Rocket

Prečo ja mám slabosť pre podobné rozprávky? :) Jednoducho povedané, raz za čas zasnívať si je zdravé :)

"Trumpetka" Burian ma zničil! Doslova :)

Ten starý tučný špaták v šiltovke ma opäť dostal. Počas jedného leta, ktoré som strávil v USA som spoznal väčšinu mladých ľudí, čo si zdravotné poistenie nemohli dovoliť. Keď som videl tento film, pochopil som...naco si platiť za nič?

Ústrice v jogurte, údená ryba s ovocím a roastbeef so šľahačkou :D. Proste výdatná porcia francúzskeho humoru s anglickými prísadami, to sú Senzačné prázdniny.

Buď je to len veľká zhoda náhod, že si pozriem pár dní po sebe dva filmy (ruský remake 12), ktorých jedným z cieľov je formovať pohľad diváka na život, alebo som sa len stal "pozornejším" konzumentom filmového umenia :). Brutálne potešila Amy Smart, ktorá si (ne)zahrala hlavnú postavu v tomto skvelom filme, kde nieje všetko také, ako sa na prvý pohľad zdá.

12 angry men a 12 razgnevannych mužščin - dva filmy na jednej strane takmer na vlas podobné a na druhej úplne odlišné. V druhom menovanom chýba dramatickosť niektorých situácií, u ktorých som v Lumetovej verzii ani okom nemrkol. Na druhej strane, v Michalkovom remaku je množstvo pridaných prvkov, symbolov, ktorými sa dokonale odlišuje od snímku z roku 1957, kde napríklad dusnú atmosféru vytvorili ďaždivým vlhkým počasím, tu sa ju zase snažia dokresliť vypadávaním elektrického prúdu striedajúc svetla a tmy a mnoho ďalších faktorov kriticky zazerajúcich aj na pomery tej obrovskej tamojšími pomermi však obdivuhodnej krajiny Rusko. V dnešnej dobe mi len hŕstka filmov dokáže otvoriť oči a tu, len desať minút pred koncom, vyslovená myšlienka mi úplne zmenila pohľad na život a svet okolo nás (ako to však pravidelne býva u mňa, len na pár hodín). Za takú vážnejšiu výčitku považujem azda len to množstvo príbehov, ktoré sa zúčastnení snažili vyrozprávať. Myslím, že aj samotnú vetu položenú z osadenstva "Prepáčte ale prečo nám toto rozprávate?" som počul vo filme viackrát. No nič vážení, najlepší remake aký som kedy videl!

Môj druhý Miyazaki, no tentoraz už za 5. Kým Cesta do fantázie (áno, nezačal som s filmami tohto génia práve chronologicky :) )obsahovala zopár hluchých miest a v kresle ma prakticky vôbec"netrhalo", toto už bola skutočná jazda fantáziou. A tá hudba!!!

Americká kinematografia (a nielen tá) má už na svedomí nejaký ten film mapujúci striktné podmienky internátnych škôl, ktoré zakaždým svojou návštevou poctí nenapraviteľný študent a trošku tamojším komorným pomerom zamieša kartami. A presne toto bola šablóna, akou očakávate, že bude nalinkovaný aj príbeh tohto filmu, pri ktorého názve som už od začiatku videl svietiť 3 hviezdičky odo mňa udelené na csfd. Akurát tá dlhšia minutáž sa mi snažila niečo našepkať. Že by sme sa predsalen chystali vyjsť zo "škatuľky" ? Kevin Kline predvádzajúci mimoriadne úchvatný herecký výkon sa nám prostredníctvom svojej postavy snaží dokázať akú dôležitú úlohu v našich životoch majú vyučujúci a že to mnohkrát jednoduché nemajú, to nám hovoriť ani nemusí. Vynikajúci film o dôležitosti múdrosti, cnosti a morálnych zásad. PS: "Ako veľký mudrc Aristofanes napísal, Mladosť zostarne, nedospelosť dospeje, neznalosť sa dá doštudovať a opilost vytriezvie. Ale hlúposť trvá navždy."

Film s podobnou tematikou sa síce prerozprávať aj so stopážou hodiny a pol dá, no Tykwerovi sa to v prípade tejto snímky nepodarilo. Keď sa spustili záverečné titluky, nevedel som presne identifikovať posolstvo, ktoré nám tvorcovia chceli zdeliť a to je vážny deficit tohto po iných stránkach vynikajúceho filmu. Pochváliť musím aj vynikajúcu kameru, nedá mi zabudnúť milostná scéna pri strome na kopci. PS: Giovanni Ribisi bude vždy pre mňa len týpek z Priateľov očakávajúci potomka odnoseného bláznivou Pheobe :)

Tematiku filmov čerpajúcich námet z rôznych útekov z väzenia mám dokonale napozeranú. Prináša nám The Escapist na poli tohto žánru dačo nové? Zaujímavý spôsob rozprávania prelínaním sa flashbackov s flashforwardmi (tieto pojmy sa k mojej slovnej zásobe nachytali pri LOSToch :) :) ) a prílišná plochosť príbehu, ktorý síce vzrušujúci je, no postráda akékoľvek nosné brvná atmosféry a sympatie k hlavným protagonistom. A tieto sú pri väzenských filmoch viac ako dôležité.