Šingeki no kjodžin - Season 1

Ponuré, temné, depresívne... Lepší a viacej atmosférický úvod do sveta Titánov si viem skutočne len ťažko predstaviť, otváracie dve epizódy svojim nekompromisným vyprávaním dokonale zachytia esenciu toho, čo od tohoto post-apokalyptického dark fantasy očakávať. Zo všetkých strán a kútov budete počuť, ako sa ozývajú nariekavé hlasy, výkriky beznádeje a strachu, lenže vy máte pritom po celý čas pocit, ako keby niekto iba zúfalo vykrikovala do prázdna. V tomto neľútostnom svete ste odkázaný iba sami na seba,  každý si tu totiž hladí svojho a niežeby som im to zazlieval. Shingeki no kyojin do vašich sŕdc zaseje poriadnu dávku melanchólie, z ktorej ďalej vzíde ešte väčší zármutok, ktorý prerastie do takých rozmerov, že iba on samotný vás bezprostredne priková k obrazovkám. Takúto nepríjemnú a sugestívne podávanú depresiu som už naozaj veľmi dlho nezažil. Od chvíle, čo sa ľudstvo poprvýkrát stretlo so svojimi prirodzenými nepriateľmi, Titánmi, nastali temné časy. Po určitej dobe sa ľudstvo ocitlo na pokraji vyhubenia, a aby sa tomu predišlo, boli sme nútení sa obkolesiť kolosálnymi hradbami, ktoré mali zaručovať prežitie našej rasy i šancu na mierumilovný život. Ten však trval iba 100 rokov, a keď sa pred hradnými múrmi objavil kolosálny Titán, tak sa opäť začal ten skutočný boj o prežitie. Od prvých momentov sa príbeh i prostredie snažia diváka opantať svojou pohlcujúcou atmosférou a zároveň uňho vzbudiť pocit neistoty a strachu, ktorý predovšetkým pramení z toho, aká obrovitánsky hrozba číha na ľudstvo na druhej strane hradieb. K celkovej desivosti Titánov tiež napomáha aj ich karikatúrny vzhľad, ktorý je jednoducho creepy. Vzhľadom na to, aký veľký fantazijný kolos sa nám tu pomaly, ale isto rozbieha, tak aj ansábel postáv sa môže pýšiť svojou početnosťou. Aj napriek tomu, že nie každej postave je venovaný dostatočne veľký priestor, čo je celkom pochopiteľné, i tak si vie divák v postačujúcej miere utvoriť mienku a obraz ku každej jednej z nich. Charaktery sú totižto veľmi kvalitne napísané, kedy chápete ich agendu, kde pramenia ich motivácie, čoho chcú v živote dosiahnuť a čomu sa naopak mienia vyvarovať. Nenájdeme tu žiadne klasické stereotypné delenie postáv na tých dobrých a zlých, všetci sú to skrátka len ľudia, ktorí chybujú, so všetkými tými neduhmi, ktoré k tomu prináležia. Prvá séria si taktiež velice solídne pohráva s psychológiou postáv, sústredí sa na osobné rozhodnutia, ktoré ani zďaleka nie sú jednotvárne, i na následne nesenie, či vysporiadanie sa s následkami. Zvlášť u hlavných postáv pociťujete, ako nadmieru obratne sa pracuje s ich vývinom, charakterovým rastom a napredovaním. Dialógy sú takisto veľmi silnou stránkou seriálu, sú inteligentné, dobre vypoinované a obsahujú krásne vycibrené slová, ktoré často v sebe skrývajú rozlične filozofické a morálne otázky, na ktoré však len zriedkakedy dostávame priame odpovede. Attack on Titan sa nesnaží zakrývať znepokojujúcu pravdu a krutú realitu, vo veľkom sa zaoberá práve tou odvrátenou stránkou ľudstva i ľudskosti ako takej, a dokonca k tomu ešte podnetne znázorňuje, kam je ľudská myseľ schopná až zájsť, keď ide o otázku vlastného prežitia. Všetkými týmito prostriedkami AoT nastavuje spoločnosti zrkadlo a vďaka čomu je tento spoločensko-kritický presah tak badateľný. Toto dark fantasy anime je prešpikované akciou, ktorá v zrovnaní s inými je vážne bezkonkurenčná - pravdupovediac, ide o suverénne najlepšiu akciu, akú som kedy zažil. V prvom rade tomu dosť hrajú do karát neskutočne nápadité bojové techniky, zachytávanie krásy pohyby i svižné prenášania sa vzduchom počas bojových sekvencií. Priestorové manévrovanie (The Vertical / The Three-Dimensional Maneuvering) zakomponované v akcii je neuveriteľne nápadité a inovatívne a obzvlášť taký Levi, či Mikasa vedia s touto technikou predviesť hotové umenie. Z tých výraznejších žánrových položiek sa do tohoto anime zapletie aj trochu toho military, ktorého bohatý balík obsahuje také atribúty, ako je napr. vojenský systém, zásobovanie, logistika, stratégie a taktiky. Aj tieto aspekty do zjavnej miery dávajú akčným scénam pridanú hodnotu a hĺbku, akcia je o to viac premyslená a v základoch geniálne slúži ako naratívny prostriedok, ktorý má vrámci celku svoje opodstatnenie. Akčné sekvencie hoci bývajú naťahované a rozparcelované na niekoľko epizód po sebe, v konečnom dôsledku z toho človek nemá pocit, že by sa príbeh neposúval systematicky dopredu, nedajbože zasekol. A tým pádom, že sa počas ich priebehu dostávame do priameho kontaktu s Titánmi, tak súčasne sa dozvedáme i čosi nové ohľadom ich mytológie, i keď ich origin ešte stále zostáva záhadou. (17.03.2022) (méně) (více)