curunir

,,...KOMU MYSLÍTE, ŽE NA VÁS ZÁLEŽÍ? ĽUDOM ALEBO RYBE?" __ Na Orku som bol už dlhší čas veľmi zvedavý a tak som jej pozretie veľmi privítal. Inšpiráciu Spielbergovou ,,Pažravou rybou" by som nechal tak, tu je dôležitejšie, že v tomto prípade sa tvorcovia v mnohých veciach vydali úplne iným smerom a to je rozhodne plus. I keď aj tu je ,,hlavný hrdina" riadna sviňa, teda vlastne kosatka, za jeho zlobu môže človek. Postupom času je síce ťažko rozlíšiť či je kladná postava Richard Harris alebo ryba, z hľadiska morálnych princípov však určite každý viacej fandí jej. Tieto aspekty sa vo filme veľmi pekne premiešavajú, škoda len, že scenár nie je viacej duchaplnejším a všetkým mýtom vypovedaných o kosatke rozhodne netreba veriť. Samotní herci sa snažia ako vedia, Harris mi však občas prišiel ako taký trubiroh čo toho veľa nevie ani vo svojom remesle, zato ma však potešil Will ,,Náčelník" Sampson. Občas škrípe aj tempo, kde je vo výsledku 88 minút viac než postačujúcich, dokonca by som takých 10 min. kľudne ubral pre väčší spád. ,,Willy" a Morricone s prenádherným ústredným motívom však šlapú na plné obrátky. Ak by to bol film môjho detstva tak tú 1* pridám, takto mám však nutkanie ostať vo vlnách priemeru, no prebudil vo mne túžbu si po rokoch pripomenúť skutočnú klasiku - Bielu veľrybu. (51. komentár k filmu)

,,MNOHÉ LEGENDY SA ZRODILI POČAS NEKONEČNÝCH VOJEN MEDZI MAURAMI A KRESŤANMI..." __ K tomuto filmu mám pomerne osobitý vzťah. Prvý krát som ho videl (i keď nie úplne celý) ako 6-7 ročný neskoro v noci v TV (Samozrejme, že som predtým musel ísť späť, aby som sa vydržal pozerať. Neskoré nočné reprízy tiež vysvetľujú fakt, že i keď ho každého polroka nejaká TV vysiela, má tu stále len cez 100 hodnotení.) a samozrejme, že som bol z neho celkom paf. Zato v ,,pokročilom" veku som sa pri každom vysielaní vydržal dívať tak 20 minút. Až teraz sa mi ho konečne podarilo vidieť celý a preto môžem objektívne hodnotiť. Námet síce nie je originálny, na druhej strane o čom inom by tieto rytierske eposy plné lásky, vášne a smrti mali byť? Problémom však je, ako je priam neuveriteľne dementne nakrútený so snáď ešte horším scenárom a odľahčujúcimi pasážami (lupiči, čarodejník, chlípny mních). Kostýmy síce nie verné historickým reáliam, zaujímavé vizuálne spracovanie s veľmi dobrou atmosférou, kde nevadí ani absencia veľkých bojových scén, mi v mnohom prišlo ako inšpirácia Boormanovým Excaliburom (napr. úvodné titulky) a povedal by som, že niečo pravdy na tom bude. Slušne sa občas predviedla aj elektronická hudba. I uvedenie týchto kladov však nepredčí drvivú väčšinu mínusov filmu.

,,SIR, PARÍŽANIA DOBYLI BASTILU!" ,,ALE PREČO? JE TO SNÁĎ VZBURA?" ,,NIE, REVOLÚCIA." __ Myslím, že nebudem ďaleko od pravdy ak poviem, že sa jedná o doteraz najkomplexnejšie filmové spracovanie azda najslávnejšej z revolúcií. K historickej presnosti sa vyjadriť neviem (ktovie ako veľmi majú túto tému prelúskanú tí, ktorí tak tvrdia), myslím si však, že dejiny tu určite nie sú nijako závratne poprekrúcané, navyše ak sa jedná o výročný film tvorcovia sa nemohli snažiť prehnane ,,šokovať". Bežného diváka tak má táto séria rozhodne čím obohatiť. Vrtochy toto dielo určite má, predovšetkým pokiaľ sa jedná o stránku scenára, ktorý do hĺbky príliš nejde (to sa však dá pochopiť) a podobne sú na tom aj postavy, mnohé bez výraznejšieho charakteru. Nerozumným mi prišiel často krát aj strih, usekávajúci mnoho zásadných scén, čo by sa dalo prisúdiť neschopnosti režiséra. Klady tu zase tkvejú predovšetkým v precíznej výtvarnej stránke do pompéznosti podporenej skvelou hudbou oscarového veterána Delereua. Tieto dva aspekty potom posúvajú celé dielo ďalej, než len za jeho televízne hranice. Nedá mi ešte nespomenúť hviezdne obsadenie, ktoré som zo začiatku porovnával s vlastne námetovo rovnakým Dantonom od Wajdu. Práve Brandauer mi v úlohe Dantona najprv veľmi nesedel, postupne však naozaj prekonal Depardieua. Veľmi zaujímavo je vykreslený aj Robespierre, možno najprepracovanejšia zo všetkým postáv, ktovie prečo opäť hraná poľským hercom a nutné poznamenať, že opäť veľmi dobre. Získal si ma však aj Ludovít XVI. (Jean-François Balmer ) a čerešničkou na legendárny Christopher Lee ako jeho kat (dúfam, že veľmi nespoilerujem). Záverom by som ešte citoval jeho výrok, ktorý tu veľmi trefne citoval buržoáziu: ,,ČO JE TO TRETÍ STAV?" ,,NIČ." ,,A ČO TEN STAV CHCE?" ,,ÚPLNE VŠETKO."

Spojením síl spoločností RKO a Disney Studio vznikol tento nenáročný rodinný film na sobotné doobedie ako x-tá adaptácia slávneho príbehu a treba povedať, že sa táto snímka v celej tej kope poľahky stratí. Celkové vyznenie pôsobí skôr naivne až rozprávkovo a to preto, že sa nesnaží byť ani trošku realistickejším čo by som z časti vedel tvorcom odpustiť nakoľko má film uvedený v žánri aj ,,rodinný", veď akoby nie keď ho produkoval práve Disney. I tak tu však ostáva príliš veľa uhladených tvári v často na ich spoločenské postavenie až prehnané honosných kostýmoch (to, že Robin tam pobehuje v zelenom oblečku mi je už šum a fuk). O réžii, hercoch a scenári radšej pomlčím. Mimoriadne by som však ocenil veľa exteriérových scén, čo nebolo vo vtedajšom štúdiovom spôsobe nakrúcania až tak časté. Možno je môj názor na Hooda trocha podhodnotený (uvažoval som aj o 3*), avšak tento krát ma s tou sladkou naivitou naozaj nedostali, navyše film ma v ničom neoslovil, takže nevidím dôvod veľmi prilepšovať. Radšej si opäť raz pustím Costnera. (3. komentár k filmu)

,,ČOSI, ČO ZATIAĽ NEEXISTUJE PREDSTAVUJE HROZBU PRE CELÝ SVET. KEĎ TO PRÍDE NIKTO NEBUDE V BEZPEČÍ." __ Ako aktuálny tak aj veľmi zaujímavý dokument BBC, ktorý na základe fikcie predstavuje reálnu hrozbu vtáčej chrípky pyramidálne sa rozširujúcej z juhovýchodnej Ázie do celého sveta. Masami skôr opomínaná problematika je tu ukázaná vo svojej skutočnej sile a svetle ako jedna z najničivejších a ťažko zastaviteľných hrozieb akým môže ľudstvo v súčasnosti čeliť. Dnes tu máme už aj chrípku prasaciu. (1. komentár k filmu)

,,...VŽDY VRAVIEVAM, ŽE NA VEĽKOSTI ZÁLEŽÍ." __ Vlastne celkom vydarený a nenápadný filmík, ktorý ak T2 dobre uvádza zase až tak nízkorozpočtový nebol (i keď netuším čo na ňom mohlo toľko stáť?) šikovne kombinuje všetko možné, čo daný žáner a prostredie ponúkajú, nanešťastie nič na 100%. Prekvapí značne televízna vyzáž, hlavne vďaka niekoľkým prekrásnym obrazom austrálskej divočiny pripomína miestami skôr prírodopisný film, i tak tomu však nechýba riadna atmosféra. Predovšetkým obe scény úteku z ostrova, ale aj pasáž v krokodílej skrýši sú pôsobivo gradované a je pri nich cítiť všetko odhodlanie i bezmocnosť boja o prežitie. Chyby sú obvyklé ako u iných zástupcov žánru: hlavne herecky nevýrazné, avšak vôbec nie hlúpe, sem-tam strata logiky a aspoň z môjho pohľadu značne nadsadený gýčovitý koniec. Aj tu však treba oceniť, že v závere prežili viac než dvaja jedinci - tu ich bol priam celý dav!

,,POČIATKY AKEJKOĽVEK SPOLOČNOSTI NIKDY NEBOLI KÚZELNÉ, ROVNAKO TAK AKO KONCE." __ Už vtedy legendárny Vincent Price sa svojej úlohy zhostil nadmieru dobre, škoda však len, že okrem neho a občas hutnej atmosféry nemá tento filmu už čo viacej ponúknuť. Réžia je slabá a netreba sa ani poriadne pozerať aby človek objavil nielen množstvo logických ale i filmových chýb. Okrem toho je snímka naozaj nešťastne rozvrhnutá a ja som sa ani pri 86-minútovej stopáži neubránil ustavičnému pozeraniu na hodinky. Námet je pritom v súčasnej dobe plnej rôznych vtáčích a prasacích chrípok veľmi aktuálny. Slabé 3*.

,,HORŠIE NEŽ BYŤ SLEPÝ, JE VIDIEŤ A NEMAŤ VÍZIU" (Hellen Keller) __ Pred pozretím tohoto filmu som vôbec netušil kto to bola Hellen Kellerová, no teraz keď som si prečítal Matty-ho komentár, ale i iných a internetové zdroje tak ostávam v ,,nemom" úžase. Na tretí deň od pozretia mám stále nutkanie čosi o tomto filme napísať (i keď pochybujem, že sa mi podarí správne vystihnuť všetky pocity), nakoľko ma zaujal v úplne inom smere ako to poväčšine o 5* filmov býva a som z neho stále natoľko ohromený, že mi nejde naň nemyslieť a táto skutočnosť vyčarila aj poslednú hviezdičku, pretože pri rozhodovaní medzi 4* alebo 5* som bol istú chvíľu na pochybách. Stále ma prenasleduje desivá predstava pre zdravých ľudí nepochopiteľného Helleninho života - byť od raného detstva slepý a tak nemať možnosť nijako spoznať svet vôkol seba (pri záverečnej scéne ma napadlo, aké hrozné je nevedieť o dni a noci) a ešte byť aj nemým a hluchým. Snáď najhorší spôsob ľudského života pri ktorom by som ja osobne radšej volil smrť (ak by som ju samozrejme poznal a vedel, že som tvor smrteľný) alebo by som to žiadal od svojich príbuzných ak by som na to prišiel. A to sa Hellen dožila uctihodného veku 87 rokov! Ešte niečo málo o filme samotnom. Obidve hlavné predstaviteľky excelujú, dokonca by som povedal, že Patty Duke je o niečo lepšia ako Anne Bancroft a žasol som aký flexibilný život vie takto postihnutý človek viesť. Rozmýšľam tiež nad tým, čo všetko išlo z námetu vyťažiť ale myslím, že to bolo dostatočné. Občas som však nevedel prehltnúť postoje a názory Helleniných rodičov, jednak rozmaznávanie dcéry a potom keď už jej správanie nevedia vydržať volili by radšej ústav. Najlepšie mi prišli predovšetkým dve scény, keď Annie učí Hellen jesť lyžicou a potom záver kedy spoznáva vodu. Neobvyklý, vlastne šťastný koniec vo výsledku nie je naškodu. Stále mi ten film neschádza z mysle ani jeho príznačný názov. Kto bola vlastne divotvorkyňa, Annie že naučila nemé dievča kontaktovať sa s okolím, či Hellen a to, čo napriek postihnutiu dokázala za život vykonať?

,,TOTO NIE JE AMERIKA. TOTO JE TURECKO." __ Pred pozretím som o tomto filme veľa nevedel, ani to, že sa prakticky celý odohráva vo väzení a naivne som si myslel, že dopravný prostriedok v jeho názve sa tu naozaj aj objaví. No a po takomto postupnom zaujímavom zistení sa mi začali v mysli vynárať filmy, ktoré som s touto tématikou už videl a tie reči o Shawshanku tu vôbec nechápem. Darabontov opus mi napr. nenapadol vôbec, nakoľko tieto dva filmy majú spoločné úplne minimum. Shawshank je omnoho miernejším, navyše Expres sa odohráva v ,,cudzine" a hlavný hrdina tu rozhodne nie je nevinný a o problémy, do ktorých sa dostal si aj koledoval. Osobne by som ho teda skôr prirovnal, hlavne čo do spôsobu praktík, k Motýľovi. Na druhej strane som si po jeho pozretí povedal: No a čo? Príbeh to nie je mimoriadny, tieto veci sa stali mnohým ľudom pred Hayesom a udiali sa aj po ňom. Za svoj úspech môže vďačiť určite knižnej predlohy s ktorou sa autor zrejme musel dosť poponáhľať, keď film vznikol necelé tri roky po jeho úteku z väzenia. Po diváckej stránke ma vôbec nenudil a hlavne prvá hodina ubehla ani neviem ako. Zaujali ma predovšetkým zdrogovaný John ,,Merrick" Hurt a pravdepodobne po zásluhe oscarová elektronická hudba. Oliver Stone dostal za tento film svojho prvého a zatiaľ i posledného neréžijného Oscara a za zmienku stojí aj to, že Polnočný expres bol vyznamenaný najväčším počtom Zlatých glóbusov - bolo ich 6 a toľko dostal už len Formanov príbeh z blázinca. Ako sa zdá, filmy z prostredia ľudí žijúcich v obmedzených priestoroch sú obzvlášť cenené.

,,PRIZERAL SOM SA KONCU MNOHÝCH BOJOVNÍKOV. VIDEL SOM KONIEC NIEKOHO TU, NIEKOHO TAM. KONIEC VŠETKÝCH ALE BUDE TU." __ Po vyše dvoch mesiacoch sa mi podarilo vidieť aj záver Woovej dilógie a využijem teda možnosť porovnať a zhodnotiť oba diely, pretože k ,,jednotke" som komentár nenapísal. Z režisérovho doterajšieho vrcholu kariéry sa mi druhý diel páči o čosi viac ako prvý, i keď čo do hodnotenia sú si prakticky vyrovnané. Prvý diel je viacej akčnejší, druhý je zase z časti takým tichom pred búrkou a že je tá búrka poriadna! Záverečná polhodinová bojová scéna ponúka svojou prepracovanosťou nevydaný zážitok, snáď len občas sa mi šikmookí plietli a nevedel som kto je vo vedení (hlavne nočná časť boja). Určite však oceňujem reálnosť akčných scén, ktoré nedisponujú takými neuskutočniteľnými artisticko-levitačnými číslami ako napr. Tiger a drak alebo Hrdina a viac sa zameriavajú na krutosť bitiek. Nekritizoval by som ani údajnú hodinu a pol trvajúcu nečinnosť, kecacie súboje a prípravu na bitku. Práve táto časť pekne rozvíja celý príbeh, otvára nové témy (zblíženie dvoch vojakov) a dáva tak celku hlbší rozmer. Ak by tu takéto scény neboli, každý by potom zase ohŕňal nos nad tým, že je to len o bitkách a súbojoch. Z tohoto dôvodu by ma veľmi zaujímalo ako je na tom kinoverzia skrátená prakticky na polovicu. Čo však ostalo rovnaké ako v prvom diely je až príliš jasne určený pomer strán dobrých a zlých, navyše spôsobom zamerania sa kladné vlastnosti hlavných hrdinov a krutú vypočítavosť Cao Caa (Fengyi Zhang - najlepšie zahratá postava filmu) dáva dopredu vedieť ako všetko nakoniec skončí ... alebo takmer. Herecké obsadenie je však bohaté; každá z postáv je pre svoj jedinečný charakter uveriteľná. Skvelá ukážka toho, ako sa dnes aj bez prehnaných vizuálnych efektov dá nakrútiť impozantný film. Pýcha udalosti na počesť ktorej bol nakrútený. 4.5*