Režie:
Ruggero DeodatoScénář:
Luigi SpagnolKamera:
Sergio D'OffiziHudba:
Claudio SimonettiHrají:
Philippe Caroit, Yorgo Voyagis, Ilaria Borrelli, Ruggero Deodato, Katarzyna Figura, Barbara Ricci, Claudia PozziRecenze (17)
Zvláštně magický erotický thriller (zejména díky skvělé hudbě a kameře) v níž sledujeme hru na kočku a myš. Samá prsa, podivný zločin, lži a intriky, Budapešť. Precizní výtvarná stránka připomene filmy D.Argenta, především smyslem pro detail a důrazem na modrou a červenou, erotika se zaměřením na ňadra byla zase doménou T.Brasse. Jestliže v 9 a 1/2 týdne se u ledničky hlavně jedlo, zde se rovnou souloží. Film má několik působivých scén, jednou z nich je milování na chodbě muzea, kde si právě skupina slepců ,,prohlíží" plastiky a sochy. Deodato nezapomíná ani na své skandální Kanibaly, takže se dočkáme výživné lidožroutské scénky. Jen jsem si říkal, zda vidí režisér ve všech ženách bestie.... zde jsou ovšem skvostné! ()
Dvě slavné legendy italského hororu se spojily u tohoto ne tak úplně typického gialla, aby zavzpomínaly na zašlou slávu sedmdesátých let. Zatímco Deodato tu tvoří sleazy atmosféru přes modré filtry, spoustu nahoty, šukání a trochu gore, Simonetti tu vyhrává jak o život, a dělá mu výbornou kulisu. A i přesto, že diváka tahle "Pračka" dokáže zmátnout svými představami a flashbacky, hlavně její prostřední třetina je jaksi nezáživná. Jinak fajn kousek. ()
V práčke sa objaví rozsekané torzo, zo zločinu sú podozrivé tri osobnostne absolútne odlišné sestry, ktoré na seba navzájom hádžu vinu. Žandár, ktorý sa ujíma vyšetrovania, sa tak ocitá v klbku plnom lží a intríg. “Vortice mortale” je také ľahko erotické Giallo bez prezentácie násilia, pričom do horor žánru bolo zadelené z nevedno akých príčin. Treba sa teda nachystať na kriminálku, a to takú, ktorá síce diváka drží do samého záveru v šachu, kto je z čoho vinen, no v konečnom dôsledku ju docenia iba tí, čo nevedia oddeliť erotiku od krimi žánru, ktorý by mal byť vyslovenou prioritou snímku. Najviac ale dojímajú tie absolútne jednoduché, priam primitívne dialógy, ktoré písal snáď Čaputovej poradca. Veď predsa len, vo vlastnej krajine sa treba naučiť v prvom rade umierať, nie žiť, že? 🤦♂️ ()
Devadesátkový trash, z kterého 70. léta smrdí na sto honů. Natáčení v bezútěšné a špinavé Budapešti tomu dost napomáhá, ale tak si i říkám, jestli tam netočili jenom proto, že to prostě bylo levnější, než točit v demokratických a komunismem neutlačovaných zemích, kde ceny rostly strmě vzhůru, tohle nás, porevoluční „výchoďáky“, teprve čekalo… ()
Pôsobivé postgiallo, odohrávajúce sa podľa mien hlavných postáv a zmienok o komunizme kdesi v mravne skazenej východnej Európe, čo je vzhľadom k tomu, že filmy talianskych režisérov bývali situované prevažne do USA, prípadne do rodného Talianska pomerne rarita. The Washing Machine je umne nakrútený kúsok, okorenený šteklivými erotickými scénami a skvelým hudobným doprovodom Claudia Simonettiho. ()
Reklama