BoJack Horseman

Informácia zadržiavaná cliffhangerom minulej epizódy sa nakoniec vyfarbila jemnejšie, no pripomenula sa v závere, čo bude mať dohru. Pedagogický prístup bol zatiaľ zvládnutý na jednotku, ale nebol rozobratý úplne. Epizóda vychádzala aj komediálne, čomu pomáhali opakované scény zo sedenia AA, strih a Todove bláznovstvá. (11.02.2020)

Dva diametrálne odlišné rozhovory, flashback a stand-up. Epizóda nie je len o BoJackovi, aj ostatné postavy prežívajú svoje trpkné drámy. Princess Carolyn zažíva pachuť minulosti a radosť z prítomnosti, Todd stojí pred záväzkom, Diane má výčitky svedomia a Mr. Peanutbutter zažíva očakávané sklamanie, ktorému sa tu venuje len minimálna pozornosť. Žiadna emócia nie je veľmi intenzívna, takže maximálny zážitok z gradovaných pocitov minulých epizód sa nekoná, napriek tomu je príbeh epizódy vystavaný veľmi rozumne a divácky príjemne. (12.02.2020)

„Im starting to think that smart phones are actually making us less connected.“ Výborné dialógy v emóciami nabitých situáciách. Inteligentné používanie rozprávania s detailami a Chekhovs guns pre všímavých divákov, zamlčané informácie, ktoré vedia len niektoré postavy, pričom divák vidí len emocionálny dopad na postavu po ich zistení a záverečné zrýchlenie času pre scénu veľkého/malého rozhodnutia, ktoré sa dozvieme v ďalšej epizode. (14.02.2020)

Dovoliť si v predposlednej epizóde seriálu surrealizmus je rozhodne odvaha. Sny mi prišli spracované v seriáloch už lepšie, možno by to chcelo viac priestoru, každopádne emóciami nabitá epizóda, ktorá naťahuje zadržiavané informácie až do konca. Kým príde zmierenie. Kým príde zmierenie. A básnička pekná. Hlavne svojím prednesom. (15.02.2020)

Mrknutie na Christophera Nolana a nevenovaniu dostatočného priestoru ženských postavám v jeho filmoch. Záver využíva uvedomenie si vlastných chýb a vyšperkované rozhovory jeden na jedného, ktoré prinášajú snáď najdôstojnejšie ukončenie seriálu. (15.02.2020)