Igwar

Hoci celý príbeh tohto filmu mi pripadal trošku ako klišé, napriek tomu zaujal. Onú klišoidnosť dostatočne maskuje nielen zaujímavá hlavná myšlienka, ale aj kvalitne vypointovaný scenár a herecké výkony. Napriek tomu sa táto téma dala prepracovať na oveľa kvalitnejší psychologický thriller. Celkovo by som to zhodnotil ako svieže a dobre pozerateľné béčko, ktoré nesklame.

V komentári k jednotke som písal, že autori sa nemuuseli tak kŕčovito držať predlohy (American Pie) a mohlo vzniknúť čosi zaujímavejšie. Teraz vidím ako moc som sa mýlil. Dvojka už nekopíruje žiadny iný film, očividne však čerpá námet z rôznych "súťaživých" komédii kde "dobré" družstvo súťaží so "zlým". V úvode celkom originálne vysvetľuje Nicova matka, mimochodom Stephanie Mcvay, "gaymother" so serálu Queer as folk, prečo dôšlo k výmene hercov pri väčšine hlavných postáv. Okrem nej sa vo filme este objavuje napr. Rupaul (kedysi spieval duet s Eltonom Johnom) a najmä Brent Corrigan ako morský "víl", ktorý zvládol svoju malú roličku až nad mieru dobre (je síce známy herec, ale zatiaľ len filmov pre "gaydospelých" :-)))). Napriek tomu, že vo filme sa našlo aj niekoľko zaujímavých momentov, ktoré pobavili (mám na mysli nie len humor ale aj erotiku :-)))), no ako celok ma film až tak nezaujal. Pripadal mi trochu moc "vytočený" a presne ako Nicove kostýmy, až moc uletený. Jednoducho až príliš moc gay. Akoby si autori mysleli, že keď je to komédia len pre vybraných divákov, môžu si dovoliť všetko. To však nie je pravda, pretože určité scény sú "už moc" aj pre niektorých gayov. Naviac tie dáviace a fekálne scény sú fakt nechutné a autori si ich mohli odpustiť. Normálne by som dal tak jednu max dve hviezdičky, ale stále trvám na tom, čo som písal v komentári pre AGM1, filmy tohto typu trpia na hodnotení len preto, že sú gay. Z toho dôvodu dávam ***. A keď už spomínam tú jednotku,. fakt bola lepšia. Ad. Scio: Príde mi scestné hodnotiť film, ktorý ani človek nevidel. Keď to tak začneme praktizovať všetci, tak tie hodnotenia a klomentáre tu fakt budú na dve veci...

S ostatnými súhlasím v tom, že režisérsky a aj herecky je Funny Games zvládnuté na 1*, len z účelu toho celého mám zmiešané pocity. Neviem, ale mne Funny games U.S. absolútne neprišlo zaujímavé, alebo inšpirujúce, a už vôbec nie geniálne. Pozerať 111 min so záujmom na film, kde dvaja "podivíni" mučia a vraždia (síce všetko mimo kamery ale predsa) môže snáď tiež len nejaký úchyl. Vlastne niečo také mohlo byť aj režisérovým posolstvom: "Pozrel si si? Páčilo sa?... tak by si sa mal nad sebou zamyslieť, lebo nie si v poriadku !" Zo začiatku to malo nábeh na slušný psychologický horror, ale potom človek len čaká a čaká, že sa to nejakým smerom dejovo vyvinie, ale ono nič. Stále tá istá situácia, stále rovnako rozdané karty, jedni ubližujú druhí zúfalo trpia. Naviac ani Peter a Paul nemajú zjavne premyslený "chladnokrvný" plán, všetko sa odvíja akoby náhodou a so zarážajúco hutnou dávkou šťasteny na strane zvrhlých bračekov. Akýkoľvek pokus o vzdor, či protiakciu je väčšinou zlikvidovaný v zárodku, ale veľmi často ani nie tak samotným Petrom a Paulom ako skôr iracionálnym konaním ostatných postáv. A to tomuto filmu dominuje, bez neho a pár logických lapsusov by ťažko dosiahol 111 min dĺžky. Pravdu povediac bez väčšej újmy by sa dal celý dej filmu zostrihať tak do 10 minútového videoklipu k rockovému hitu. Záver, konkrétne scéna a lá diaľkový ovládač a následne debaty Petra a Paula na témy či môže byť fikcia reálna a o teóriách paralelných vesmírov celý filmu zatlačil do akejsi imaginárnej roviny. To síce určite aj bol zámer autorov, ale tým navodili dojem, že všetko čo sme doposiaľ vzhliadli bolo fiktívne a nereálne a netreba to brať s plnou vážnosťou. Len kde je potom zdvihnutý prst nad prebytkom násilia v našej spoločnosti, o ktorom tak všetci radi hovoria v súvislosti s Funny games?

Zo začiatku sa cottage tvári ako skvelá krimi komédia. miestami, keď sa "bračekovcom" už fakt extrémne nedarilo som mal pocit, že sledujem epizódu z "mafstory". Potom nastáva radikálna a drsná zmena až má divák dojem, že "únoscovia" sa v naháňačke so zabijakmi, ktorých poslal rozhnevaný mafinánsky ocko v odplate za únos dcéry stratili v inom, tentoraz horrovom filme. Naštastie dej tým nestráca dych, len škoda "Tracy", ktorú farmár dostal ako prvú a ktorá tomu dovtedy dodávala tú správnu šťavu svojim slovníkom a cool prízvukom. Ja som sa bavil dobre a o to pri tomto type filmu ide, takže dávam 4.5 hviezdičky.

Predchádzajúci Turnerov film "Hnev duší" som bohužiaľ nevidel, tak nemôžem porovnávať. K pozoreniu Red Sands som si sadal s malou dušičkou, lebo komentárne, ktoré tu čítam ho zniesli pod čiernu zem. No nechal som sa presvedčiť zaujímavým námetom a oplatilo sa, až také zlé to našťastie nebolo. V prvom rade téma "zabudnutej" vojenskej jednotky kdesi uprostred neznáma ponúka možnosť zaujímavej psychologickej hry a veľmi dobre sa osvedčila aj v tomto filme. Zhruba 2/3 filmu tvorí "psychologická" naháňačka s niečim o čom vojaci ani netušia čo to je a práve svojské "armádne" správanie v reakcii na danú situáciu robí film veľmi zaujímavý (Asi nie nadarmo sa hovorí, že kde končí zdravý rozum, začína vojenská logika). Je pravda, že atmosféra mohla byť budovaná lepšie, pretože viac krát napr. po zaujímavej nočnej epizóde "svitne nové ráno" a ponurá atmosféra je v ťahu. Taktiež toto je presne typ film, kde ani náhodou netreba hľadať vrieskajúce a utekajúce "blondíny" s veľkými kozami, čo bol možno aj dôvod, prečo ste niektorý pri ňom zaspávali, že. :-))) Záverečná príšerka je aká je (asi na lepšie nebolo money), každopádne si však myslím, že daný námet má potenciálu dosť nato, aby sa autori pri trochu lepšie prepracovanom scenári zaobišli aj bez cgi príšerok, alebo len s jej náznakmi. Onoho "džina" by som si asi predstavoval ináč ako štvornohého pavúka, ktorý vyzerá akoby ušiel z počítačovaj hry. Taktiež námet filmu sa dal podať menej prvoplánovo a naivne ako úvodným titulkovým pokecom o džinoch ktorý neodišli.... a vzápätí to ešte dotlačiť scénou pri soche, kde prekladateľa paradoxne nenapadne žiadne iné z tisíca logických vysvetlení a okamžite vie, že išlo o sochu džina. Skrátka toto je typ filmu, kde netreba veľmi hladať nejakú logiku a len sa nechať viesť dejom. Keby sme sa vždy pri každom hororovom filme zamýšľali, prečo príšera nezožerie všetkých hneď na začiatku, aj taký film ako kultová "Vec" by bol len desaťminútovým klipom. :-))) . Za snahu tvorcov a celkom slušne (nie však naplno) využitý potenciál námetu dávam "Red Sands" 3 hviezdičky. Ale stačilo lepšie doladiť scenár a mohlo byť oveľa oveľa lepšie.

Jednotku som nevidel, takže ani keď som sadal k dvojke, netušil som, čo ma čaká. Konštatujem, že to nedopadlo až tak zle. Bol to síce priemerný horor, ktorý ničím príliš neohúril ani neprekvapil, ale pobavil. Závažnejšiu výtku mám snáď iba k samotnému Rustymu, ktorému snáď asi musel pomáhať Harry Poter, lebo niekedy človek žasol, kedy a ako to všetky tie veci stíhal pre svoje obete nachystať (trans prevlek do kufra, prst do priehradky a pod.).

Po veľmi slušnej jednotke som čakal niečo lepšie, ale ak sa nenecháte rušiť miestami nelogickým konaním postáv je to pozerateľné. Jednotka končila dôslednou likvidáciou personálu hotela, takže ak mala byť dvojka, musela byť dejovo umiestnená do času pred jednotku.... (Pozor, ide spoiler) Taktiež záver mi prišiel trochu podivný, ale chápem, že autori asi nechceli aby to skončilo tak morbídne, že všetkých vyzabíjajú, podľa tradičného klišé ktosi prežiť musí, a zas bolo to treba ukončiť tak, aby to sedelo dejovo s jednotkou a teda aby personál motela zostal neodhalený. Z toho ten divný koniec.

Príbuzný názov zvádza k očakávaniu niečoho podobného ako 28 dní potom alebo 28 týždňov potom a to je hlavný dôvod veľkého sklamania, ktoré sa pri pozeraní tohoto filmu dostaví. Titulky prezrádzajú, že film vznikol podľa divadelnej (pravdepodobne, ak nie rozhlasovej) hry a to je dôvod prečo je taký aký je. Téma, ktorá plnohodnotne vydá pre divadelné spracovanie, už nemusí byť dosť dobrá pre film a toto je výsledok.

Pozoruhodný film s veľmi zaujímavým príbehom (podľa skutočnej udalosti), ktorý rozhodne stojí za to vidieť. Clint Eastwood sa ujal réžie veľmi obstojne a urobil veľmi dobre, že pre hlavnú úlohu vybral práve Angelinu Jolie, aj keď sa o ňu uchádzala aj napr. Hillary Swank. Angelina zahrala úllohu Christine Collinsovej brilantne a navyše spôsobný šerblík a la 30 roky jej veľmi vkusne pristane. Ale aj John Malkovich a ďalši herci taktiež odvádzajú skvelú prácu. Film Vás drží v srdcervúcom napätí až takmer do konca a v niektorých momentoch sa dej vyvíja tak prekvapivo a zarážajúco, až divák nevychádza z údivu čím všetkým musela Christine Collinsova prejsť. Toto bol snáď jediný film, pri ktorom som od napätia a nervozity takmer neodolal nutkaniu stlačiť Fast Forward a dozvedieť sa čo najrýchlejšie ako sa daná situácie pre boha vyvrbí. Veľmi by ma zaujímalo, na koľko sa tvorcovia držali historických faktov a čo si domysleli v rámci umeleckej licencie. Zistil som o príbehu, ktorý bol podkladom pre "Changeling" aspoň niektoré fakty, ale ak ste film ešte nevideli neodporúčam ich čítať (spoiler), lebo prídete o skvelý filmový zážitok): ----- v skutočnosti sa mesto L.A. nevysporiadalo so skorumpovanou políciou až tak brilantne, ako je to vo filme. Pod ťarchou aféry Odvolaný šéf polície, James E. Davis, sa po 2 rokoch vrátil na svoje teplé miestečko a slúžil až do roku 1939 ----- skutočná Christine Collins následne žalovala kapitána J.J. Jonesa a vysúdila odškodné $10,800 , ktoré jej tento vyplatil až v roku 1941, vtedy dlžoba predstavovala už $15562. ----- scenár radšej s pochopiteľných dôvodov opomenul smutný fakt, že skutočný vrah Gordon Northcott unesené deti nielen týral ale aj sexuálne zneužíval vrátane svojho 15-ročného bratranca - "komplica", ktorý tak bol vlastne taktiež obeť a ktorý neskôr prezradil celý prípad polícii. ----- scenáristi taktiež vynechali v porovnaní s reáliami postavu Northcottovej starej matky , ktorá bola jeho skutočným komplicom a podľa dobových spisov sa aj ona nejakým spôsobom podielala na zločine a údajne aj na samotných vraždách. Samotný Northcott sa k vražde malého Waltera Colinsa nikdy nepriznal. Naopak Northcottova stará mama priznala, že Walter bol medzi obeťami (údajne mala byť dokonca ona sama zodpovedná za smrť Waltera a niekoľkých ďalších detí), ale toto priznanie neskôr odvolala. Zatiaľ čo Northcotta obesili, ju neskôr prepustili na podmienku. ----- otec sa na Waltera Collinsa nevykašľal, ako naznačuje film v úvode, ale nemohol s ním byť v pravidelnom kontakte z jednoduchého dôvodu, že bol zavretý v base. Podľa neho, nemusel Waltera uniesť vrah Northcott, ale jeho spoluvezni, ktorí sa mu takto chceli za niečo pomstiť. Táto verzia sa nikdy nepotvrdila. ----- telesné pozostatky Waltera Collinsa sa na Northcottovej farme nikdy nenašli, jeho mama po ňom pátrala až do svojej smrti, ale nepodarilo sa jej nájsť ho. Posledná verejná zmienka o Christine Collinsovej je z roku 1941, keď médiam potvrdzovala, že konečne dostala vyššie uvedené odškodné. ----- Ak sa Walterovi Collinsovi podarilo prežiť do dnešných dní, v súčastnosti má 80 rokov.

Další síce pomerne starší ale po všetkých stránkach skvelý thriller, ktorý môže byť svetlým vzorom aj pre dnešných tvorcov obdobných filmov. Jedinú drobnú výtku mám iba k záveru. (pozor, bude spoiler, tak ak ste ešte Casandru náhodou nevideli, nedoporučujem čítať ďalej). Film končí akoby v dvoch samostatných líniách. Na jednej strane je väčšina šťastne zachránených pasažierov a na druhej strane col. Mackenzie, ktorý hlási nadriadeným, že sa stalo nešťastie a všetci sú mŕtvi, čím vlastne referuje, že splnil úlohu do bodky a odchádza domov ako najväčší profík. V tomto momente film končí, ale zišlo by sa aspoň krátka sekvencia, v ktorej by bol Mackenzie a prípadne aj jeho nadriadený konfrontovaný so skutočným stavom situácie alebo s preživšími cestujúcimi.