Igwar

*** spoiler **** LAC je veľmi zvláštny film. Zhruba prvá polovica sa tvári ako síce filmovo preexponovaná, ale stále seriózna kritika amerického právneho systému. Neverím, že by sa našiel niekto, kto v tejto fáze všetkými desiatimi nefandil Clydeovi Sheltonovi v jeho vychytralej pomste voči vrahom jeho rodiny a súčasne niektorým podivnostiam právneho systému. No potom sa to zvrháva na variantu Mlčania Jahniat, v ktorej sa Shelton zrazu mení Hannibala Lecter zdatného v oblasti mikroelektroniky a výbušnín. :-) Nastáva menši chaos v postavách. Hlavná kladná postava je zrazu švihom čarovného prútika šialený záporák a pôvodne kritizovaný advokát zaujíma uvolnené miesto klaďasa ako spasiteľ všetkých. K záveru sa to zvrháva druhý krát, tenokrát na čistokrvný akčný komiks. Človek má až podozrenie, že sa im do scenára zamotali stránky z ďalšieho dielu smrtnonosnej pasce. Samotný záver je úž fraškou. Takto časovo nelogické a iracionálne nebývajú ani béčkové filmy. V momente, ked Nick Rice prichádza pri tej konečne otvorenej bombe na oný geniálny nápad, Shelton práve vchádza do svojho skladiska! Ako ho stihli tajne predbehnúť v zápchami preplnenom meste a vraziť mu ten kufrík pod posteľ je pre mňa záhadou (vrtuľník, alebo policajné sirény v okolí väznice by Sheltna upozornili a prezvonil by bombu...). Naviac, v záverečnej scéne Rice zamyká dvere a oznamuje Sheltonovi 25 sec do konca života, v ďalšej kráča prechádzkovým krokom už mimo areálu s vybuchujúcou väznicouu v pozadí... :-) Film mal vraj pôvodne režírovať FRANK DARABONT. Odišiel z projektu v kvôli kreatívnym nezhodám, ktoré súviseli s revíziou Wimmerovho scenára. A revízia scenára je presne to, čo film vtedy potreboval. . Škoda, chytiť to do ruky Darabont, mohlo vzniknúť niečo oveľa zaujímavejšie....

Základným princípom filmov typu doku handy cam movie (ako je aj tento) je, že na díváka majú pôsobiť ako záznam reálnej udalosti. V Grave Encounters sa to príliš nedarí. Prvá polovica je nezáživná, čo dokladá aj obsah takmer každého druhého komentáru, ktoré tu sú. A pri tom stačilo lepšie sa inšpirovať nejakou tou skutočnou duchárskou šou ako napr. Lovci prízrakov a "okukať" ako sa lovia duchovia aby to bolo zaujímavé po "strašidelnej" i technickej stránke. Veď Mr. Preston a jeho skupina v podstate nič nadprirodzené nezaznamenali, až kým sa duch pred nich nepostavil. Druhá polovica sa rozbieha veľmi sľubne, ale od určitého času som sa nemohol zbaviť dojmu, že to autori až príliš prepískli. *** SPOILER *** Už veci typu prečo východ nie je tam kde bol a prečo je v oknách stále tma, keď hodinky ukazujú poludnie dávali tušiť, že nepôjde o klasický doku horror. Ku koncu to vyzerá, ako by tam autori napchali úplne všetko, čo ich v súvislosti so strašidelným bláznincom napadlo: duchovia pacientov, doktorov, krvavá vaňa kde miznú ľudia, satanistická svätyňa, tajomná hmla, ktorá kradne ľudí... A najhoršie je, že všetko sa deje a zjavuje úplne chaoticky bez akejkoľvek myšlienky, takže divák ani nemá prehľad, čo sa vlastne deje, alebo čo sa v minulosti v nemocnici stalo. Ďalší zarážajúci faktom je, že zo záveru a ani z úvodného producentovho príhovoru nie je jasné, čo sa vlastne so všetkými tými ľuďmi stalo a ako boli získané ich nahrávky. A to je veľká chyba, pretože pekná prúpovídka o dodatočne dakde nájdenom zázname predchádzajúcich udalostí je základnoou črtou doku hororov. Btw.: V úvode producent tvrdí, že záznam bol iba zostrihaný a nie UPRAVOVANÝ. Napriek tomu má punkerka pri interview s Prestonom "zaštvorčekovaný" ksicht, čo musel predsa niekto urobiťí dodatočnou ÚPRAVOU v postproddukci. :-))

Ako znalec a fanúšik pôvodnej opičej ságy musím dať plný počet hviezdičiek. O kvalitách filmu znovu vypisovať nebudem, dosť výstižne ich už opísali užívatelia v iných komentároch. Skôr sa zameriam na trošku filozofovania. Často sa stretávam s názorom, že ZPA je prequelom k pôvodnému filmu z roku 1968. Ale ono to celkom tak nie je, aj keď autori si neodpustili mnoho narážok na pôvodný originál. Pôvodný film mal totiž ďalšie 4 (slabšie) pokračovania, kde na konci 2heho filmu došlo k časovému skoku do minulosti a teda 3, 4 a 5 film vysvetľuje "historické" udalosti vedúce k deju prvého filmu. Tieto tri filmy spolu sú teda oným prequelom. ZPA je zľahka inšpirovaný 4tým filmom, Dobytie planéty opíc. Autori si nechali, relatívne otvorený koniec, je však otázne, ktorým smerom sa príbeh vyvinie ak bude pokračovanie. V pôvodnej sérii na sledoval po 4filme, Dobytie planéty opíc, asi najslabši 5 film série o akejsi vojne medzi civilizáciou opíc a pozostatkami ľudí. Tento scenár nemá a nemal príliš čo dejovo ponúknuť, čo bol aj hlavný dôvod, prečo bol piaty pôvodný film najslabší a posledný. Ale možno nás autori prekvapia a ak sa aj vydajú v pokračovaní týmto smerom, vymyslia niečo zaujímavé a originálne. Druhá možnosť je, že využijú všetky tie narážky na pôvodný film z roku 1968 a dočkáme sa verného remake a nového Charltona Hestna. :-))

Najmä slovenský názov mylne pripodobňuje film smrtonosným pasciam a zbraniam, ale v skutočnosti ide o úplne niečo iné. Nie je to čistokrvný akčný film, v popise chýba dosť podstatná informácia že ide skôr o fantasy alebo mysteriózny triler. Témou to má oveľa bližšie k Ghost Riderovi, ako k akýmkoľvek pasciam, či zbraniam... Z námetu drive angry by skôr bola skvelá počítačová hra, než takýto len mierne nadpriemerný film.

Mne lost future zase až taký zlý neprišiel. Ano, scenár a celkovo príbeh filmu nič moc, ale po vizuálnej stránke (exteriéry, masky, kostýmy, FX) si dali autori celkom záležať a z filmu vôbec nie je cítiť v tomto smere amaterizmus. Takže, keď Vás dokáže zaujať dobrodružný sci-fi príbeh v exteriéroch ako vystrihnutých z dokumentu Life after People nudiť sa určite nebudete.

Občiansky preukaz je dosť porovnavaný s Pelíškami alebo Pupendom, no nejde presne o ten typ filmu a preto ani zmienené porovnávanie nie je podľa mňa celkom na mieste. V prvom rade OP neobsahuje sériu gagov, ktoré majú potenciál neskôr doslova zľudovieť a lá scény s Pelíškov a Pupenda. Tento film je síce vtipný, ale mierne odlišným spôsobom ako uvedené dva predchádzajúce. V tomto prípade je to viac Šabachovský smiech cez slzy. OP som si pôvodne pustil aby som sa zasmial, ale priniesol mi viac dojatie a zimomriavky na chrbte z obdobných spomienok z môjho života. Aj ja som navšetoval rovnakú socialistickú základku a tiež som sa trápil na blbej ruštine s četyridsatij a sorokovoj (:)). Ale najmä ma oslovili scény s prechodu hraníc, ktoré som síce zažil nespočetne krát tiež pri našich cestách na dovolenku, no našťastie zďaleka nie až v takej brutálnej podobe ako postavy vo filme. Musím však povedať, že tie colníčky sa vydarili, pretože boli presne (vizážou, chovaním) ako tie, ktoré si pamätám.

Je škoda, že majster Jakubisko nevytvoril okrem Perinbaby a Nesmrtelnej tety (alias Pehavý Max a strašidlá) iné rozprávky, alebo hoci i nejaký fantazijný histroický thriller, či horror. S jeho vizuálnym cítením by určite by vzniklo niečo pozoruhodné, pretože Perinbaba presne taká je. Na jednej strane má podmanivú, často až horrorovú atmosféru, na druhej strane romantično až erotično. Je bezkonkurečne najlepšou slovenskou filmovou rozprávkou a určite patri medzi najlepšie aj v rámci česko-slovenskej tvorby. P.S. český dabing tejto rozprávky z TV Nova je otrasný (už len tým, že z Perinbaby urobil paní Zímu :-( ), ale je aspoň varovaním, ako by to vyzeralo, keby niekto do Slovenčiny predaboval Tři orříšky, Sul na dzlato, Troch veteránov, či iné české klasiky.

"Reálna" časť tohto filmu je naozaj poslabšia. Napriek tomu, to posledné, čo by jej bolo treba vytknúť vytýkať je medicínska nepresnosť. O to vo filme vôbec nejde, Rúžový príbeh nie je dráma z lekárskeho prostredia. Mňa však nadchla najmä rozprávková rovina filmu, ktorá je minimálne o dve triedy lepšia a to je práve to, čo robí tento film netuctovým. Jednoznačne je v tom vpísaný Jakubiskov nezameniteľný rukopis a vizuálny cit. Napr. scéna, kde Darina prechádza "spiacim" hradom za znenia "Anielik môj" je na zimomriavky na chrbte. A to je len jedna z vizuálnych Jakubiskových orgií, s ktorými sa vyhral v tomto filme v jeho fantazijnej časti.. Je škoda, že maestro okrem Perinbaby nevytvoril žiadnu inú rozprávku, alebo hoci aj historický thriler, či horror. V jeho vizuálnom podaní by určite vzniklo zaujmavé dielo.

Ako môže niekto hodnotiť film a písať komentár iba na základe traileru, teaseru alebo dokonca výpisu z TV programu !? Ako sa môže v komentári objaviť veta "Bojím sa to pozrieť" !? Veď je trestuhodné hodnotiť niečo o čom dotyčný hodnotiaci nemá ani páru. Ja byť admin, za takéto komentáre strhávam body alebo odoberám právo na písanie komentárov a hodnotenie filmov. Ako môže byť potom objektívne to výsledné percento, keď sa pri hodnotení filmov uplatňuje takýto diletantizmus. A presne tak je to v i v tomto prípade, mnoho ľudí dáva odpad iba preto že to je slovenské a najmä že to je z jojky. Na rovinu, Ludsky nie je nijako geniálny seriál a naozaj je vykrádačkou Housa a ďalších zahraničných krimi serálov. Avšak od seriálového dna má naštastie ďaleko. Pre bežného diváka je to nadštandard v porovnaní s ostatnou slovenskou seriálovou tvorbou. Hodnotil by som tak 60-70%, uvidíme ako sa seriál bude vyvíjať ďalej. P.S. Frekata, čo je nereálne na celiakii? Kamoš ju mal a príznaky mal tie isté, ako v seriáli, kým mu ju riadne nediagnostikovali.

Pôvodne som chcel iba hodnotiť, ale niektoré tie pseudo-umelecké kvetnaté a často nezmyselné komentáre, ale zrážajúce film na kolená trojhviezdičkovým hodnotením. mi nedajú komentovať. Juraj Herz odviedol kus dobrej roboty, prtože Habermannov mlyn je vynikajúci film. Zásluhu na tom majú aj veľmi dobré herecké výkony nielen českých hercov,, ale v neposlednom rade aj kvalitný (reálny) a scenáristicky dobre spracovaný príbeh, ktorý Vás vtiahne do deja a nepustí až do tragického záveru. Ja osobne som napr. ani nepostrehol kixy typu, že dvaja nemecký vojaci spolu komunikujú lámanou češtinou. Ale postrehol som, že zo začiatku Nemecký vojaci používajú skoro výlučne nemčinu, ku koncu filmu iba češtinu. To je (pri rozhovore s domácimi) logické, pretože po niekoľkoročnom pobyte v českej dedine by sa na nich čosi nalepilo. Suma sumárum je Habermanov mlyn oslavou ľudského egoizmu a hlúposti.