Cześć, Tereska
Hi, Tereska
Ahoj, Terezka
Režie:
Robert GlińskiKamera:
Petro AleksowskiHudba:
Jacek KuśmierczykHrají:
Aleksandra Gietner, Karolina Sobczak, Zbigniew Zamachowski, Małgorzata Rożniatowska, Krzysztof Kiersznowski, Violetta Arlak, Andrzej Chudy (více)Obsahy(1)
Päťnásťročná Terezka sa učí za krajčírku. Chudobná paneláková štvrť jej nedáva nádej na šťastnú budúcnosť, no ona aj tak sníva o kariére módnej návrhárky. Doma však pre svoje sny veľa podpory nenachádza. Otec sa len málokedy odtrhne od fľašky a matka sama len ťažko zvláda prácu, starostlivosť o rodinu a domácnosť. Terezka sa preto upne na skúsenejšiu spolužiačku Renatu. Spoločne si poza školu užívajú cigarety, alkohol, i prvé erotické kontakty s dospievajúcimi chlapcami. V panelákovej džungli sa Terezkin detský a naivný pohľad na svet rýchlo mení. Pochopí, že jedinou obranou pred krutosťou môže byť tiež len krutosť. Film režiséra Roberta Glińskeho poskytuje takmer dokumentaristický pohľad na životné šance detí dospievajúcich v neradostnom prostredí postsocialistickej mestskej periférie. (RTVS)
(více)Recenze (61)
Ahoj Terezko je jeden z mnoha smutných a depresivních filmů se sociální tématikou. Rodina, škola a kamarádi dokáží mít velký vliv a v tomhle případě to byl spíš ten negativní. Vzhledem k tomu, že Terezka zřejmě ve své nevinnosti připustila, aby na ní působil, dostala se do situace, kdy se z mladého člověka stane postupně psychicky velmi labilní jedinec. Nicméně jsem viděla s podobně laděnou tématikou emotivně silnější filmy, např. Somers Town, Malí kriminálníci, nebo Sviňky. A taky se přiznám, že roli Terezky zahrála Alexandra Gietner sice velmi dobře, ale mně nějak vizuálně nesedla. ()
Terezka je mladé dievča, ktoré žije na jednom z veľkých varšavských sídlisk. Po skončení základnej školy sa začne učiť za krajčírku. Spoznáva smutnú realitu života v post-komunistickej krajine, nefunkčnej rodine a v spoločnosti, ktorá jej neposkytuje žiadne vyhliadky na lepšiu budúcnosť. Stráca svoje sny a stáva sa z nej zlomený, vzdorovitý, prázdny človek. Poľský film "Ahoj, Terezka" (Cześć, Tereska) je silná, naturalistická, sociálno-psychologická dráma. No future! (Nie ma przyszłości!) ***** ()
Stačí si nájsť tú "správnu" partiu, a už sa to vezie samospádom... Tak snáď takýto príbeh nebude ani bežný ani samozrejmý, ale vo filme ma to celkom dostalo. Prerod z nesmelej šedej myšky na obludu bol rýchly a nekompromisný, že sa pri filme nedalo ani na chvíľu oddýchnuť. A tak to má byť pri dobrých filmoch. ()
Velmi uvěřitelný a realistický snímek o mladé holce, která sama ještě nemůže vědět kým vlastně je a co od života čeká. A tak hledá, zkouší, nechává se strhnout davem. Však to všichni známe. Možná vás nic nepřekvapí, ale rozhodně vás tahle černobílá, depresivní psychologická hra strhne s sebou a nenechá vás v klidu do poslední minuty. Opravdu zdařilá podívaná od velmi nadaného režiséra. ()
Jako jo, něco do sebe to má, syrově a naturalisticky to taktéž působí (ačkoli jen na povrch) a na pár silných scén zde taky dojde, jenom to prostě nijak nevyniká mezi podobnými filmy se stejným tématem. Nejedna scéna a "zvrat" totiž působí prvoplánově, s psychologií se tu taky pracuje spíš povrchně, roztřesená kamera dojmu autentičnosti spíš ubližuje (ale zase určitou "špinavost sídliště" vykreslit umí, to tomu zase musím uznat, i když tohle vykreslování ošklivosti kamerou je mnohem lepší třeba v Hladových srdcích...) a po čase začíná spíš otravovat a celkově to prostě jede jen na půl plynu. Dost tomu chybí, aby z toho bylo skutečně silné, přirozené a propracované drama. Takhle to je spíš dost průměrné a kdybych to chtěl říct hnusně, tak je to lehčí kalkul zabalený do černobílého artového vizuálu, aby co nejmenší počet lidí prohlédl skrze něj... 3* ()
Galerie (42)
Zajímavosti (4)
- Predstaviteľky hlavných úloh Aleksandra Gietner (Tereska) a Karolina Sobczak (Renata) boli v dobe natáčania chovankyne detského domova. Gietnerová sa neskôr vrhla na šikmú plochu, keď v roku 2004 bola odsúdená za účasť na ozbrojenom prepadnutí a držanie amfetamínu. (Jello Biafra)
- Tvorcovia snímky sa rozhodli pre paradokumentárnú formu. Mnoho záberov dlhým objektívom vzniklo obyčajným pozorovaním prostredia varšavského sídliska. Pre čiernobiely obraz sa režisér rozhodol až po dokončení strihu. Robert Gliński tiež rezignoval na pevné dialógy i hudbu, ktorá by podľa neho "zabíjala pravdu". (Jello Biafra)
- Natáčanie filmu spočiatku sprevádzali produkčné ťažkosti. Scenár po dlhé štyri roky odmietali všetci producenti. Režisér sa rozhodol film realizovať na vlastnú päsť a doslova v podmienkach „no-budget". Presvedčil spolupracovníkov, aby pracovali bez honorára. Po niekoľkých dňoch sa natáčanie zaseklo na mŕtvom bode a všetko nasvedčovalo tomu, že nikdy nevznikne. Nakoniec sa však našiel producent a do projektu tiež vstúpila štátna televízia. Snímku sa nakoniec podarilo natočiť za normálnych produkčných podmienok. (Jello Biafra)
Reklama