Recenze (295)
Lidé z předměstí (1989)
Do ulice sa prisťahujú noví susedia. Sú divní, nemajú trávnik a nechcú sa kamarátiť. K tomu zmizne sused Walter a komédia môže začať. Konečne som videla, ako vyzerá, keď sú chlapi ako deti. Majú fantáziu, hravosť, pátrajú. Úžasné – a prekvapivo – komické, občas až ironické. Páčilo sa mi :o)
Tajemství loňského léta (1997)
Vcelku nuda. Postavy sú prvoplánové – krásavica, nadutý pracháč, skromný citlivý chudák a múdra pragmatička. Boli zlí – prišla pomsta. Veľa zbytočných obetí na úkor skutočného napätia, a tá chôdza rybára – chodí ako keby trpel rigor mortis – pri ktorom sa ani netrpí. Ja som občas trpela. Jediný, kto ma zaujal bola Anne Heche.
Hranice lásky (1999)
Byť, znamená byť vnímaný...Niekedy je prežiť horšie ako umrieť a milovať horšie ako nenávidieť. Láska spútava silnejšie ako okovy a skutočná láska prekoná rozluku aj smrť. Ralph Fiennes v dalšom nádhernom príbehu milostného trojuholníka. Je stvorený pre rolu milujúceho nešťastníka s nejasnými pohnútkami a skratovým konaním. Julianne Moore rieši otázky viery a Boh na všetko dozerá – pretože spravodlivosť je niekedy krutejšia než neprávosť. Napriek tomu všetci /a ja tiež/ túžime po takej láskej, hoci vieme, že bolesť nás navždy poznačí. Film mi atmosférou pripomenul nezabudnuteľného Anglického pacienta. Vrele odporúčam.
Vlčí jáma (1957)
Fantasticky zachytená hysterická snaha o zachovanie vzťahu zo strany starnúcej ženy. Uniká jej mladosť i láska, stáva sa nekritickou a neznesiteľnou. Výborne podané...pre mňa ako ženu - odstrašujúce...brrr
Maléna (2000)
Citlivý a poetický pohľad na dospievanie a lásku v tieni vojny. Avšak najdoležitejšou kulisou je malomesto. Neľútostné, neodpúšťajúce, hodnotiace a odsudzujúce v rovnakom okamihu. Monica Belluci ako krásna, obdivovaná a nenávidená zároveň, je hlavnou hrdinkou snov sicílskeho chlapca a tiež svojho vlastného pohnutého života. Krutosť človeka sa ničomu nevyrovná. Tá túžba ponížiť každého minimálne na svoju úroveň a vrátiť všetko utrpenie späť, hoci nevinnému, sa nikdy nekončí. Prispôsobíte sa, alebo umriete....
Vlasy (1979)
Vlasy ako prejav slobody, takej, po ktorej bažíme všetci, oslobodenej od balastu, peňazí i zodpovednosti. O túžbe vo vnútri človeka aspoň občas urobiť niečo úplne bláznivé, ale aj o cene, ktorá je vysoká, o odvahe, ktorá sa vytráca vekom, o konvenciách, mieri. O deťoch kvetín, ktoré ešte nevedeli, že sú súčasťou čohosi jedinečného a neopakovateľného. Skvelá hudba, farebnosť a silný príbeh ma dostal ako šestnástku a jeho čaro sa nevstrebáva vekom ani počtom zhliadnutí. Stále neprestávam čudovať, že nič nedokáže ľudstvo odvrátiť od nutkania znovu a znovu sa púšťať do rovnakých, vopred prehraných, bitiek, do chuti zabíjať životy, lásky a ilúzie rovnako, ako to niekto predtým urobil nám. Je to môj prvý muzikál z veľkého plátna. Obsadil prvú priečku a drží sa. Milujem rovnako zodpovedného Clauda ako aj Bergera a viem sa stotožniť s oboma. A keby v parku požičiavali kone, minula by som zaručene všetky drobné :o) Skvelé.
Cyrano z Bergeracu (1990)
Na krásu víla sporá, na dušu štedrá bola, a láska kúzlom pána, ho pobláznila zmála. A hoci príbeh tento, už po stáročia známe, o cite v hrudi prudkom, vždy radi počúvame, tie slová s vôňou kvetu, keď zoskladajú vetu. Tak jedna myseľ krásna, dá hĺbku inej tvári, a láska v srdci živá, tú túžbu kruto kvári. Láska tá mužov dvoch k žene tej dojemná, určite zaujme každého – nielen mňa. Ako to dopadne? Záhadu odmyká, v nádhernom príbehu, ceruzka klasika. Keď máte srdce otvorené, a láska keď vás čaká, tak príbeh lásky pokorenej, vás dozaista zláka. A veru je to nádhera, keď s citom človek pozerá...
Rabaka (1989)
Pri tomto filme nemôžem hodnotiť iba kvalitu. V 89-tom to bol závan rebélie a poetickej romantiky pubertálnej mládeže. Dialógy sú v nefalšovanom blaváckom slangu, ruky sú v smetiakoch, pľuvance v káve a csabovci celkom ako skutoční. Jednoduchá /až príliš/ výpoveď, neobjavná zapletka, ale na fakte „dávno som to zistil – všade sú tí istí“ sa ani za tie roky nič nezmenilo. A hudba – výborná. Dnes by som za takých Elánov a Joža Ráža dala kľudne aj posledné tri Pedro žuvačky!
Bambuľkine dobrodružstvá (1982) (seriál)
Čo príbeh - to veta z priručky slušného správania. Ako dieťa som ju mala rada. Boli tam aj príjemné pesničky:"Dve čarovné slová viem-jedno je prosím a to druhé ďakujem"..902 10 pre školkára :o)
Bota jménem Melichar (1983)
Výborný macerát prostredia školy. Mám na súdružky učitelky a pánov školníkov slabosť. Troška lásky, troška humoru, troška nostalgie.... a dá sa na to pozerať. V mojom prípade dokonca mnohokrát.