Režie:
Stanislav PárnickýScénář:
Karol HorákKamera:
Stanislav SzomolányiHudba:
Svetozár ŠtúrHrají:
Milena Dvorská, Jiří Bartoška, Július Vašek, Hana Gregorová, Eva Matejková, Andrej Hryc, Ľubomír Paulovič, Ján Bzdúch, Mária Markovičová, Sonja Korenčiová-Poloniová, Tatiana Kulíšková (více)Obsahy(1)
Televízny film nakrútený podľa prózy Karola Horáka. Príbeh z oblasti južného Gemera odohrávajúci sa na jar roku 1945.
Ide o príbeh niekoľkých dní z prvých povojnových mesiacov. Jednoduchá dedinská žena Matyla sa vyberie do sveta zaobstarať cukor pre svoju dcéru a pre dieťa, ktoré sa má ešte len narodiť. Film o matke, ktorý je výpoveďou o ľuďoch a epoche z pohľadu súčasnej strednej generácie.
(oficiální text distributora)
Recenze (15)
Tento tragický príbeh sa odohral na jar roku 1945 po oslobodení južného Gemera. Keď ešte mier nepriniesol vojnou utrápenému ľudu svoju sladkosť. Boli to zlé, nepokojné, nebezpečné a smutné časy. I obyčajná hrsť cukru mala cenu zlata. Veľmi ťažko sa vtedy na Slovensku žilo. Televízny snímok "Cukor" natočil v roku 1982 režisér Stanislav Párnický podľa rovnomennej literárnej predlohy, ktorú napísal slovenský spisovateľ a dramatik Karol Horák. *** ()
Na môj vkus viac než pozerateľný starší slovenský snímok. Jeho najväčšími plusmi však nie sú ani tak samotné dejové udalosti v príbehu, ako skôr skvele budovaná bezútešná a katastrofická atmosféra v bezprostredne povojnovej dobe na slovenskom vidieku a skvelí (česko) slovenskí herci starej gardy. Párnického réžia sa mi však až tak nepáčila. Štvali ma hlavne snové sekvencie a flashbacky, ktoré boli tak neprehľadné a chaotické, že som sa v tomto na pohľad jednoduchom filme dokázal poriadne zamotať. Aj chovanie mnohých postáv bolo pri najmenšom čudné ak nie hneď nelogické. Ale to už je typický prvok slovenskej alebo českoslovensej kinematografie. Často sa zbytočne dbá viac na formu ako na obsah a to je veľká chyba. 60 %! ()
"Nech sa ten cukor v ňom rozpustí na dobro." Filmová tvorba v osmdesátých letech stagnovala. Kdo zrovna neměl zaracha, točil spíš vlažné "nezávadné" kusy. Trochu lépe se dařilo televizní tvorbě, zde se dařilo propašovat jak adptace světové literatury, tak i něco z vlastních zdrojů. Tak se podařilo propašovat i Cukor podle knižní předlohy Karola Horáka, s výborným hereckým obsazením. Stopáž i kamera odpovídají televizní tvorbě, příběh je dobře přepsán do filmové řeči. ()
Kde leží oblast jižního Gemeru jsem si sice musel vyhledat na mapě, ale osudy Matyly (skvělá Milena Dvorská) a její pouť za cukrem byly skutečně působivé. Ale nešlo jen o cukr, šlo také o tabák. Ale nešlo jen o cukr a tabák, ale trnitou cestu, završenou katarzí (rozhazování cukru a tabáku) a poznáním. Původ mužů střílejících ze samopalů sice nedokážu identifikovat (SNP, revoluční gardy, partyzání, záškodnící?) ale ve filmu stejně fugují jen jako hrozba, nikoli jako síla. Stanislav Párnický tu na poměrně malém prostoru převedl značnou zručnost, kterou doložil působivostí svého relativně komorního díla. ()
Dosť tažký psychologický film o povojnovom období, ktoré sa od vojny až tak neodlišovalo. Len tým, že našinec zradí našinca, udá ho, okradne alebo aj zastrelí. Putovanie za cukrom je putovaním za ľudským dobrom a spravodlivosťou a hľadajuca matka pritom našla celú škálu ľudských charakterov. V pomerne krátkom filme je množstvo znepokojivých scén, ktoré vyznievajú komorne, ale zamrazia svojím významom. –––– Narodí sa dieťa. Dáme mu cukor. A budeme sa snažiť, aby bolo vždy človekom, aby sa ľudia nemuseli zaňho hanbiť, aby malo srdce, aby neodmietlo druhých, keď budú naň odkázaní. Nech sa ten cukor v ňom rozpustí na dobro. ()
Reklama