Igwar

Podla mna je Slnovrat vcelku podarena ducharina, ktora dokaze v prihodnych podmienkach slusne vystrasit. Inspiracia azijskou tvorbou je nesporna, nastastie vsak nie je kopiou ziadneho nametu z tohto prostredia. Ocenujem originalitu pri navrhu hlavneho strasidla, ktore bolo velmi posobive a aspon ja som nieco podobne v inych filmoch nezaznamenal. O to viac som zvedavy, kolko nasledujucich filmov sa tienom z otvarujucimi ocami inspiruje. Finalna zapletka je vcelku uveritelna a nastastie neposobi umelo a krcovito, ako v niektorych inych filmoch, kde sa autori marne snazia o zaverecny zvrat alebo prekvapivu pointu. Cakal som, ze slnovrat bude zase dalsim teenagerovskym vyvrazdovakom na motivy nejakej miestnej legendy, nastatie sa nestalo a film velmi milo prekvapil. Pre fanusikov ducharskeho subzanru horrorov je povinnostou pozriet si ho a myslim, ze ho aj ocenia ako filmovu lahodku. Na druhej strane ten kto cakal slasher plny krvy, pripadne holych damskych poprsi, bude asi sklamany, pretoze presne tento film to nie je. Nevrdim, ze je to film na 5 hviezdiciek, ale davam ich len z trucu, pri pohlade na vsetky te nizke hodnotenia ludi, ktory ho asi nedokazali docenit, kedze je mimo ich zaner. P.S. Obitus a Nick Tow sa asi nechali vtiahnut skor erotickmi fantaziami o hlavnej hrdinke v hlavnej ulohe zanru, ku ktoremu Slnovrat druhy z nich velmi absurdne prirovnava, ako atmosferou filmu. Ja som to pozeral neskoro vecer sam doma a strasidelna atmosfera ma veru nenechala chladnym.

Velmi by som autorov Disturbie neobvinoval, ze kopiruju, ci vykradaju Okno do dvora. Tymto filmom sa inspirovali iba velmi zlahka. Inac je Disturbia velmi originalny kusok, ktory privadza takmer do dokonalosti excelentny vykon Shiu LeBeoufa. Zo zaciatku som mal podozrenie, ze sa divam skor na vydarenu komediu, ako thriller, pretoze v prvej polovici som sa nie raz schuti zasmial na Kaleovom vycinani. Autori proste vyuzili situaciu s Kaleovi "profesionalnym" domacim vezenim dokonale po vsetkych strankach a nezabudli ani na siroku skalu komedialnych prvkov, ktore tato vec priam nuka. Napatia prichadza az v druhej polovici filmu a tiez jej nieje prilis co vycitat. Na druhej strane horrom by som Disturbiu nemal odvahu nazvat, pretoze od tohto zanru ma este daleko. Ale aj tak som sa pri jej sledovani skvele bavil. Davam plny pocet hviezdiciek. P.S. taktiez velmi ocenujem, ze hlavny zaporak isiel zlozit hned na prvy raz a nevstaval tri krat z mrtvych, ako to uz v ramci klasickeho klise byva.

Drogy nie su iba ustrednou rekvizitou a hlavnym motivom zapletky filmu, ale cely film ako by sa odvijal v akejsi zhulenej atmosfere, z coho vyplyva aj zanrove zaradenia - mysteriozny. Okrem tohoto "halucinogenneho" submotivu som vo filme ine formy mystiky nezaregistroval. Brendan postupuje v patrani vpred podla pre mna miestami na prvy pohlad iracionalneho a za vlasy pritiahnuteho planu a dokonca veci sa vyrbia dokonale v jeho prospech aj ak mu nieco podla tohoto planu nevyjde. Len tazko si napr. dokazem vysvetli, co prijmulo Ramba priviest Brendana k velkemu Drakovi, ked v sulade s jeho povahou by som tipoval, zhe skor vystupi z auta a znlati ho do bezvedomia. Image Draka posobi absurdne komicky, akoby tam zabludil z Doylovho romanu o Sherlockovi Holmesovi. Drsneho Ramba som autorom veril, len kym nebol detailny zaber na Fleissov sladucky ksichtik. Taktiez absurdne posobi akakolvek absencia dospelych, ak nepocitam zastupcu riaditela a Drakovej matky, ktora nalieva vo fetackom brlohu dzus (!!). Inak to bolo ako thriller velmi dobre. Aj ked vacsiu polovicu filmu je zhruba jasne kto je vrah a Brendan iba rozmotava nitky pribehu, aby zistil co sa stalo. Na druhej strane ocenujem, ze Brendan je podstatne iny, ako typicky americky akcny hrdina a do ciela sa nedostal s pouzitim tvrdych pasti a buchaciek za pasom. Z tohot pohladu hodnotim Brick ako celkom originalny. Jedine, co absolutne nechapem je totalne nehodiaci sa cesky preklad nazvu. To snad takto mohol prelozit len niekto, kto si nepozrel ani prvych desat minut filmu.

Davam plny pocet uz len za excelentnu Holubovu a Bydzovsku a genialneho Madla. Aj Schmitzer, ktory vacsinou hrava typovo trosku ine postavy, zvladol figuru starsieho cestinara po "expiracii" genialne. Taktiez vecny kladas Hanak prijemne prekvapil v ulohe tyranskeho otca. Co mi vsak vadilo, bol ten velmi otvoreny koniec. A rozhodne nemam ma mysli iba zmrznutu zaverecnu "akcnu" scenu. Vo chvili, ked film divakovi dokonale vykresli kompletnu psychologiu postav, ked uz ma divak pocit ze vsetky dolezite figury filmu dobre osobne pozna a o to viac ocakava ako sa ich osudy vyvrbia pridu zaverecne titulky... Az sa mi chcelo hladat na nete ci sa nechysta dvojka... Na druhej strane mozno prave nebolo zamerom autorov ponukut uceleny pribeh s nejakym, aj napr. tragickym koncom (okolo toho skocenia z okna sa mrazivo motalo niekolko scen), ale urobit iba sondu do zivota pubetakov, nad ktorou sa treba zamysliet a domylsiet si koniec vo vlastnej rezii. A ono to vlastne ani nie je problem odhadnut akob osudy postav hypoteticky pokracovali. Varinat je hned niekolko, ale ani jedna nie je z tych prijemnejsich. Preto mozno autori zvolili radsej koniec iba s tusenim, ze to s postavami nemusi dopadnut dobre, ako strelit ku komedii tazky depresivny koniec. Co sa komedialnej stranky tyka, pobavil som sa, aj ked niektore hlasky boli skoro trapne. Tych naozaj komickych momentov bolo nastastie o cosi viac. Napriek tomu som vsak nesiel s kina vyskereny od ucha k uchu so super naladou a dobrym pocitom pobavenia, ale skor presne naopak. Aj to je dokazom toho, ze Gymlu ide aj o nieco ine len ako o variantu Kamenaku v prostredi strednej skoly. P.S. Citali ste tu uverejneny "oficialny text distributora"? Bud som ja v kine nieco zaspal, alebo distributor sa uplne zblaznil. A ledze som Gympel sledoval s odst velkym zaujmo, moznost cislo jedna vylucujem. V texte sa pise toto: "Hlavními hrdiny je dvojice gymnazistů Petr a Pavla, jejich učitele Tomáše a jeho ženy Aleny." Kde sa mi vo filme stratila podla distributora dolezita postava, manzelka ucitela Tomasa, Alena, ktoru sa mihla mozno v jednom zabere a aj to na fotografii. Vidiet ako si davaju distributori zalezat pri popise dvdciek.

Slaby odvar, ktory sa prizivuje na predchadzajucich dieloch. Minimalne 1/3 filmu tvoria flashbacky vytvorene zo zaberov z predchadzajucich casti. Nie ze by to filmu az tak skodilo, kedze ma za ulohu skor vysvetlovat a pochopit ako sa Jingsaw dostal k svojej zabavke a preco to vsetko robil. Ono je sice mnoho vysvetlene a doplnene co sa predchadzajucich dielov tyka, ale o to viac sa zamotava dej stvorky. Na jednej strane sa autori akoby snazia Jingsawove konanie moralne ospravedlnit tym, ze jeho obete boli vzdy za nieco zle trestane (vid. uplne prva obet, ktora ublizila jeho manzelke, uchylak vrazdiaci zeny v moteli ....) a mali moznost prezit. Na druhej strane sa tu bez skrupuli pravidelne objavuju vramci Jingsawoyich jatiek aj nevinni, ktory absolutne nespadaju do Jingsawovich zasad vyberu obeti. Z tohto hladiska nemal vlastne Jingsaw vela dovodov aby naplanoval akciu po svojej smrti. On mal pre vsetko co robil velmi racionalny dovod a nerobil by nieco len tak aby rec nestala a cosi pokracovalo dalej. Film sa vsak musel pohnut dejovo dalej, aby sa peniazky sypali, ze... Naviac zakladna premisa filmu, ktora ma zabezpecit hladke pokracovanie serie aj po smrti Jigsawa a jeho pomocnikov ma niekolko zasadnych logickych dier a Jingsaw by musel mat naozaj stastie aby realne vsetko do bodky prebehlo podla jeho planu... Ak bude 5ka, dufam ze nebude pokracovat v tomto duchu.

Film sice pobavi, ale pre nas europanov je prilis naivny az hlupy. Autori sa dopustaju rovnakych chyb ako v jednotke. (Dalsi text moze obsahovat spoiler). Vo filme o filme slubovali nahanacku po celolm svete, ktora mala dvojku urobit zaujmavejsou od cisto americkej jednotky. Svet sa vsak scvrkol na kratucku scenku pri originali sochy slobody v Parizi, niekolko minutove lustenie hlavolamu pod pracovnym stolom jej velicenstva v Buckinghamskom palaci a kratku automobilovu nahanacku v uliciach Londyna. Vsetko podstatne je opat situovane do USA. Naviac hlavny zaporak je hlupak, necha sa pri kazdej vhodnej prilezitosti oblafnut od Cagea a jeho pomocnikov. Hlavny hrdina ma zase dovtipu az prllis a hoci moize mat problem aj tisic rieseni, vzdy spolahlivo najde a trafi na prvy raz to spravne. To po case zacina nudit. Taktiez ona slavna "Kniha tajomstiev" po ktorej sa cely film vola, hra vlastne len malu epizodnu ulohu tesne pred zaverom filmu. Na zaver mala rekapitulacia. V jdnotke sme mali deklaraciu nezavislosti, ktora bola indiciou k najdeniu pokladu templarov, ukryteho pod metrom niekde v new yorku. V dvojke umozni vrah Lincolna prostrednictovm svojho denniku najst poklad inkov skryty za ksichtami prezidentov v Mount Rushmore v Juzej Dakote. Co bude v trojke? Archa zmluvy ukryta pod napisom "Hollywood" ?

Air force one je ako acknak super. Aj ked je dejovo troska pritiahnuty za vlasy a mozno mu vytknut v urcitych momentoch az nerealnost, pri tomto type filmu som ochotny to v plnej miere tolerovat a akceptovat. Co vsak neviem akceptovat, je ta prehnane vysoka davka patriotizmu, ktora z filmu doslova preteka. Niektore sceny uz nie su ani komicke, ale poriadne trapne. Pilot, ktory ma mozno doma 4 deti, vrhajuci svoju stihacku do drahy letu rakety, ktora by inac zasiahla AF1 a zrusila tak USA prezidenta & family , prekonava aj kdejakeho hrdinou sovietskeho vojnoveho filmu. Mozno to chcelo len trosku lepsie to napisat a mohol to byt inteligentny akcny thriller. Aj tak si myslim, ze keby to bolo v skutocnosti, ta Glen Closeova nemachruje a v tajnosti podpise ten zdrap papiera. Potom by sa hralo divadlo a vyjednavalo bez toho , ze by ktokolvek a teroristi uz vobec netusili, ze uz nemaju na palube prezidenta. Presne toto by bolo pre USA typicke. Ale to by ten film stratil to caro akcnych scen, ked napr. prezident USA vyskakuje v poslednej desatine sekundy z AF1, ktore je ani nie 10m nad hladinou mora.

Ano film je do urcitej miery vizionarsky a udalosti z 11.9.2001 mu dodavaju zvlastny punc. na druhej strane je vsak dokazom, ze ani bujara fantazia scenaristov nedokaze splodit predstavy, ktore sa naplnili 11. semptembra 2001. Mrtvi sa ratali na tisice, nie na stovky ako vo filme, materialne skody takmer nevycislitelne a k tomu navzdy zmenena panorama new yorku. napriek tomu vsetkemu sa neudialo sialenstvo, ktore bolo vo filme a armada nenabehla do mesta a neurobila z brooklynu ci manhattanu jeden velky koncentracny tabor so vsetkym co k tomu patri, vratane vaznenia, mucenia a vrazdenia nevinnych. bohuzial, autori film sa aj tak velmi nezmylili, pretoze vsetko co som vymenoval je na dennom poriadku v ramci konfliktov ktore usa rozputalo ako nasledok 11.septembra napr. v afganistane ci iraku alebo v neslavne znamom guantaname. to vsak nie je take kriklave, pretoze nejde o americkych obcanov. Aj general v podani B.Willisa sa previnil ani nie tak tym, co robil, lebo sam priznal, ze to je to co bezne robi v krajnach 3. sveta, ale tym ze to robil v new yorku na americkych obcanoch. Takze aj ked autori filmu postteroristicku atmosferu v new yorku trosku pritiahli za vlasy, dokonale odhadli hekticku reakciu americkych uradov na situaciu po 11.9., sposobenu tym ked prehnane vlastenectvo vyhrava nad zdravym rozumom.

Zaujmavy namet, ale neskor uz trochu nudne. toho prechadzania podzemim je v druhej polovici uz trochu moc na moj vkus. a este ktomu ten neurcity (alebo zle podany?) koniec. ale treba priznat, ze miestami to strasidelne bolo (za to 3 hviezdicky), len to chcelo trochu "temnejsie" spracovanie, pripadne nejake tie lakacky a vseobecne viec interakcie ludi z duchmi (vacsinu filmu sa vyskytovali oddelene) a mohol to byt pekny horror.

Verhoeven urobil skvely film, ktory vam nedovoli odtrhnut sa od obrazovky od zaciatku az do konca. ani nahodou nesuhlasim so scestnymi nazormi typu, ze ide o parodiu na 2.sv. ani zdaleka nie. uz len preto nie, ze ide o pribeh napisany podla realnych spomienok osoby, ktora to vsetko prezila. reziser sice temu pojal troska akcnejsie a uricte mnohe zjedodusil, aby pribeh priblizil co najsirsiemu publiku, ale rozhodne mi pri pozerani do smiechu nebolo. a viem kde je asi problem. mnohi neviete (podvedome) prekusnut, ze film nie je v sulade s klasickym klise: diabolsky zly nemci vs. svaty spojenci, partizani (ci rusi), ktore do nas vecne tlacia a zameniate si ho s historickou realitou. z toho potom plynu tie vselijake poznamky o parodii, nerealnosti atd. atd.