Milano33

Sword Art Online: Alicization tak trochu klame svojím telom, navonok prekrásna rozprávková animácia však v sebe skrýva kvantum temných motívov. Mám pocit, ako keby sa rating opäť o niečo posunul, totižto zachytené výjavy sú v mnohých smeroch ráznejšie a explicitnejšie, a v príbehu potečú hektolitre krvi. Potemnelá mysteriózna atmosféra je najviac nahustená vo svojom úvode, netušiac, čo na nás môže vybafnúť za najbližšou zákrutou. Svet Alicizationu je od prvopočiatku opradený okolitými záhadami a tajomstvami, vo svojich základoch má dosť mystický charakter a diváka akútne premôže bytostné nutkanie presnoriť čo najviac tajuplných zákutí onoho sveta. Skutočne veľmi príjemne sa nad tým všetkým rozjíma a toto odhaľovanie jednotlivých skutočností je v každom prípade napĺňajúce. Silným proprietom nového fantaskného sveta je určite jeho lore a mytológia, a vrámci predošlých fikčných svetov zo série SAO, tak Alicization najviac kladie dôraz na worldbuilding, čo navodzuje istý pocit komplexity z tohoto virtuálneho fantasy sveta. S veľkou pravidelnosťou sa tu rozprávajú kadejaké príbehy a legendy tohoto sveta, a človek má z toho jednoducho dojem, že svet si žije svojim vlastným životom... že má už čo to odžité. Rovnako ako v prípade pôvodnej sérii SAO, tak aj tentoraz sa vraciame späť do stredovekých kulís a ruka v ruke s tým sa boje vedú výhradne mečmi alebo za pomoci mágie, čo je rozhodne podmanivejšie než také prestrelky z GGO. Magický systém korešponduje so systémovými príkazmi a hernými reáliami, a z tohoto dôvodu vzhliadam velice zábavným sledovať, ako si podaktorí jedinci myslia, že tieto príkazy sú elementárnymi silami a tvorcovia virtuálneho sveta za oponou zase Bohmi. Z nových postáv strávime naviac času s Eugeom, ktorého charakterizácia je síce celkom plochá a nevýrazná, ale nie je to tak, že by mi nejak vyslovene prekážal, práve opak je pravdou, v konečnom dôsledku mi celkom (aj kvôli jeho jednoduchosti) prirástol k srdcu. No a potom tu máme Alice, ktorá je naopak naprosto božská badass postava, ktorá si kradne každú jednu scénu pre seba. Animácia je malebná, hudobný podkres výrazný, openingy aj endingy majú ten potrebný drive. A pre priaznivcov akčných anime mám skvelú správu - Sword Art Online: Alicization je podstatne akčnejšia séria a na pozadí všetkých tých bojových potyčiek sa rysuje ešte veľkolepejší konflikt, ktorý svojím rozsahom zatieňuje všetky predošlé. Každú chvíľu sa schyľuje k finálnej vojne medzi Ľudskou ríšou a Temným územím (súboj dobra so zlom) - o dôvod naviac sa tešiť na War of Underworld.

Extatický zážitok, ktorý som naozaj milerád okúsil! Sword Art Online the Movie: Ordinal Scale je stelesnením všetkého, čo si skalný fanúšik SAO série, za ktorého sa už aj ja bez najmenších problémov začínam považovať, mohol kedy priať. Exituje obrovská hromada potenciálne zaujímavých vecí, na ktorých skrátka nevyšiel čas počas trvania prvých dvoch sérií SAO a pritom by ich takmer každý veľmi rád videl. Príležitosť nielen osloviť, ale i uspokojiť presne tieto sladké chúťky fanúšikov, si tvorcovia už nemohli nechať po druhýkrát ujsť. No a tak sa všetky okolnosti zišli dokonalým spôsobom, aby mohol svetlo-sveta uzrieť práve Ordinal Scale - tento splnený sen naservírovaný na striebornom podnose. Od prvopočiatku bolo na tomto anime filme patrné, že ma poslúžiť jednému jedinému účelu a tým bolo zavďačenie sa istej cieľovej skupine - a tou sú fanúšici (wow, veľmi prekvapivé). Z tohoto dôvodu sa vážne nechcem s nikým hádať, či vám dokonca vsugerovať môj protichodný pohľad na vec, a plne rešpektujem aj tú eventualitu, že Ordinal Scale proste nemusel sadnúť každému. A áno, som si vedomí toho, že v mnohých ohľadoch ide o stávku na istotu, no aj napriek tomu som bol schopný si tento nový SAO počin plnými dúškami užiť, ba dokonca srdce mi pri ňom nespočetnekrát zaplesalo. Jediná vec, čo mi tak trochu vŕtala hlavou, bol finálny boss, ktorým nemal byť náhodou Kayaba Akihiko?... ale to mi je v podstate jedno a dá sa to ospravedlniť tým, že by potom tá záverečná katarzia nebola tak neskutočne epické a opulentné, ako vo výsledku nakoniec bola. Ten posledný súboj je síce naprostým do oči bijúcim funserviseom, ktorý ma však v plnom rozsahu napĺňal blahom, nakoľko vyťažil a zužitkoval kompletne všetko, čo na Sword Art Online milujem. V súznení s touto všadeprítomnou epickosťou som pociťoval to pravé emotívne mrazenie, z ktorého mi v zlomku sekundy nabehla husiu kožu. A ten príchod známych postáv v kombinácii s ich starými kostýmami / avatarmi vo mne zase vyvolal prudký nával nostalgických spomienok. Toto bolo vskutku dobre mierené a efektné pohladenie na duši. Záverečné romantické scénky s Kirotom a Asunou bola už iba taká pomyselná čerešnička na tejto už aj tak fantasticky lahodnej a šťavnatej torte. Keď sa presuniem k technickým náležitostiam, tak pokiaľ bola predtým animácia prekrásna, tak v Ordinal Scale je naprosto dychberúca. Je priam až neuveriteľné, ako  k nepoznaniu sa za tie roky zmenila animačná stránka a grafický dizajn SAO. Pohyby postáv a súboje sú plynulejšie ako kedykoľvek predtým a samotné vytvorené snímky by som nemal problém si ihneď zavesiť na stenu. Zároveň viacej vynikli i detaily a jednotlivé dielčie kúsky. Vizuálne je to vskutku opojné, pestrofarebné a hudba takisto dodala snímku jeho nevídané čaro, Yunin spev je vážne odzbrojujúci. Celým týmto anime filmom opäť prúdia myšlienky ohľadom problémov virtuálnej reality a toho, ako narúšajú vnímanie reality ich užívateľov. Ordinal Scale sa však predovšetkým zapodieva rozdielmi medzi VR a AR.

Sword Art Online II je v svojich jednotlivých aspektov výrazne iná show v porovnaní s pôvodnou sériou, a nemôžem povedať, že by to bolo na škodu. Po skončení SAO a ALO som bol pochopiteľne zvedavý, kam nás dobrodružstva Kirita a Asuny ďalej zavedú, hoci na druhú stranu som mal isté obavy ohľadom budúcnosti tejto show. Predsa len 1. séria Sword Art Online bola svojim nápadom a námetom vskutku jedinečné dielo, ktoré sa dá iba ťažko prekonať. Rezolútne však určite kvitujem tú skutočnosť, že sa táto séria vydala svojou vlastnou (prekvapivo dosť odvážnou) cestou a z tohoto závanu originality vyťažila naozaj to pomyselné maximum. Rovnako ako prvá sezóna, tak aj táto druhá je rozdelená na dva arcy, vlastne keď sa nad tým tak zamyslím, tak až dokonca na tri. Prvý part zabieha do niečoho podstatne nového a zásadne sa odlišuje od fantazijných príbehov z predošlých epizód, Kirito sa tentokrát ponorí do virtuálnej reality Gun Gale Online (GGO), kde sa zúčastní PvP turnaja "Bullet of Bullets". Kiritovim cieľom je po novom zastaviť obávaného Death Guna, odhaliť jeho skrytú identitu a prísť na spôsob, ako sa mu podarilo zabíjať ostatných hráčov v hre i mimo nej. Virtuálny svet GGO je výrazne štylizovaný do naftovej (dieselpunkovej) doby, miestami až do futuristického prostredia cyberpunku vzhľadom na podaktoré vychytávky tejto hry. Taktiež dýcha tou správnou dyspotickou, špinavou a mastnou atmosférou, a znepokojuje svojim rozmachom surovosti. Spočiatku som mal z tohoto zasadenia celkom zmiešané pocity a postupom času sa vo mne zozbierali aj pochybnosti, nakoľko nemám dvakrát v obľube strieľačky. V duchu som si vravel, že predsa len ma viac fascinuje sledovať boje s mečmi a studenými zbraňami, než práve s tými strelnými. Ale pravdupovediac, ku koncu som bol príjemne prekvapený, čo sa z Sword Art Online II nakoniec vykľulo. V konečnom dôsledku sa kládol omnoho väčší dôraz na strategické vyčkávanie a vymýšľanie všelijakých taktík, ako na samotný priebeh prestreliek, čo bolo pre mňa náramne zaujímavé a takýto prístup ma do diania hlbšie zainteresoval. A ani na meč sa našťastie úplne nezabudlo a pravidelne vydáme Kirita oháňajúceho sa so svetelným (fotónový) mečom - typu Star Wars. Každopádne tým najsilnejším elementom tohoto arcu bolo rozhodne psychologické zázemie a vnútorné konflikty jednotlivých postáv, predovšetkým novo predstavená Sinon je neskutočne zaujímavý charakter s temnou minulosťou. Čo už k SAO skrátka patrí, tak aj toto pokračovanie sa naďalej zaoberá problematikou VR, rozdielmi medzi virtuálnym svetom a tým reálnym - ako sa mení vnímanie a chovanie ľudí vrámci týchto dvoch sfér, či duplicitou skutočnosti. Obzvlášť na Sinoninej rozpoltenej osobnosti si môžeme všímať isté príznaky bipolárnej poruchy spôsobené práve hraním videohier. Po tomto komplexnom príbehovom oblúku nasledovala asi tá najslabšia časť tejto série a tým bol "Calibur arc" - v skratke sa jednalo o epický quest za nájdením legendárnej zbrane, meča Exalibur. Tento filler síce neurazil, ale ani príliš nenadchol. Čo ma však na tomto všetkom relatívne bavilo bolo, ako sa podarilo skĺbiť dohromady Severskú mytológiu a Artušovské legendy. V každom prípade, Sword Art Online II vyvrcholilo posledným arcom s názvom "Mother's Rosario", ktorý sa poväčšine sústredil na Asunu vzhľadom na to, že bola v prvej polovici desne nevyužitá. Asuna konečne dostáva viacej priestoru, ktorý si plne zaslúži! Oproti depresívnej Gun Gale Online sa Mother's Rosario nieslo vo výrazne viac osviežujúcej, zábavnej, až sladkastej nálade, i keď na konci sa z toho stal poriadny doják, za čo vďačím najmä tej návykovej sentimentalite. Tento part bol akýmsi návratom ku koreňom originálnej SAO (prvých 14 epizód), má to ozaj veľmi podobný vibe a feeling. Okrem iného sa tiež vraciame späť do Aincradu, presnejšie povedané do New Aincradu (ALO Version), čo príbehu dodáva nemalú dávku nostalgie. Krásny úvodík pripomína moje najobľúbenejšie chvíľky zo SAO - tie, kedy si Kirito a Asuna spoločne kúpili horskú chatku, kde vychovávali svoju dcérku Yui. Dokonca aj akčných scén je tu požehnane a zaručene uhranú svojou epicky božskou atmosférou. Vezme si napríklad súboj Asuna vs Yuuki, bitku v dungeone, či finálny stret s bossom. Rovnako nám bola predstavená aj nová postava Yuuki, z ktorej vyžaruje optimizmus a pozitívna energia, pričom však skutočnosť skrýva krutú a hrozivú pravdu. Totižto trpí neliečiteľnou chorobou a tak sa jej Asuna pokúsi spríjemniť jej posledné chvíle života. Asuna i Yuuki sa dočkajú v závere vynikajúceho emocionálneho a psychologického vyvrcholenia.

The Legend of Vox Machina je najnovším fantasy úkazom z dielne Amazonu, ktorý sa v poslednej dobe čoraz častejšie púšťa do fantasy vôd, ktoré momentálne zaznamenávajú takú obrovskú popularitu. Každopádne sa tomuto streamovaciemu gigantovi stále nejak nedarí preraziť na poli fantasy adaptácii, Kolo času bolo hotové fiasko - nápadne podobné tomu Netflixovskému s 2. sériou Zaklínača, a chystaný seriál zo sveta Pána prsteňov pravdepodobne postihne rovnako ošemetný osud. Aby som vás už dlhšie nenapínal, tak ani The Legend of Vox Machina nie je v žiadnom prípade dokonalou a bezchybnou záležitosťou, seriál má svoje neduhy a slabé stránky, ale keď to zrovnám s mojimi predošlými skúsenosťami s fantazijnými počinmi od Amazonu, tak z tohoto súboja vychádza suverénne ako víťaz. Seriál The Legend of Vox Machina je inšpirovaný kampaňou hry na hrdinov Dungeons & Dragons, od ktorej si prepožičal celý fantaskní svet Tal'Dorei i množstvo zaujímavých postáv. Sprvu na mňa tento seriálový projekt pôsobil ako svieža fantasy oddychovka, pri ktorej ma síce zabaví akcia, či podaktoré vtipné gagy, ale v zásade som neočakával žiadny výraznejší presah, avšak vo výsledku som bol milo prekvapený a predsa len som nakoniec dostal niečo viac. Eventuálne sa z toho stala omnoho vážnejšia a temnejšia záležitosť, než som zo začiatku predpokladal. Táto show nám predostrela idey absolútnej temnoty i množstvo vyslovene dospelých tém. Príbeh poukazuje na zvrátenú stránku ľudskej osobnosti, že prahnutím po pomste líčime pascu tak akurát sami sebe a svojim blízkym, a takto zakalená myseľ neumožňuje vnímať zlo, či následky svojich činov, čo v konečnom dôsledku vedie len k ďalším tisíckam výčitiek a sebanenávisti. Celé je to ladené dosť ponuro a depresívne, čo zákonite umožňuje pristupiť k veciam bez akýchkoľvek morálnych zábran, čiže pekne brutálne a naturalisticky, pričom sa to nemusí straniť krvi ani iným zverstvám. Nejednoznačná a pokrivená morálka našej nesúrodej skupinky hrdinov má takisto svoje miesto a opodstatnenie v tomto chúlostivom prostredí. Ústredné postavy svojou amorálnou (nehrdinskou) charakterizáciou tak trochu boria typické stereotypy vrámci Hrdinskej Fantasy a Sword & Sorcery, a ja skrátka takéto nekonvenčné diela obľubujem. Čo sa humoru týka, tak ten je podľa očakávaní riadne drsný a čierny. V každom prípade som s ním však mal jeden zásadnejší problém a tým bol neprirodzený spôsob, aký nám bol podávaný. Pre porovnanie si vezmime inú temnú fantasy látku - Zaklínača (myslím tým knižky), tam ten strohý a cynický humor jednoducho funguje na výbornú, zatiaľ čo The Legend of Vox Machina svojou komickosťou skôr trpí, hlavne v niektorých situáciách, kedy je nevhodne dávkovaní. No a čo ma priam až vytáča a kazí mi to zážitok z pozerania, keď sa pokusom o vtip odľahčujú dramaticky vypäté scény. Nakoľko sa táto show po celý čas snaží diváka uhranúť svojim neľútostným svetom a temnými témami, tak snaha z toho urobiť komédiu mierne bije do očí. Na animáciu sa taktiež pekne pozerá, zvlášte pri akčných scénach, ktoré sú vo väčšine prípadov skvelo prepapracované, nakoľko v sebe kĺbia bojové štýly a techniky jednotlivých hrdinov.

Pre „hardcore“ fanúšikov anime seriálu Sword Art Online je tento špeciál snáď povinnosťou. Veľmi vydarený prírastok do série. Tento anime film síce z hľadiska príbehu neponúkne žiadne objemné veci, ale pokiaľ máte náladu a chuť stráviť s obľúbenými postavami nejaký ten čas navyše, tak sa pri ňom určite skvelo zabavíte - paralelne s tým, ako budete spomínať na predchádzajúcu sériu. Skôr ako plnohodnotným pokračovaním je Sword Art Online: Extra Edition takým príjemným opáčkom, ktoré je najviac ideálne zhliadnuť predtým, než sa pustíte do 2. sezóny. Tento počin si krásne pohráva s naritívom a do hlavnej príbehovej kostry veľmi hravo zakomponoval flashbacky, ktoré odkazujú na kľúčové okamžiky z minulosti. Celé sa to nesie dosť na nostalgickej note, a ak sa oddáte tomuto návalu silných spomienok, tak tomuto náporu zaručene podľahnete. V opačnom prípade sa vám bude táto rekapitulácia zdať dosť repetitívna a s najväčšou pravdepodobnosťou vás sklame. V každom prípade, opakovanie je matka múdrosti.

Emocionálna horská dráha! Prvá séria Sword Art Online prichádza s mimoriadne originálnym nápadom, ktorý v skratke pojednáva o skupinke hráčov, ktorá je uväznená vo vnútri vražednej hry, z ktorej sa dá uniknúť len dvoma spôsobmi, buď si siahnete na život v hre, čím zároveň zomriete aj v reálnom živote (to je ta horšia, hoci jednoduchšia varianta), alebo sa odhodláte hru dohrať do konca. Základná premisa je to teda zaujímavá a sľubuje mnohé, každopádne finálne pojatie a prevedenie môže byť tak trochu v nesúlade s očakávaniami mnohých. Istotne viem jednú vec, toto nádherné anime, ktoré síce mňa svojimi prvotnými impulzmi naprosto pohltilo, určite nesadne každému, obzvlášť keď od SAO čakáte čistokrvný akčný nárez, tak v tom prípade zostanete najskôr sklamaní. Akčných scén je tu pomenej (ale primerane) a sila jednotlivých akčných momentov pramení najmä z emócií a psychologického rozpoloženia postáv, čo vôbec nie je na škodu, nakoľko aj tieto aspekty zvedú nadobudnúť rovnako epických rozmerov, ako akákoľvek iná veľkolepá bojová sekvencia. SAO je do veľkej miery romantická záležitosť, ktorá rozpráva príbeh o láske, za ktorú sa oplatí bojovať! Tento ľúbostný príbeh zahŕňa v sebe humor, nadhľad aj emócie, a v priebehu času zaznie množstvo pekných myšlienok o láske. Postavy sú na prvý pohľad veľmi sympatické a panuje medzi nimi svieža chémia. Kirito a Asuna sú moji dvaja najväčší obľúbenci, ďalej veľmi sympatické boli Yui a Sugu. Taktiež je nesmierne dôležité zmieniť, že 1. séria je rozdelená na pomyselné dva party, ktoré sa od sebe zásadne líšia, či už prostredím, tempom alebo tónom. Prvých 14 epizód sa odohráva vo virtuálnej realite sveta Sword Art Online, ktorý je zaobalený do malebného fantasy prostredia. Počas týchto častí krásne kvitol vzťah medzi Kiritom a Asunou, z ktorého sa ani na chvíľku nevytratila vášeň, iskra či láska. Na nálož epizód z druhej polovice som si síce musel spočiatku chvíľku zvykať, ale oproti tej prvej však mala jednú podstatnú výhodu a tou je, že už mala vybudované pevné základy a mohla sebaistejšie ťažiť z interakcií a postáv, ktoré mi už za ten čas stihli prirásť k srdcu... tie emócie a pocity z minulých udalostí vo mne stále čerstvo rezonovali, a tak táto druhá dejová archa mohla na tom ďalej pekne stavať a ešte viac zoceliť to už existujúce. Tentokrát je dianie situovaný do skutočného svete, v každom prípade sa pozrieme i do ďalšej virtuálnej hry, tentoraz do vílieho fantaskného sveta ALO (ALfheim Online). Táto druhá polka do väčšej hĺbky preskúmava zase vzťah medzi Kiritom a jeho sestrou/sesternicou Sugu, ktorá musí pred ním tajiť svoje city. Hudba v prvej sérii je neskutočne čarovná a melodický, zvlášte opening k prvej polovici mi neustále hraje v hlave. Vizuálna stránka je taktiež veľmi pekne prepracovaná, animátory si evidentne dali veľmi záležať na detailov. Zvolené farby takisto krásne korešpondujú s prostredím, v ktorom sa seriál odohráva. Animácia aj grafika mi sadla na prvú dobrú. Po prvej sérii SAOu nemám vážne čo vytknúť, seriál si jednoducho ma opantal svojou romantickou atmosférou a zahrnul emóciami, ktoré pocítim zriedkakedy. Vskutku nezameniteľný zážitok, na ktorý bude spomínať ešte dlho. 10/10

Labutia pieseň! Svet Sword Art Online sa v závoji melanchólie chýli ku svojmu nevyhnutnému koncu. Len čo som si uvedomil túto skutočnosť, akútne ma pohltil pocit smútku a úzkosti. Udalosti sa vykryštalizovali do vskutku nevídanej podoby, nakoľko sa Kiritovi podarilo prísť na pravú identitu Heathcliffa, ktorý nie je nikto iný než Kayaba Akihiko. Toto odhalenie vzápätí umožní Kiritovi sa v predstihu podujať na finálnom súboji, čím sa naskytla jedinečná príležitosť, ako navždycky skoncovať s touto hrou. Každopádne sa mu tento rozhodujúci duel akosi vymkol z rúk, a keď ho už mala zastihnúť krutá osudová rana, tak sa naproti tomu do boja vrhá Asuna, ktorá žiaľ po chvíli nato umiera v jeho náručí. Asunina obeť ma neuveriteľne zlomila a plakal som pri nej ako malý. No a ten záver, proste wow!... ako sa Akihikovi pred očami bortí celý jeho sen, tak v týchto posledných okamžikov všetky moje spomienky na Aincrad vybublali na povrch.

Táto epizóda si ma svojimi silnými emóciami opantala natoľko, že moje dojmy sú naozaj ťažko opísateľné. Asunine citové výjavy mnou zakaždým neskutočne rezonovali, slová vyrieknuté z jej úst mali ozaj silnú citovú podfarbenosť. Porovnateľnú intenzitu chvenia vo mne podnietili aj všetky tie radostné, romantické, smutné, i trpké momenty. Finálny súboj ma takisto svojou pohlcujúcou atmosférou od prvého okamžiku ihneď vtiahol do seba a pri každom jednom údery som lapal po dychu. Neviem sa dočkať na to, ako táto dychberúca bitka bude ďalej pokračovať.

Epizóda, ktorá má svojou pozoruhodnou intenzitou úplne položila na kolená. Vskutku neskutočná žmýkačka emócií, ktorá ma nenechala bez sĺz. Akonáhle sa Yui-chan postaví bossovi v snahe zachrániť svojich rodičov, tak nielenže demonštruje svoju skutočnú silu, ale takisto dá aj najavo, že je nesmrteľným objektom. Jej záhadný pôvod bol zrazu objasnený, Yui je totižto program, AI, ktorá sa dočasne vymkla spod kontroly systému. Keďže však Yui-chan nedávnym užitím svojich schopnosťami na seba upozornila, tak mala byť čoskoro vymazaná. Asunu i Kirita táto bolestivá strata ich drahej dcérky mimoriadne vzala a o to srdcervúcejšia rozlúčka s Yui na konci bola.

Kirito a Asuna sú si konečne svoji a ako novomanželia trávia ničím nerušený čas na chate, ktorá sa stala ich novým spoločným domovom. Každý jeden pohľad na tieto dve zamilované hrdličky je jednoducho prekrásny a ich vzájomná interakcia ma rozosmieva i dojíma zároveň. Avšak zrazu nečakane sa im do cesty vpletie malinká Yui-chan, ktorá sa po chvíľke stane ich dcérkou. Kirito a Asuna sa do roli rodičov veľmi rýchlo dostávajú a okamžite si vytvárajú veľmi silné puto k Yui.