Andronikos

Kdesi sa to zlomilo a dejovo, myšlienkovo i vtipnosťou to šlo už iba z kopca. Film, ktorý nadhodí zaujímavý námet, sprvú baví, hoci si počas smiechu zároveň rozpačito odkašliavate, ktorý potom ale servíruje už iba trápnu ačnú "rehabilitáciu" a úžasný koniec dvoch nainteligentnejších ľudí planéty. Ja viem: bolo samozrejme chybou myslieť si, že táto snímka si pri nastavenom tempe a type humoru udrží akú takú vierohodnosť a naservíruje nám negýčovité a myšlienkovo podnetné rozuzlenie...

Atmosfericky i vizuálne príjemný dobrodružný film (tunajšiu popisku "drama" ignorujem) takpovediac starej školy: nič tak nekomplikované, ale pritom nie vyslovene béčkové sa už dnes asi natočiť nedá. Scenár je v zásade jednoduchý a viac než nejaký prehustený dej nám tu jeho autor dopriava užívať si kontakty a konflikty euroamerického pragmatizmu a japonskej etiky. Problém pritom vidím v tom, že niektoré tieto konfrontácie mi pripadajú dosť nerealistické, aj keď samozrejme nie som nijaký znalec japonskej kultúry, navyše 150 rokov starej. Čo sa samotného scenára týka, príbeh zostáva vcelku realistický, hoci záverečná nerovná bitka na pokračovanie pod vežou už prehnaná je. Zlatým klincom programu je trochu skorší súboj samuraja a amerického kapitána: nenaťahovaný, neprehnaný, zaujímavý a takpovediac úzkostlivo vyrovnaný (asi aby sa nenaštval ani japonský, ani anglosaský divák). :-) Herecké obsadenie je trochu bizardné, hoci preplnené známymi menami: narážam najmä na indonézsku rodáčku Lauru Gemser, ktorú sem snáď obsadili iba kvôli tomu, aby mohla predviesť niečo málo zo svojich emanuelských predností, pritom si však v rámci deja dali tú prácu, vysvetľovať jej nejaponský výzor pomocou divokej konštrukcie iba polovičnej Japonky. - Záver je takmer dojímavý (nemôžem sa tu o tom ale rozpisovať, aby som nespoileroval), objavujú sa tu pri už zmieňovanom konfrontovaní dvoch kultúr a hlavne etík aj naozaj zaujímavé momenty, je to stokrát lepšie a realistickejšie než fraška Šogún Mayeda, má to navýsosť zaujímavú zápletku... Ak to všetko ako odôvodnenie môjho vysokého hodnotenia nestačí, dovolím si ešte uviesť, že moje predstavy o klasickom dobrodružnom filme, ako som na začiatku naznačoval, to naozaj stopercentne napĺňa; patrí k tomu ostatne aj ona lokálna nadmerná romantickosť a dejová prehnanosť. Tj. nárok na ***** to v rámci svojho žánru rozhodne má. (V čisto osobnej rovine u mňa funguje aj nostalgia: na tento film som dlhé roky spomínal a márne pátral, ako sa mohol volať. Nuž áno, kedysi na STV dokázali sem tam dať aj zapadnutý, ale o to zaujímavejší film.)

Svojím spôsobom sa mi do sledovania nechcelo, aby mi to nenarušilo pohľad na Nixona, Watergate a to okolo. Ale žiadne hranie sa na dynamickú náhradu autentických nahrávok samotných rozhovorov sa nekonalo, namiesto toho sa predo mnou rozvinul klasický komerčný príbeh bezmála akčného typu: prípravy na boj, hrdina na kolenách v piesku, zrazu ale náhle osvietenie - a po prelomovom okamihu víťazstvo. - Zaujímavý projekt, ktorý ma však bavil iba mierne, ktorý trochu zráža jeho hĺbková schéma, ktorú som sa snažil popísať (aj keď experimentálnosť aplikácie na niečo iné, než je akýsi vandammovský krvavý šport, je vlastne veľmi pozoruhodná) a na ktorom ma sklamalo to, že sa musel inšpirovať divadelnou hrou. Je tu niekoľko silných scén (najviac ma oslovilo krátke vyslatie oboch "duelantov" do súboja ženami po ich boku, pôsobivo to aspoň mňa upozornilo na ľudský rozmer Nixonovej postavy, ba skutočnej osoby!), ale ako celok to v mojich očiach okrem inovatívnosti témy nevyniká.

No neviem... Atribúty dnešného hororu to nespĺňa, do akej miery to je hororom gotickým, neodhadnem, pretože som zatiaľ žiaden nevidel a v zásade ani nečítal. To, že to má byť paródia či pocta Hammeru, odkazujúca na Nosferatu 1922 atď., takisto nepovažujem za isté, aj keď to tu na ČSFD v obsahu a ostatných komentároch filmu v rôznych obmenách čítam a dokonca som také pocity aj sám mal. V podstate je asi na divákovi, do akej miery ten film bude brať vážne; podľa toho dopadne aj hodnotenie a žánrové zaškatuľkovanie. Ja som ho príliš vážne nebral, takže sa to s úsmevom odsledovať ako hororová komédia dalo. O komediálnu uvoľnenosť sa postaralo, povedal by som, hlavne Medarovo herectvo a jeho postava, Barker ani Lee ma bohužiaľ dvakrát neoslnili. V jednej scéne ma to dokonca dokázalo priklincovať ku stoličke (aj keď to, či sa vám tak stane, záleží asi hlavne na miere vašej hrôzy z hadov...), takže akási hororovosť tomu taktiež úplne nechýbala. Prvá časť filmu je takpovediac napínavá, hlavne preto, že čakáme, čo za zápletku z toho vlečúceho sa putovania za grófom Regulom nakoniec vypadne. Alibisticky volím pri hodnotení zlatú strednú cestu.

Dosť mi to pripomenulo nasledujúcu hammerovskú "draculovku", konkrétne prominentnou prítomnosťou Draculových posluhovačov v deji. Problém je v tom, že Taste the Blood of Dracula je film síce neskorší, ja som ho ale videl skôr, takže Dracula Has Risen from the Grave u mňa asi prišiel o časť svojho potenciálu. Diery v scenári sú tu snáď ešte početnejšie ako obyčajne (Draculov "podržtaškovský" kňaz je vnútorne rozorvaný viac, než by bolo zdravé a scenáristi si nejako nedokážu ujasniť, na ktorej strane stojí; Dracula, ktorého v iných hammerovkách zlikviduje kdejaká blbosť, tu musí byť nielen prepichnutý, ale musí si k tomu vypočuť aj Otčenáš; spaľovanie istej mŕtvoly si zrejme nikto v pekárni a krčme nevšimne; jedna postava zomiera na dosť podivný infarkt). Dosť často som sa počas pozerania modlil, aby to už skončilo. Veronica Carlson je síce dosť pekná, majúc pritom modernú vizáž, to uznávam, ale urážalo ma, že si niekto myslí, že ma obmäkčí takýmto lacným ženským prvkom; o pramálo zakrytých vnadách Zeny už radšej ani nehovorím. - Aby som len nekritizoval: začiatok, líčiaci monsignorovu inšpekciu v dedine pod Draculovým hradom a následný exorcizmus má dobrú atmosféru, ktorá mi pripomínala skvelý, hoci dosť dlhý úvod k Dracula: Prince of Darkness. Dajme tomu, že to je priemer (***), rozhodne to teda nemôžem hodnotiť rovnako dobre ako zmienené Taste the Blood of Dracula.

S opakovanými zhliadnutiami mám túto komédiu, zdá sa, stále radšej a radšej. Nejde len o jej humor. Ten zaiste nie je zvlášť objavný, ale svoju úlohu tu má. Kúzlo niektorých vtipov opadá, ale svojho času som sa na nich miestami ohromne bavil (napr. istá nechápavá, rušiť sa ale nenechajúca lesná sova); kúzlo iných ma naopak oslňuje asi až časom (pôsobivo naaranžovaná údernosť scény, keď Vinny prichádza za budúcimi klientmi prvýkrát do väzenia). Faktom je, že na filme, ktorý máme radi, si užívame aj všetky tie neoriginálne a dokonca reprízami obohrané detaily. Druhou vrstvou filmu, ktorú by som vyzdvihol, je úžasné portrétovanie pováh filmových postáv a ich vzájomných vzťahov. (Nasledujú náznaky SPOILEROV). Existujú predsa ľudia, ktorí si užívajú ritualizované spory (či skôr "spory"), napr. o tom, či ten druhý dobre zastavil vodu. Existujú ľudia, ktorých "dorazí" oblek iných, inými slovami ľudia solídni, dôstojní a seriózni, akurát z iného uhla pohľadu trošku škrobení. A občas sa vám stane, že niekomu nechtiac napr. zhodíte rozohratú šachovú partiu. Občas zaspávate uprostred dňa a iných tak iritujete. Občas napokon pôsobíte ako blbec, keď však príde váš čas, postavíte sa, svedkovu výpoveď spochybníte až na dreň a vynútite si potlesk. A napokon: občas nedoceníte priateľkinu/manželkinu snahu a je veľmi, veľmi zle... (Náznaky SPOILEROV už snáď končia.) V istých momentoch bol pre mňa tento film jednoducho realistickejší a viac "zo života" než mnoho iných seriózne mienených a natočených filmárskych počinov. Predovšetkým kvôli tomu dostáva odo mňa *****. (Nascendi, jeden z mojich obľúbených uživateľov, s jeho dvojhviezdičkovým hodnotením a skeptickým komentárom snáď prepáči. Dúfam, že ak si tieto riadky niekedy prečíta, aspoň mu ozrejmia, že tento film je možné nadhodnocovať aj kvôli niečomu inému, než je Oscar udelený pani Tomei.)

Moje výhrady: krkolomné vystavanie zápletky: pár, ktorý sa pozná desať dní (!), potrebuje počuť verdikt o svojom budúcom (časovo blízkom) sobáši od rodičov, ktorí boli so situáciou zoznámení len pred chvíľou, a to do večera. - Prostredie je strašne snobské, dr. Prentice strašne príjemný, takže to údernosť námetu znižuje. - Nemám pocit, že by to bolo zahrané najvierohodnejšie. Niežeby herci v rolách štyroch rodičov hrali svoje zaskočenie, ba zdesenie úplne a vo všetkých prípadoch zle - ale hrajú ho väčšinou tak, že som im nedokázal veriť ich neskoršie postoje vo filme. - Ako to všetko dopadne, je v podstate jasné, takže niečo ako napätie vo filme absentuje. - Vykreslenie postojov p. Prenticea st. a kuchárky Matildy (dosť podivnej postavy) nie je dotiahnuté do konca, či už máme na mysli to, že sa naplno nepodieľajú na "happy ende", alebo skutočnosť, že ich eventuálne pretrvávajúce odmietanie zmiešaného manželstva je napokon iba nenápadne upozadené, nie tematizované. - Za normálnych okolností by som hodnotil ako priemer, ale keďže ide o asi najslávnejší titul môjho obľúbenca Kramera a zároveň o film, ktorý zohral významnú úlohu nielen vo filmovej histórii, pretože obsahuje závažné posolstvo, budem veľkorysejší, hoci by som v tom prípade asi v hodnotení mal pridať Kto seje vietor, Kramerovej snímke, ktorá vyprovokovala menej mojich námietok. Na druhej strane, problém nadhodený v Hádaj, kto príde na večeru je svojím spôsobom naliehavejší.

Dej "V Brugách" sa postupne zauzľuje a divák doň vtiahnutý netrpezlivo a možno až fascinovane čaká, ako to dopadne. A práve zamotaný, napínavý dej v druhej polovici jeho trvania je podľa mňa jediné jednoznačné pozitívum tohto filmu. - To, že máme pred sebou jedného začínajúceho (a v podstate ihneď aj skončivšieho) nájomného vraha, ktorý trpí výčitkami svedomia, je potenciálne značne zaujímavý motív. Nech plesá každý milovník Dostojevského! Ale to, že sledujeme dvoch vrahov, ktorí na tému prestuplenija i (posmrtného) nakazanija a samovraždy vs. možnosti byť lepším človekom filozofujú, pričom druhý z nich má za sebou úspešných zakázok viac, popritom ale je nadšeným obdivovateľom pamätihodností Brug incl. Kristovej krvi, bolo na mňa predsa len priveľa. O bľabotaní na tému vojna bielych a čiernych (trpaslíkov) už ani nehovorím. - Snímka trpí na príliš veľké systémové chyby nato, aby dostala odo mňa plný počet: rieši vážnu psychológiu, ale halí sa do bezmála komediálneho hávu (pri pomyslení na obligátnu záplavu budúcich "kultových hlášok" som už teraz znechutený), operuje s príliš početnými náhodami v deji a vykresľuje neuveriteľne sa chovajúce postavy, napr. Harryho, afektovane na česť dbajúceho otca dvoch ne-zmrdov, ktorý však na uznanú vinu v skutočnosti asi príliš nedbá, ak mám usudzovať podľa jeho nepohnutej tváre na záver. Na druhej strane je to film, ktorý sa mi vďaka svojej lepšej, psychologickej stránke pravdepodobne natoľko výrazne usadí v povedomí, že ho nemôžem pripraviť o solídne hodnotenie, hoci moje čerstvé dojmy z neho sú prinajmenšom značne zmiešané.

Akčné scény v tomto filme majú preďaleko od toho, aby boli pre diváka zážitkom; predstavujú nechutný, nezáživný kameramanský zmätok. - Príbeh sa tvári coolovo, vnímavejší diváci by si azda mali dokonca myslieť, že ide o nejakú kritiku dnešného konzumného a počítačovo-oblbujúceho sveta. To určite! "V tomhle filmu se vyskytuje asi nejnechutnější špekoun všech dob" (Superpero). Možno. No nie špekoun je tým, koho si treba všímať, ale režisérska dvojica, ktorá špekounovho predstaviteľa angažovala, namaskovala a hlavne nám naservírovala tento sci-fi pseudoakčný nezmysel, ktorý podozieram z parazitovania na The Running Manovi, Matrixe a bohviečom ešte inom. Ak má niekto silu na to, aby v tomto filme videl akúsi avantgardnú provokáciu, klobúk dole. Ani zábava, ani ideová hĺbka sa v ňom podľa môjho názoru ale určite nevyskytujú. - Zaujímavý postreh v komentári: Killaz.

Nemecká produkcia si asi niekde vydobila zmluvu s Juhoafričanmi o spolupráci a nadšene sa vrhla do sfilmovania der drei Fragezeichen. Voľba padla na epizódu s Ostrovom kostier zrejme preto, že ide o jeden zo starších klasických prípadov, ktorý navyše možno situovať do tohto krásneho exotického prostredia. To vcelku vyšlo. Klasiku za tým ale v skutočnosti hľadať nemožno, kniha sa v Afrike neodohráva a príbeh nemá s predlohou v zásade nič spoločné. Otázne je, či to je na škodu. Síce som sa tešil na to, ako si pozriem adaptáciu predlohy, ale sledovať v podstate úplne nový príbeh a "detektívnu" pointu bola možno ešte lepšia alternatíva, zvlášť keď si predstavím, že knižný dej zahraný týmto spôsobom by ma asi vôbec nenadchol. Pozitívom je, že sa Nemci vo filme, ktorý je snáď natočený v angličtine (osobne som videl české znenie vyrobené pre ČT; titulky boli ale v angl.), držali amerických variánt mien (Justus Jonas oslovuje fandov asi iba v Nemecku). Záporom je príliš schematický a nevýrazný Peter, príliš divný Bob (aj keď nad tým jeho "méďom" a prekáraním nad ním s Petrom som sa vlastne dobre zasmial) a málo tučný a otravný Jupiter, rovnako ako dejová línia so súperením o srdce mladej dámy, ktorého víťazom je Jupe (niečo v starých knihách nepredstaviteľné). - Deju dominuje akcia, ktorá však nie je úplne v súlade s tým, čo by sme od pôvodných príbehov čakali, a neohromuje. - Celkovo bohužiaľ film, ktorý sotva osloví niekoho iného než decká pod jedenásť rokov, a to ešte podľa možností z radov fanúšikov knižnej série. Obávam sa však, že knihy sfilmovať na úrovni ani nejde. - S ohľadom na to, že mám už takmer trikrát taký vysoký vek, ako predpokladaná cieľová skupina, a že sa považujem za priaznivca knižnej série, ohodnotím tento filmový počin ešte pomerne priaznivo. Pozerať sa to vcelko dalo aj v mojom veku.