Igwar

Slabšie ako prvý film, ale stále dosť dobré na to, aby človek vydržal v napätí až do konca. Stieg Larsson jednoducho vie, ako na to. Tento film je iný ako jednotka, najmä preto, že Mikael a Lisbeth spolu neriešia žiadny ďalši ponurý príbeh, ale dej sa točí okolo Lisbeth. Od jednotky sa dvojka odlišuje práve tým, že v jednotke Mikael pátral a Lisbeth mu sekundovala. Teraz je to naopak. Hlavnou postavou je LIsbeth a sekunduje Mikael. Film je o niečom inom, hoci s rovnakými postavami a od jednotky je posunutý aj žánrovo. Preto nemôže byť rovnaký ako jednotka a nie je veľmi korektné ho s ňou porovnávať. Problém je, že sme čakali, že aj v ďalšom pokračovaní bude svojrázna dvojka z jednotky spolu lúskať nejaký další zaujímavý prípad v obdobnom ponurom prostredí. No autor sa rozhodol posunúť príbeh inam a treba to akceptovať, lebo človek sa potom nevyhne sklamaniu. Larsson by mohol o nich ešte niečo napísať a rozšíriť tak doterajšiu trilógiu a nejaký ďalší záhadný prípad v štýle jednotky. Taktiež by som netvrdil, že film bol neprehľadný alebo nepochopiteľný. Všetky časti skladačky do seba hladko zapadajú a ani na chvíľu som nemal pocit, že sa v príbehu neorientujem. Ale to je asi individuálne.

Pri pozeraní tohto filmu som sa cítil skoro ako pri čítaní knihy. Režisérovi sa podarilo preniesť na obraz značnú časť chémie postáv a pochmúrnej atmosféry ostrova. Môže to však byť aj tým ako genálne Stig Larsson napísalo román, ktorý bol predlohou filmu. Napriek tomu, že koniec nenaznačuje priame pokračovanie, svet a postavy vytvorené Larssonom ma očaarili na toľko, že som neváhal násť si jeho ďalšie dve voľné pokračovania.

Od RE Afterlife som očakával, že pôjde o sračku, ktorej jediným cieľom je komerčne zneužiť 3D technológiu vo svete RE. O to väčšie bolo moje prekvapenie po vzhliadnutí tohto filmu. Nechápem toľké negatívne hodnotenia. Podľa mňa Anderson vykonal kus dobrej roboty. Film ma bavil dokonca viac ako jeho predchodca Extinction, a rozhodne nie iba kvoli 3D. Príbeh filmu nie je síce úplne geniálny, ale na pomery doterajšej série RE celkom slušný až nadpriemerný. Fetišistické akčné scény, alebo otvorený koniec vždy boli doménou filmov zo série RE, preto nevidím dôvod prečo práve v tomto prípade by mali byť mínusom. Aj keď je pravda, že spomalené scény miestami už nudili a (otvorený) koniec tu vyznieva netradične negatívne. Rozsiahlejšiu finálnu bitku som moc nečakal, pretože som pochopil Andersonov experiment, v ktorom obrátil zaužívané klišé na ruby a to čo sa zvykne umiestniť do finále , dal na začiatok (útok na centrálu Umbrelly ). Pri väčšine filmových sérii je jednotka super, dvojka ešte ujde, a len veľmi výnimočne nie sú pokračovania s číslom 3 a väčším iba odpadom. Toto je jedne z mála prípadov, kedy to tak nie je.. Afterlife rozhodne neťahá sériu ku dnu, ale práve naopak. Mnohokrát vo filme cítiť Andersonov rukopis a kvalitatívne prepojenie na jednotku. Z týchto dôvodov je moje hodnotenie také, aké je.

Filmársky je Let 93 geniálny takmer po všetkých stránkach. Paul Greengrass urobil. kus skvelej roboty. Najmä ak si uvedomíme, že jedinými svedkami tragédie letu 93 je niekoľko zvukových nahrávok. Let 93 mohol byť kľudne zostrelený americkou armádou v snahe zabrániť oveľa väčším stratám na ľudských životoch pri jeho dopade do ulíc Washingtonu. Cestujúci, ako takéto nutné obete, by vlastne technicky hrdinovia boli, kedže položili život aby mohli byť zachránení stovky ďalších. Takže by ani nebolo celkom klamstvom, zaobaliť kvôli pozostalým, či verejnej mienke, takéto radikálne riešenie "hrdinskou" historkou o tom, ako cestujúci spôsobili haváriu letu 93 sami. A nedokážem si predstaviť lepší spôsob ako túto fikciu priviesť k životu, než tento geniálny film.

Meno Vějdelek som pred vzhliadnitím tohto filmu nepoznal. No odteraz si ho veľmi dobre zapamätám. Jeho Ženy pokušení sú minimálne tak dobré ak nie aj lepšie ako najlepšie filmy dua Hřebejk a Jarchovský. Naozaj som od jeho filmu veľa nečakal a o to viac som bol prekvapený. Vlasáková i Balzerová hrajú luxusne, pre svoje role boli ako stvorené. To sa týka aj ostatných postáv. Príbeh originálny, nepredvídateľný ale nie hlúpy, alebo nelogický... Rovnako pri vtipných momentoch nemáte pocit, že ste ich už niekde videli, čo je pri dnešných filmoch pomaly vzácnosť. Skvelo som sa zabavil a odreagoval, pre mňa jednoducho ****** film. Len tak ďalej pán Vejdělek.

Som prekvapený toľkou koncentráciou hodnotení a lá "odpad". Nečakal som od filmu zázraky a ani sa žiadne nekonali. Mohol by som siahodlho vyratúvať všetky neduhy, ktoré SinC2 má, ale na čo? Veď toto je presne ten typ filmu, kde ich treba očakávať. Napriek všetkým mínusom splnil film aspoň v mojom prípade presne to, čo mal - vcelku dobre som sa zabavil a odreagoval. Vďaka malému arabskému dobrodružstvu štyroch hlavných hrdiniek asi ešte viac ako v prípade jednotky (na rozdiel od mnohých ostatných, ako tu čítam, ale sto ľudí, sto chutí...). Asi najviac ma však zaujala hudba, konkrétne chytľavé arabské melódie. Scéna, keď hlavná štvorka vystupuje po dunách, oháknutá na púštny výlet v kombinácii z geniálnym soundtrackom, je veľmi luxusná.....

Ghost Writer má síce v definícii žánru uvedené "mysteriózny", ale poletujúcich duchov ani iné nadprirodzeno rozhodne nečakajte. Mysterióznym robí film čarovná Polanského réžia a práca so zo strihom a v neposlednom rade skvelé herecké výkony s Ewanom McGregorom na čele. Nedá mi nezmieniť aj Kim Catrall , ktorá zvláda úlohu Amelie Bly bravúrne a dokázala, že jej jedinou doménou nie je iba nadržaná Samantha zo Sexu v meste. Z príbehu veľmi cítiť rukopis spisovateľa Roberta Harrisa, ktorý stojí za takými skvostami ako Fatherland alebo Enigma. Taktiež si nemožno nevšimnúť Polanského nenápadné "údery" pod pás svojej rodnej domovine: A: "Kto ešte okrem USA neuznáva Medzinárodný vojenský tribunál? B: "Irak, Čína, Severná Kórea, Indonézia, Izrael."... Taktiež ma zaujala myšlienka (tentoraz z opačného súdka) o dvoch frontách na letisku. Jedna na let zabezpečený všetkými nepopulárnymi bezpečnostnými opatreniami a jedna na let s minimálnou kontrolou. Do ktorého by ste posadili svoje deti? Záver: Ghost Writer je film , ktorý treba vidieť minimálne dvakrát. Prvý krát sa oboznámite s príbehom a pointou a nasledujúci raz si vychutnáte všetky detaily a to, ako všetko do seba zapadá. Veľakrát je dôležitá každá veta, alebo i slovo...viď. záverečná pointa

Na tak vysoké hodnotenie (momentálne 84) ma film sklamal. Drsné africké reálie, občianska vojna, detský vojaci, smrť, násilie... toto všetko film zobrazuje na výbornú a vyslúžil by si päť hviezdičiek. Skvelé sú herecké výkony Hounsoua i DiCapria,, rovnako ako Zwickove režijné vychtávky. Jediné, čo vážne pokryvkáva je scenár. Film degeneruje tuctová druhotriedna zápletka a ešte k tomu s markantnými logickými chybami (napr. DiCaprio ponúka svojmu čiernemu parťákovi pomoc s nájdením syna dlho pred tým, než spolu odhalia, že ho treba hladať...) Úvod zaujme scénou s prepadom dediny a vyslobodením z otrokárskej bane. No potom akoby scenáristom došiel dych, film začne pôsobiť rozpačito a nezaujímavo a nevtiahne do deja, divák dlho tápa akým smerom sa to celé vlastne uberie. Hlavné postavy sa venujú všetkému možnému (asi spôsob ako sa s nimi zoznamiť :-)), ale ich vzájomná interakcia a tým posun deja vpred akoby bola na vedľajšej koľaji. V ďalšej fáze filmu sledujeme cestu DiCapriaa jeho parťáka do cieľa k diamantu, pričom sa niekoľkokrát do kola opakuje tá ista schéma - prestrelka, kde je DiCaprio cieľom dažďa striel minimálne tuctu AK47čiek ale netrafí ho ani jedna, potom nasleduje strih na nočné rozjímanie o krivdách v afrike... Finále je postupom k lepšej kvalite, nie však samotný koniec. ****Spoiler ***** Spoiler **** Spoiler **** Spoiler ***** Spoiler **** Spoiler ****. Tam film opúť degraduje kŕčovitá snaha scenáristov urobiť zo záveru doják. Aj keď DiCapriovo zranenie asi nebolo tak vážne, keď bol schopný utekať pred bandov vojakov a dokonca šplhať sa po skalách, 100-200 metrov pred cieľom to vzdá a nezmyselne sa nenechá odniesť k lietadlu. V béčkových filmoch dáva takýmto scém aspoň trošku zmysel to, že hrdina takto zanechaný v bojovom poli aspoň kryje ústup. DiCaprio desať minút srdcervúco telefonuje .... A tazko uveriť v úprimnosť jeho slov a byť dojatý k slzám, keď film nedáva veľa priestoru jeho vzťahu s novinárkou Jenifer Connelly, plus jeho postava značnú časť filmu všetky ostatné skôr využívala a zneužívala, ako pomáhala. Na vykreslenie tohto aspektu jeho postavy sa predsa sústredí celá prvá polovica filmu... A všetky tieto dôvody budú pravdepodobne tým, prečo film zaznamenal taký komerčný predpad - filmový divák nie je hlupák.

Úvod je rozjazd do priemerne dobrého hororu so zaujímavým nápadom. Potom po 1/3 tretine sek a skok do šialenej a fakt vynikajúcej hororovej komédie, ktorá však k prvej tretine moc nepasuje. Tretia časť je absolútny blábol, v ktorom nielen všetky postavy ale aj divák si už pripadá zmagorený signálom. Napätie po celý čas filmu veškeré žiadne, gore scén minimum, väčšina krvavých scén sa odohráva mimo pohľad kamery... Nebyť tej prostrednej časti, ktorá aspoň pobavila, netuším prečo má práve tento film v porovnaní s inými horormi také relatívnre vysoké hodnotenie...

Keď som "Green Zone" prvý raz zaregistroval, vyradil som ho z okruhu filmov v mojej pozornosti. Nemal som záujem o vojnový film s hrdinami dobíjajúcimi Irak pod hrdou zástavou s hviezdami a pruhmi. No mýlil som sa, film nielen že nie je jediným svojim kúskom propagandou amerických úspechov v Iraku, ale je presným opakom. Matt Damon hľadá v Iraku zbrane hromadného ničenia (ZHO) a na informátorom vytypovaných miestach nachádza všetko ostatné, mimo iné sklad záchodov, len nie to, čo by tam malo byť a tuší, že niečo nie je v poriadku. Určite nie je spoiler, keď prezradím, že žiadne nenájde, pretože situácia si v Iráku ohľadne ZHO je všeobecne známa. Zhodou okolností, hneď na druhí deň ráno po mojom vzhliadnutí filmu (280710) sa na nemenovanej spravodajskej TV objavila správa, že inšpektor OSN Hans Blixx verejne vyhllásil, že spojenci vpadli do Iraku na základne chybných informácii a ZHO v Iraku neexistovali... Aj keď je Greeen Zone fikciou, príbeh je postavený na detailoch, ktoré sú veľmi reálne a veľmi verne popisujú situáciu v povojnovom Iraku. Najmä jedna zo záverečných scén, pohľad do davu irackých zástupcov "ľudu" zo všetkých frakcií, vzájomne prekrikujúcich sa a neschopných sa dohodnúť... Presne v takomto všeobecnom chaose skončil Irak po experesnej vojne.... *** SPOILER *** SPOILER **** SPOILER *** SPOILER *** SPOILER **** SPOILER *** SPOILER *** SPOILER **** SPOILER *** SPOILER *** Jedíné, čo možno filmu vytknúť sú občasné logické chyby, ako napr.: Miller (Damon) sa presúva so svojimi vojakmi nočným Irakom z miesta na miesto. Iba na základe takjeto bežnej záležitosti jeho oponenti okamžite zázračne vedia, že ide na schôdzu s generálom Al Rawim, pričom pred chvíľou ani netušili či sa s ním vôbec skontaktoval... Generál Al Rawi vždy perfektne dbá o svoju bezpečnosť, napriek tomu v závere si jeho ľudia vôbec nevšimnú, že sú sledovaný čriedou helikoptér, ktoré by svojim rachotom zobudili aj mŕtveho (a silent teda neboli, viď. scéna s výsadkom). Po útoku amerického komanda Al Rawiho vojaci spustia krik a streľbu, ale akosi opomenuli to najdôležitejšie ... okamžite o tom informovať človeka, ktorého chránia. A tak sa generál dozvedá o útoku až po dlhých minútach a takmer posledný... A na počudovanie, chýba mu aj doteraz vždy precízne pripravená záložná úniková trasa, náhradné auto...