Igwar

Tento film priamo nesúvisí s pôvodnou opičou ságou zo 70tich rokov, aj keď priamo čerpá hneď z niekoľkých týchto filmov. V niečom je však aj inovátorský. Napr. negatívny opičí generál nie je gorila, tak ako bolo zvykom, ale starý šimpanz a netvrdím, že je to na škodu veci. Thade v podaní Tima Rotha bol jednoducho skvelý a jeho maska, ako aj masky iných opičiakov sa oveľa viac približujú realite. Naproti Carter a jej Ari, ako aj dalšie opičie kolegyne mi prišli až príliš prepatlané ženským makeupom na neprirodzene vyžehlenej tvári, aby bol navodený sexy dojem v duchu dnešného vnímania ženskej krásy. Netvrdím, že ženské opičie masky boli nezaujmavé, ale na mňa pôsobili rušivo v kontraste s takmer dokonle reálnymi maskami opičiakov. Záver naozaj veľmi nevyšiel. Zaslúžil by si detailnejšie dokreslenie, pretože nie je jasné, čo sa vlastne stalo. Režisér necháva až príliš na fantáziu a dôvtip v diváka v snahe vybudovať originálny, ale rovnako prekvapivý koniec akým bola rozbitá socha slobody v pobrežnom príboji na konci pôvodnej planéty opíc. To sa však nepodarilo. *** SPOILER *** Vysvetlenie konca: V prvom rade, planéta opíc rozhodne nie je v tomto filme Zem (na rozdiel od originálu z roku 1968). Nielen že nesedí počet mesiacov planéty, ale astronauti na stanici Oberon by po prechode červiou dierou (magnetickou búrkou) museli identifikovať podľa polohy ďalších planét, že sú opäť v solárnom systéme. Ale z jedného logov strokotaného Oberonu sa Leo jasne dozvedá, že je na neznámej planéte. Ďalej si treba uvedomiť, že do magnetickej búrky vstupovali presne v tomto poradí najskôr opičiak Pericles, potom Leo a nakoniec stanica Oberon. Ale na Planétu opíc prichádzali v presne v opačnom poradí. Rovnaký fenomén musí zákonite platiť aj pre návrat. Takže ak niekto z Planéty opíc dokázal prejsť magnetickou búrkou nejaký čas po Leovi, pristál na Zemi (v dostatočnom predstihu) pred ním a zmenil Zem na ďalšiu planétu opíc. Ako "prekvapivý" záver toto zrejme autorom filmu stačilo, ale obrovským mínusom je, že sa neobťažovali ďalej vysvetliť ako sa opice dostali k ďalšiemu POD-u (alebo vlastnej rakete?) a či ten hypotetický cestovateľ na zem bol sám Thade, alebo si opice jeho podobizeň napr. priniesli na zem ako súčasť svojej kultúry. Každopádne Thadeov pomník na konci pôsobil doslovne ako pretesaný Lincolnov originál (okrem hlavy, od krku dole 100% zhoda s pôvodnou Lincolnovou sochou). Dôvodom absencie jasného vysvetlenia udalostí v závere môže byť, že malo ísť o cliffhanger na ďalší film, ktorý sa však nezrealizoval.

Pri hodnotení tohto filmu treba nutne brať do úvahy, že vlastne ani nejde o film ako taký, pretože vznikol pozliepaním 2-3 dielov seriálu "Planéta Opíc" z roku 1974. Seriál mal 14 dielov, po ich natočení to tvorcovia vzdali. Z týchto dielov boli v roku 1981 pozliepané asi 4 TV filmy a tomu zodpovedá aj nevalná výsledná kvalita. Seriál je vlastne nepriamym pokračovaním posledného filmu o planéte opíc (Bitka o planétu opíc) a načrtáva ako by sa vyvíjala opičia civilizácia v daľších storočiach po Cézarovej smrti.

Štvrté pokračovanie opičej ságy, v ktorom sa dozvieme ako opice ovládli planétu zem. Film je síce čistý priemer, ale cením si jeho myšlienku. Scenáristi presne načrtli o čom ľudská civilizácia je a keby sme mali k dispozícii podobne inteligentne vyvinuté opice ako vo filme, verím že ich zotročenie by prebehlo veľmi podobným spôsobom. Film pekne ukazuje, že stačí vhodný cieľ a naša civilizácia sa veľmi ľahko, rýchlo, bez zábran a predsudkov premení na novodobú otrokársku spoločnosť. Je jasné, že scény v exteriéroch boli veľmi závislé na finančných prostriedkoch, preto bitky v uliciach sa neodohrávajú reálnych uliciach napr . New Yorku, ale len v okolí akejsi veľkej administratívnej budovy, čo je dosť mínus. Taktiež Američania nedokázali prekročiť svoj tieň a vrchný predstaviteľ ľudí zajatý v závere filmu nie je US prezident, ale iba akýsi bližšie nešpecifikovaný guvernér... Čo sa týka vývoja ságy, jej dej sa v tomto filme začína odklánať od udalostí ako si ich pamätali opice Zira a Cornelius v predchádzajúcom dieli. Zira jasne vyšetrovateľom povedala, že vzburu začal goriliak Aldo, ktorý artikuloval... V tejto delovej línii to bol jej syn Caesar, kto viedol opice...

Piate pokračovanie opičej ságy a ak nepočítame seriál, ktorý ešte nasledoval, ale ktorý je kvalitou ešte horší ako filmy o opiciach, aj posledný film z opičieho sveta. Ide asi o najslabší film z celej päťky, napriek tomu uzatvára opičí príbeh a načrtáva niektoré zaujímavé myšlienky celej ságy. Opice Zira a Cornelius, ktoré prišli v treťom filme do 20 stročia medzi ľudí možno ani tak veľmi nezmenili budúcnosť. Je možné, že aj v ich časovej línii to bol ich syn Caesar, kto viedol opičiu revolúciu. Avšak boj, medzi dobrými a zlými opicami o ktorí ide v tomto filme, vyhral generál Aldo, ktorý zlikvidoval Caesara a "prepísal" históriu tak, že opice si pämatali práve jeho, ako víťazného vodcu revolúcie a ničiteľa ľudí. To dostalo planétu do stavu, aký si pamätali Zira a Cornelius a v akom ju našiel Taylor v prvom filme. Caesar však vyhral, čo viedlo k zmiereniu medzi ľuďmi a opicami. Ak však budeme považovať seriál "Planéta opíc" z roku 1974 za nepriame pokračovanie ságy, zistíme, že s ľudí sa síce nestali nemí divosi, ale opice ich predsa len zotročili. Zaujímavosťou je, ž v tomto filme som registroval jediného inteligentného orangutana, ktorý nebol zadubený a zakomplexovaný hlupák.

Tento tretí film zo ságy o planéte opíc ma málo spoločné s predchádzajúcimi dvomi filmami, hoci je ich priamym pokračovaním, ale žánrovo patrí trošku inde. Garde sa obrátilo a tento raz sa traja opičí astronauti ocitnú v 20tom storočí medzi ľuďmi. Na úvod treba akceptovať trochu za vlasy pritiahnuté vysvetlenie, že opice žijúce v civilizácii na úrovni vylovili, opravili a odštartovali s Taylorovou raketou práve včas, aby sa vyhli výbuchu bomby na konci dvojky. Ďalej sa film vyvíja ako slušný politický thriller. Opice sú najskôr považované za klasických ľudoopov, ktorých niekto experimetnálne vystrelil do vesmíru. Preto tie IQ testy pre debilov, ktoré vyvrcholia komickou scénou "...protože já banány nerada...", ktorú mám najradšej z celého filmu. Neskôr si opice užívajú slobody a mediálnej slávy, ale potom Zira v alkoholickom opojení prezradí, ako skončí ľudská civilizácia a obe opice a ich nenarodený potomok sa stanú terčom lovu, ktorý skončí tragédiou.

Nie tak síce dobré ako pôvodný film, ale napriek tomu celkom slušné pokračovanie planéty opíc. Zaujímavosťou je že Charlton Heston sa po úspechu pôvodnej planéty opíc, rozhodol hrať aj v jej pokračovaní a to dokonca zadarmo, avšak s podmienkou, že sa objaví iba na malý moment a potom hneď na začiatku umrie. Scenáristi vyriešili situáciu šalamúnsky, Heston síce umrie až na konci, ale vo filme sa naozaj objavuje veľmi málo. Taktiež mám výhrady ku finálnemu súboju psychoľudí a opíc. Johna Brenta dokazali títo ľudia zmanipulovať aby ubližoval Nove a neskôr sa bil s rovnako oblbnutým Taylorom na smrť, ale voči opiciam tieto zbrane absolútne nepoužili, prečo? Viem, že opice museli vyhrať, lebo tak to bolo v scenári, ale vzájomné fackovanie a škrtenie generála Ursusa so Dr. Zaiussom mohlo film zaujmavo ožitviť, rovnako ako vynútené súboje medzi opičími vojakmi vzájomne. A to už nehovoriím o tom, že títo nadľudia mohli kľudne vsugerovať Ursovi alebo/a Zaiussovi aby zavelili na ústup...

Pri hodnotení tohto filmu treba nutne brať do úvahy, že vlastne ani nejde o film ako taký, pretože vznikol pozliepaním 2-3 dielov seriálu "Planéta Opíc" z roku 1974. Seriál mal 14 dielov, po ich natočení to tvorcovia vzdali. Z týchto dielov boli v roku 1981 pozliepané asi 4 TV filmy a tomu zodpovedá aj nevalná výsledná kvalita. Seriál je vlastne nepriamym pokračovaním posledného filmu o planéte opíc (Bitka o planétu opíc) a načrtáva ako by sa vyvíjala opičia civilizácia v daľších storočiach po Cézarovej smrti.

Po vzhliadnutí tohto filmu môžem konštatovať, že má s Orphanom len veľmi málo spoločné a už vôbec nemajú tieto filmy identický námet. Jediné, čo ich spája je to, že prípeh sa v oboch prípadoch točí okolo malého zlého dievčatka. Avšak Ich porovnávanie je skôr zavádzajúce a naviac vás pripraví o filmový zážitok, pretože vďaka nemu už v prvých minútach tušíte o čo asi v Case 39 zhruba ide. Ak ste film ešte nevideli a nechcete sa pripraviť o prekvapenie, ďalej nečítajte, pretože bude nasledovať hromada spoilerov. V Orphanovi je skutočné (malé) dievčatko, ktorému iba jeho okolie nesprávne odhadlo vek, naproti tomu v Case 39 je má malá akúsi bližšie nevysvetlenú (aj to je jeden z mínusov filmu) vrodenú démonickú silu. Príbehovo nie je Case 39 vystavaný tak zručne a napínavo ako Orphan a vlastne stojí na niekoľkých nedomyslených zvratoch. Ale ako horror pôsobí obstojne. Veľkým mínusom sú však "umelé" lakačky, ktoré sa objavujú veľmi často. Za všetky spomeniem pomerne nelogickú scénu s budíkom. Ako sa môžem zľaknúť zazvonenia budíka, na ktorého ručičky intenzívne čumím a z ich polohy mi musí byť jasné, že bude zvoniť, je pre mňa záhadou.

Prvý diel tohto seriálu bol nad mieru zaujímavý, ale ďalšie diely ma sklamali. Ešte by som bol ochotný prepáčiť neustále recyklovanie faktov a dokonca aj konkrétnych záberov, použitých v predchádzajúcich epizódach, ale notorické nedodržavanie tematického zamerania jednotlivých epizód je zaražajúce. Napr. v epizóde "drahé kovy" sledujeme ako vybuchne neudržiavaný pivovar, ako prežijú kone na Manhattne a nemôžu chýbať ani v každom diely prítomné rútiace sa budovy, mrakodrapy a mosty. Ale faktov, týkajúcich sa drahých (ušľachtilých) kovov zanie v tejto epizóde naozaj veľmi málo, hoci je tak pomenovaná. A podobným podivným spôsobom sú poskladané aj ostatné epizódy. Taktiež dávam mínus za to, že tvorcovia uvažujú s pomerne nereálnou varinatou, že ľudia sa jednoducho vyparia. Ak by sa uvažovalo s konkrétnou, reálnejšou príčinou konca ľudskej civilizácie, prezentované fakty by sa ukázali v úplne inom svetle a svet po ľuďoch by mohol vyzerať úplne ináč.

Shutter Island je tu vo viacerých komentároch vychválený z mnohých hľadísk a ja sa k týmto chválam len prídávam, Avšak mám aj výtku. O šokujúcej pointe by som v prípade tohto filmu naozaj nehovoril. Scenáristi mohli byť opatrnejší, pretože už od 1/4 prezrádzajú toľko indícii smerujúcich k záverečnej pointe, že človek to rozlúskne dávno dávno pred tým, než sa záver dostaví. Aj keď cieľom asi nebola pointa a lá šiesty zmysel, ale postupne pomaličky dostať príbeh do situácie, že pointu už odhalili všetci, okrem samotnej hlavnej postavy.