Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Komedie
  • Drama
  • Akční
  • Krimi
  • Animovaný

Recenze (295)

plakát

Vůně ženy (1992) 

Stretnutie zatrpknutého cynika a mladíka, ktorý sa narodil „v dobe okrúhlych stolov“. Kým Slade vraví „svedomie je mŕtve“, zatiaľ sa Charlieho mladícky entuziazmus do neho vpíja, aby všetko vyvrcholilo v dobrom, aj keď trochu pátosom zaváňajúcom, závere. Al Pacinov slepec bol bravúrny a cynik je asi „od prírody“. Myslím, že na svete je mnoho podobných modelov a realita sa často zráža s ilúziou. Vznikajúce iskrenie patrí medzi korenie života a hlášky ako “IQ tykve“ dodávajú príbehu šťavu. Ja som bola spokojná.

plakát

O dve slabiky pozadu (2004) 

Príjemný film, ktorý ma nenadchol ani nesklamal. Miestami som mala pocit, že čítam niečí denníček. "...a potom som bežala do školy..." Celkový dojem bol ale príjemný, pohodový a oželela som aj absentujúcu výpovednú hodnotu. Pravdepodobne preto vznikol priestor pre netradičný záver. Hneď po zhliadnutí som bola rozhodnutá pre štyri hviezdičky, ale snaha o objektivitu ma brzdí. Tri + odporučenie pre slovenského diváka, ktorému vzniká pri súčastnej "tvorbe" zlomkový priestor na prejav patriotizmu :o)

plakát

Vynechané stránky (2000) 

Bola som sklamaná. Upútavka bola nastrihaná ako komédia, vo filme ale veľa zábavy nebolo. Text distributora navyše o skutočnom filme nič nehovorí. "Despotický otecko" nebol vôbec náročný. Myslím, že chcieť za svoje peniaze aspoň trošku zodpovednosti nie je taký prečin. Kto z nás od rodičov nepočul povestné " Kým ťa živím...." ? Dcérenku by som bola zauškovala od začiatku až po koniec. Hlúpa baba, ktorá nie je schopná vychovať ani seba. Nemožná, egocentrická, nafukaná krava. A k tomu dve 14-ročné deti, ktorých jediná smola sú rodičia a prirodzená zvedavosť. Ku koncu filmumá síce občas trafená Lidia aj dobrý nápad, ale potom musí človek premýšľať, kde ho vlastne vzala...a potom na to príde...niekde predsa museli vykopať happyend. Naozaj nič moc.

plakát

Lepší pozdě nežli později (2003) 

Čo všetko sa môže stať keď nezávislej a úspešnej 50-tničke skolabuje doma dcérin priateľ - šovinistický 60-tnik zaujatý mladými dievčatami? Scenáristka namiešala fantastický koktail humoru a dobrej nálady. Smiala som sa aj tam, kde herci plakali. Diane Keaton hrala aj viečkami a Jack Nicholson je v komediálnych roliach fantastický – ešte nikoho som nevidela sa tak neuveriteľne zľaknúť – jeho schopnosť prehrať pohyby bez štipky násilia je geniálna. K tomu všetkému výborná hudba a príjemná atmosféra. Neviem si predstaviť pohodovejšie nedeľné odpoludnie – aj keď je to pravdepodobne spôsobené mojím vekom, ktorý mi dáva pocit, že tomu, samozrejme, rozumiem. :o) Nie absolútne plných, ale predsa len 5*

plakát

Chicago (2002) 

Hudba bola fajn, kostýmy tiež, a pravdepodobne aj hniloba podsvetia bola realistická. Ale rušila ma úporná snaha všetko vyjadriť v metaforách a podobenstvách, ktoré sa autorovi zdali až tak skvelé a briskné, že cítil potrebu mi ich vysvetliť. Uráža to moje vlastné ego a jeho názor na môj intelekt :o) Nebolo to zlé, ale čakala som oddychovku a tomto smere sa mi viac páčil Moulin Rouge.

plakát

Černý jestřáb sestřelen (2001) 

Z toho čo som videla, je tento film najbližšie mojej predstave o obludnosti vojny. Myslím, že romantika, ktorú sa tam často snažia vpraviť, je len niečo, čím sa nás snažia učičíkať. Ale nie je prečo - je to drsné, špinavé, krvavé a bolí to. Rovnako víťazov ako porazených. Skvelé!

plakát

Alici má každý rád (2002) 

Nechcela som tento film hodnotiť, ale po komentári Davereda si myslím, že si zaslúži povedať, že citový svet detí je v skutočnosti možno ešte krehkejší. Ani info distribútora nepíše o čom film skutočne je a vzťahy vo vnútri trojuholníka s tromi deťmi sú omnoho komplikovanejšie než len obyčajná nenávisť. Ak sa nechcete iba zabaviť, ale možno zamyslieť, nie je to tak zlá voľba.

plakát

Lemony Snicket: Řada nešťastných příhod (2004) 

Deťom sa to páčilo. Bola to pre nich prijemne mrazivá rozprávočka. Ale do skutočne dobrému filmu chýbal dokonalejší príbeh, viac emočnosti a lepší záver. Prevedenie je ale nádherné. Škoda.

plakát

Adaptace (2002) 

Scenárista sa som mnou zahral. Mimoriadne prijemná manipulácia ma zaujala niekoľkými príbehmi naraz. Nepoznám autobiografiu autora a preto som prežívala schizofréniu celého diela napäto a páčilo sa mi, že som asi rovnako rozorvaná pozorovaním ako on tvorivou krízou – alebo to iba hral?

plakát

Stopařův průvodce po Galaxii (2005) 

Nikdy ma tak nenaštvali biele titulky na svetlom podklade! O koľko fantastických hlášok som prišla a čo ešte tí, čo nečítali predlohu...hrôza. Chválitebný scenár na fantastickú predlohu. Sama som si to nepredstavovala lepšie – Adams je isto rád, že jeho čitatelia si užijú. A tí ostatní? Snáď siahnu po knihe, aby pochopili – ak náhodou nesedeli vedľa mňa :o)