Fantastická žena

Film o zene, ktorej nahle zomrie priatel a nasledne sa musi vyrovnavat s jeho predoslou rodinou a zaroven okolim, kedze ona je vlatne on. Mam tuto transgender temu celkom rad, ale hlavna hrdinka mi pripominala hlavnu postavu z filmu The Station Agent. Je to proste uzavreta, nezaujimava, malovravna postava na ktorej je vynimocna len jej fyzicka odlisnost, ale sama o sebe film neutiahne. The Station Agent je napriek tomu dobry film, lebo ho zaplnili mnozstvom vtipnych postav a absurdnych epizodiek. V tomto filme sa reziser sustredi na znazornenie neprijemnych utrap ktore transgender osoby zazivaju zo vsetkych stran. A pravo to mi pripadalo strasne schematicke a rovnako prehnane ako ked sa vo filme Hon proti Mikkelsenovi spikol cey svet. Proste ta miera prikoria, ktoru hlavna hrdina mlcky prijima bolo na môj vkus prilis velka az ma to nebavilo sledovat a uz vôbec som s nou nedokazal sucitit. Akurat ta nenavist predoslej rodiny jej priatela mi pripadala opravnena bez ohladu na jej pohlavie. Najviac ma pobavila epizodka v saune, v ktorej na to, aby hrdinka nieco zistila je donutena vystupovat zase ako chlap. 5/10. (24.03.2018)

"A Fantastic Woman" alebo podľa môjho názoru skutočne silný a fantastický film. Myslím si, že jeho obsah vo mne ešte nejaký čas bude doznievať, no pokúsim sa to nejako zosumarizovať do jedného krátkeho komentáru. V prvom rade musím povedať, že Marina je úžasná postava. A mne jej úprimne bolo ľúto. Najmä keď máme možnosť vidieť, ako sa k nej všetci ostatní správajú a považujú ju za menejcennú, odpad a akési narušenie ich absolútne fungujúceho sveta. A je to spracované veľmi dobre. Keby mám povedať najodpornejšiu postavu celého filmu, tak by som povedal, že to bol Orlandov syn Bruno. Nielen má skutočne hnusné monológy, no jeho akcie sa nebránia zájsť aj ďalej a skutočne som mu mal veľkú chuť zakrútiť krkom. Človek ako on je podľa mňa odpadom tejto spoločnosti a nie ľudia ako Marina. Nie je však jediný, voči komu sa musí Marina postaviť. Najhoršie je, že nikto nie je o moc lepší a celá situácia, v ktorej sa Marina po Orlandovej smrti ocitne je absolútne otrasná. Osobne keby mám povedať pravdu, tak Orlando pôsobil ako príjemný človek a jeho brat Gabo tiež nie je najhorší. Možno nie všetky jeho rozhodnutia sú správne, no minimálne som z neho nemal pocit, že by Marinou pohŕdal. Myslím si, že ale absolútne najlepšia scénka vo filme je pri konci, keď Marina vystúpi na auto Orlandovej rodiny a udrie dlaňami na predné sklo. Fakt, že Sonia s Brunom ucuknú skutočne pôsobí, že majú strach, či to čo majú na aute nemôže ich nejakým spôsobom nakaziť. To ma skutočne zobralo. V mojich očiach ide o silný, dobre napísaný a veľmi dobre odprezentovaný film. A len sa utvrdzujem v názore, že ľudia ako Marina to v tomto svete majú asi absolútne najťažšie. Lebo ich miesto je absolútne niekde na spodku ľudstva. A uráža to zarytých a silných veriacich a "normálnych ľudí" ako sú všetci okolo nej. Hodnotenie: A (13.05.2018)

"Una mujer fantástica" není "Fantastická žena", ale žena jako fantasma, žena jako přelud (i toto slovo se obevilo v českých titulcích). Fantasma je neidentifikovelné, a proto není nikdo schopen správně je pojmenovat. (Ostatně je obtížné i určit, zda je muž či žena, přestože je jen jedna alternativa, stejně jako milující osoba, kurva, umělkyně.) Pro Marinu jsou naopak všichni aktéři z masa a kostí, ona je taková jen u Orlanda. Ale kdo to je - ten Orlando? Děj příběhu několikrát mění směr i cíl, přičemž všechny směry i cíle zůstávají zachovány. Proto také tento film tako oceňuji především z narativní stránky. (08.06.2021)

Prostory [sauny] jsou společný? A jsou i oddělený? Popularitě filmů tematizující neběžné sexuálně identitní trable rozumím - osudy postav zrcadlí v aplifikované podobě úkoly, s nimiž se v éře posedlostí souběhu sama se sebou musí popasovat každý divák; snad i ten, který si může dovolit tyto úkoly považovat za poněkud triviální. Škoda nastává, když film nepřináší nic, co divák nezná z banálních heterosexuálních vztahů a zavdává tak důvod k podezření, že byl ve hře přinejmenším samoúčel. Hlavní hrdinka, civilně a citlivě ztvárněná Danielou Vaga, totiž nezažívá nic moc jiného, než co by v odpovídající situaci mohlo potkat netranssexuální, o mnoho let mladší milenku muže tváří Francisco Reyese, který s brýlemi vyhlíží ironicky jako kdosi na průsečíku Jeremy Ironse a Woodyho Allena. Spíše tedy Una mujer regular :-). Řemeslný způsob, kterým se zhošťuje přiblížení stresu z náhlého úmrtí staršího, milovaného partnera je nicméně slušný, decentní a poučný. Psychologická linie si drží úroveň a divák přehlcený almodóvarovkými excesy uvítá, že jich není moc, i když vůle zjevně byla, např. v podobě tanečních čísel. Santiago (de Chile, nikoliv de Compostella) navíc vypadá jako moc zajímavé město... :-) (23.11.2017)

Na Fantastickú ženu sa dá nazerať dvoma spôsobmi, uhlom pohľadu hlavnej hrdinky, alebo aj pohľadom jej okolia, po smrti milenca väčšinou nepriateľského. Ale ani pri ňom tu nemáme iba jednorozmerné typy, tri dôležitejšie postavy z bývalého Orlandovho života sú stále dostatočne rozdielne. Tlmene rozprávaná dráma sa vyjadruje obrazom a symbolmi, čo je rozhodne lepšie, ako keby sa išlo na prvú signálnu, kedy by bolo posolstvo na prvý pohľad jasné. Ak sa nad všetkým zamyslíme, tak nenávisť voči Marine je zmotivovaná tým, že si začala s rozvedeným mužom s exmanželkou a synom, pričom tí ju nenávidia skrátka iba z tohto konkrétneho dôvodu, ale to, že bývala muž, sa javí ako skvelá zámienka na obhájenie tejto nenávisti, pretože je podporená aj väčšinovým názorom spoločnosti. Vega hrá skvele, má síce neustále rovnaký výraz v tvári a navonok neprejavuje emócie, avšak jej meniace sa pocity, od zdanlivého zmierenia sa so situáciou po obrovský hnev a naopak, z jej hereckého výkonu stále vnímame. (22.11.2022)