murakamigirl

Veľkolepá kráľovná, veľkolepý návrat Cate Blanchett do životnej role (životnej preto, že postava Elizabeth je v jej filmografii len 1), veľkolepá výprava. A na veľkolepom dejinnom pozadí, zdôrazňujem pozadí, tu len tak (historicky) vysoko slobodne načrtnutom praobyčajná, prevarená (až stupídna), nepôsobivá romanca. Typický potomok mainstreamu a pokrm pre mainstream- nič proti mainstreamu (!), patrí mu moja väčšia časť, poznámka padá iba pre vyjasnenie okolností, prečo Zlatý vek takto dopadol. Keď dieťa prestalo plakať, bola to tá najpatričnejšia bodka tohto voľného (a ja dodávam smutného) pokračovania pôsobivej Kráľovnej Alžbety. Škoda i tých 50- 60 (?) melónov, čo to podľa Wikipedie zhltlo. Slabé ***.

Ak by som mala za každé Mejino otvorenie očí strhnúť 1*, pôvodné *** by sa zredukovali na *. Ja však nezvyknem byť taká nemilosrdná, ani taká neúprimná..... Klanu dávam čisté 3*, u mňa nedosahuje hodnotu nad 60%. Najlepším sú výkony vášnivého trojuholníka Ziyi Zhang- Takeshi Kaneshiro- Andy Lau, Zhangovo podmanivé výtvarné cítenie, jeho paleta farieb, hudba plus kostýmy. Najviac snímke neprospieva poľutovaniahodná tvorivá netvorivosť, dejová prekombinovanosť (k tomu invenčnosť nikdy nebola podmienkou) a vo finále už aj jasná vizuálna preštylizovanosť (...Yimou sa potreboval vysnežiť...). Zmiešame vášeň a ohnivú žiarlivosť trojuholníka z Hrdinu s nežnou, obetavou láskou, ktorá sa na Zemi nemôže naplniť z Tygra a draka a voilá: produktom je Klan lietajúcich dýk... Ale nielen týmto je to celé nenápadité (už len počnúc témou), o tom by sa dalo rozprávať (aj sa iste rozpráva), ale komu by sa to chcelo písať... (Mne dnes vážne nie...) Vďaka príťažlivej vizualizácii aspoň nenudí, hoci zrovna ani existenčne nezaujíma :)... Dá sa to odporučiť jedine pre fanúšikov Ziyi Zhang / Takeshi Kaneshiro a pre tých, čo lipnú na zauzlených príbehoch plných intríg, lásky a zrady, kde pravda býva v nedohľadne ako pravda v 1000- kúskovom puzzle. Pozor, toto je ale jeden z tých parodickejších príbehov.....

Strhujúci zimomriavkový zážitok, ani na sekundu nebudete schopní odvrátiť tvár. Vynikajúci scenár, réžia, herci. Hudobný doprovod s perfektným vyznením. Frontové scény- brutálne, áno, nebránia sa pred ničím, áno, avšak parádne natočené a absolútne vťahujúce. Záverečná bratská bitka (na margo: výborne vygradovaná) je drásavým emocionálnym vyvrcholením filmu: Jin-Tae zruinovaný príšernými zážitkami povraždenia najbližších vlastnou armádou stráca sám seba, ďalší zmysel existencie. Expresívna bitka bratov je vrcholom jeho pomätenia, beznádeje, naštvanosti a hnusu z vojny- preň vlastne nepochopiteľnej, neúnosnej ľútosti či viny. Ide o veľmi intenzívnu, možno povedať depresívnu scénu: Jin-Tae bytostne túži po vyslobodení smrťou, a tak seká, páli hlava- nehlava a hádže sa rovno pod jej nohy, zatiaľ čo jeho mladší brat riskuje život, aby sa k nemu prebrodil, a keď sú konečne zoči- voči, zmyslov zbavený Jin-Tae ho nespoznáva.......... Režisér prináša hodnotný a veľavravný pohľad na kórejský masaker. Určite 1 z najkrajších vyobrazení bratskej lásky na striebornom plátne.......... Slabšie povahy, vstup zakázaný !!! P.S.: Ono to tu naozaj všetci prirovnávajú k Ryanovi- škoda pre mňa, že som ho ešte nevidela (áno, existuje taký človek.....). No čo, dám si tieto dva filmy obrátene..... :) Po 2. vzhliadnutí dopĺňam 2 osobné mínusy: vadí mi úplne zbytočné, banálne zasadenie do súčasnosti (1.). Okrem toho, že ho považujem za zbytočné, nie je ani originálne, pretože kopíruje tradičný hollywoodsky vzor. Navyše celá tá súčasná línia je jedno enormné klišé (2.)- snímka pod ním praská (čo je naozaj škoda, lebo inde mi klišovité momenty prídu proste správne). "Sľúbil si, že tie topánky dokončíš....."atď., atď. či "hurá do školy!" dialóg sú dostatočne výrečnými príkladmi. Tento film i tento príbeh by si zaslúžili lepší záver. Napriek uvedeným markantným slabinám i tomu, že Pouta války neprinášajú nič nové, sa aj pre mňa radia k najlepším vojnovým dielam, tak ako to cíti DaViD´82. 90%

Spolu so strihnutým Beat the Devil najzábavnejší Hire. U Star som sa smiala najviac, skvelá energia, sympatické vyvrcholenie, Owen hrá s najväčšou, božskou iskrou... S Madonnou to síce hádže skoro až paranormálne, ale o to príjemnejšia je to zábava...:) Pripadá mi to ako niečo, čo som vždy chcela vidieť. :)

Autá tancujú do rytmu klasickej muzičky a pozoruhodnej chorošky, mňa to však vôbec neberie, pretože tá hudba ma od prežitia napätia nemilosrdne odrezáva. Berie ma to akurát do nejakého zvláštneho stavu zahmlenej mysle, v ktorom mi je úprimne srdečne fuk, ako to s tým tibetským deckom dopadne..... Slabý príbeh. Záverečné "zelené prekvapenie" je príjemné, žiadna bomba, iba príjemné. Som z toho hajru kompletne skeptická..... Isté je, že Ang Lee spolu s Johnom Woo sa mi páčia zo všetkých najmenej. A že Legas mi ten balet vytrhol z úst.

Najpoetickejší, to rozhodne. KWW magicky pracuje so scenárom a zhmotňuje krehkosť, nežnosť, vrúcnosť, ale i neporozumenie, melanchóliu a závan tajomstva do jednej úchvatnej nálady. Nádherná hudba podmaňuje. Pre niekoho taká poetickosť nepatrí do Hire, sčasti to i môže byť pravda- ide o atypickú kombináciu. Podľa mňa je to skôr sviežy vietor, ktorý svoj účel spĺňa. Civalovo trefné prirovnanie k Lost in Translation sa mi páči...... Najmilovanejší Hire. :)

Tento príbeh krváca aspoň tak ako jeho hlavní na nože protagonisti v záverečnom súboji. Hrôza, akú je ťažko opísať a ja si ju už ani nemienim pripomínať. Tomuto sa hovorí totálne zbytočne zobrazené násilie. Medzi * až **. Zaujímavý komentár: kleopatra ......Bŕŕŕ......!

Hmm...... síce neznámy režisér, ale nečakala som, že s takýmto ansámblom ma ovanie takáto nuda...... Odvlečen považujem za podpriemerný thriller s prvkami naozaj slabej drámy (alebo pokojne aj naopak), ktorý utužujú priemerné a nadpriemerné výkony (Gyllenhaal, Streep), výborná hudba a vždy, keď to ide, klasické klišé (najmä v správaní charakterov)- klišé býva škodlivé, a aj tu vlastne prekáža, lenže zároveň akosi tých 120 minút drží pohromade, viaže jednotlivé príbehy..... Problém pre mňa predstavuje naratívny štýl. Tým, že režisér tak kúskuje osudy postáv, kúskuje sa z ich príbehov aj hĺbka- teda aspoň z tých, kde by sme našli podobný potenciál. Naratívnym kúskovaním je však akýkoľvek potenciál na kúsky. :) A vo mne opadáva záujem o vývoj postáv, vynímajúc Gyllenhaalovho Douglasa, pre ktorého to neplatí. Gyllenhaal nás chladným nenechá a až na part, kedy sekunduje pri mučení (to pôsobí dosť komicky- nie tak on ako skôr jeho postava v tej situácii), hrá veľmi presvedčivo. Odvlečen je nenásilne tušiteľný, vyústenie síce môže zaskočiť. Mňa zaskočila iba absencia najmenšieho náboja. (Keď dochádza dych, obyčajnejšie dobehnutie do cieľa môže byť prospešnejšie... Táto verzia postráda drámu...) Hudbe sa často darí navodzovať hĺbku, no pôjde o hĺbku k niečomu takmer prázdnemu, z čoho vzniká klam, čo zapácha výraznou nevyrovnanosťou a faktom, že skladatelia (Paul Hepker a Mark Kilian) trafili do čierneho na rozdiel od Gavina Hooda..... Bližšie k 2*.

Od prvého kukuču McAvoya mi bolo jasné, že toto bude niečo dosiaľ nepoznané... ultraveselé a že to bude bomba. Bolo... bolo a bolo. Týmito riadkami sa teraz pokúsim "zhmotniť" svoje dojmy a nabudiť vo vás chuť vyjsť si na Wanted, ak ste tak ešte neučinili. Ja sama som ho vôbec neočakávala, ani sa naň nechystala (Bekmambetove Hliadky neznáme), až pokým ma svojimi komentármi nepresvedčili iní užívatelia (moja vďaka). Tak čo to tu vlastne máme??? Odrodu zabijakov nového milénia, osud hádzajúci kockami (t. j. determinujúci materiál na odstrel), svet mimorozumových pravidiel odpútaný od fyzikálnych a iných obmedzení, jedného sráča- trpiteľa, čo sa interesantnou cestou premení vo vraha- profíka plus sexi zabijačku, čo odšoféruje voz nohami a pritom ležiac na kapote kropí všetky strany guľkami, mimochodom jeho surovú učiteľku... Pravdaže, to je len jeden uhol pohľadu. Máme toho oveľa viac: kvantá neuveriteľného humoru, akciu pretekajúcu adrenalínom, ktorá unáša, pohlcuje, valcuje..., v najpozitívnejšom slova zmysle rozumzastavujúce efekty, veselú a nespútanú invenčnosť (radosť pozerať), obdivuhodné naloženie s priestorom- napr. Wesleyho úbohú existenciu nám režisér v krátkosti priblíži maximálne pútavo a maximálne zábavne... Sarkastický Wesley sa predstavuje v skutku nezabudnuteľne- božsky sa sám zo seba vysmieva. Pri Wesleyho výcviku potom dominuje drastickosť, humor je však prítomný neustále. (Bekmambetov nás perfektne baví, kým opäť nenasolí prvotriedny nárez.) Vynikajúci scenár, réžia & strih. Priliehavá hudba- skvelá je scéna, keď "kvapku rozladený" Wesley vrazí do fabriky s úmyslom všetkých ich tam pobiť a sekunduje mu fajnový metal... Príjemne prekvapivé vyvrcholenie. (Netreba dodávať nápadité a efektné.) McAvoy si na konto pridáva bezchybný výkon, Freeman zase raz predvádza svoju nehynúcu charizmu a Fox: pravá zabijačka s tragickou minulosťou a tragickým osudom, s pravým sex- appealom, zapálenosťou pre vec či gurážou, čo šmarí do vrecka nejedného mužíčka... ako vravím, pravá zabijačka v sympatickom, oduševnenom prevedení Angeliny. Že to nie je dokonalé, to ma nezaujíma, pretože ono je v našej skutočnosti málo dokonalých filmov... Hoci by som aj mala niečo vytknúť, nebudem. O čo Wanted nie je dokonalé, o to je zábavnejšie, jedinečnejšie a ľudskejšie. Snažila som sa zahrnúť všetko relevantné, rada by som to ukončila takto: Wanted vôbec nie je tupý akčný film. V závere vytasí poslednú skvostnú zbraň, myšlienku, ktorá je taká vynikajúca, že si vystačí celkom sama (čo do nejakého posolstva, keby sme o ňom chceli hovoriť) a ktorá bravúrne stláča celý odkaz snímky do jedinej štýlovej vety. Tá myšlienka je zároveň pekelným impulzom k zamysleniu, a ja som presvedčená, že u tých, čo Wanted nadchol, môže- podľa vyhodnotenia samozrejme- i čo to zmeniť a nakopnúť do nejakej novej akcie..... :)))

Šialená vizuálna jazda (!) Ostrá farebná štylizácia je dychberúca. Čo berie dych ešte účinnejšie (no fakt sa to dá) plus naháňa tep, to sú preteky s prvotriednymi grádmi. Pomedzi preteky však stretávam nudu. S tým nezmôžu nič ani detsko- šimpanzie fóry (Achtung!, afektovaný šimpanz!)- max. úspešnosť 30%, ani (spočiatku) záhadný zahalený (ehmm) pretekár (alias Jack z Nezvestných), ani tie mocenské pletky okolo. Apelu na rodinnú súdržnosť a hodnotu rodiny si "užijete". (Hodnotu inej inštitúcie- školy- naopak podceňujú, veď to by už aj bolo priveľa...) Prestrihávanie najstrhujúcejšieho záverečného závodu neznesiteľným moralizovaním vydratým asi ako trojročné obľúbené rifle ma značne rozladilo. (Prečo takto, Wachowski???) Že ma infantilné ladenie neuspokojilo, to sčasti bude mnou... Lenže, kvalita i kvantita moralizovania = vážny mínus (rodičia budú euforickí). Ku koncu to vyzerá, ako by servírovanie "múdrostí" bolo podstatnejšie ako závody. Vôbec nie dobrý dojem..... Z toho všetkého dýcha režisérsky zámer- natočiť rodinný film. Detičky ale štylizáciu neocenia, menšie sa v tých farbách dokonca môžu prekrásne stratiť..... Mohla to byť akčná lahôdka, takto nás mnohých determinovali na neuspokojených. 70%