Andronikos

Myslím, že som k tomu pristupoval relatívne nezaujato. A ak predsa len zaujato, šlo o snahu užiť si a pri hodnotení vyzdvihnúť tento nepochybne "politicky prenasledovaný" film. Časom mi však došlo, že to naozaj nepôjde. Uvedomelá robotníčka/revolucionárka (alebo čo vlastne?) píše list manželovi do väzenia a po zanesení oslovenia na papier kreslí srdiečko. Gesto, ktoré by azda mohlo mať v reálnom súkromnom živote aj "realisticky" uvažujúceho páru hlboký zmysel a intímnu hĺbku - v tomto filme to je však bohužiaľ presne to, čo človeka napadne ako prvé: vrchol naivity a gýča, nič viac! - Nevadí mi, že sa tu predostiera komunistická propaganda 50. rokov a úzko stranícka interpretácia histórie, hoci miestami to bolo naozaj pekelné, najmä keď došlo na partie šmrncnuté Leninovým kultom, internacionalizmom a vetu "pravičáka" o pomoci západných spojencov, aby sa ČSR nestala socialistickou. Ale: a) Posolstvo je tu plytké a nevýrazné (celé to je uťahaný príbeh, vedúci k založeniu KSČ), kladní tú nie sú príťažlivo kladní, záporné, zradné, "pravičácké" elementy i "páni" sa poriadne nevyfarbia. - b) Príbeh viazne a je rozbitý; tu vidíme rodinnú scénku, tu politickú debatu, potom trpíme pri muzikálovej scéne - a viečka klesajú a klesajú... - c) Psychológia postáv je z inej planéty alebo prinajlepšom veľmi umelá. d) Technické postupy filmu ma občas dosť iritovali. Tak napr. vytrvalý zvuk pochodovania ako podmaz k rozprávaniu jedného "klaďasa" o hroziacom zatýkaní; dokážem si síce predstaviť, že by to mohlo byť štýlové, ba i mrazivé, realitou je ale iba moja otrávenosť. Žeby to bolo absenciou hudby? - e) Špeciálnu kapitolu tvorí to, na čo som už narazil: často využívaný individuálny alebo masový spev. Nemám to vo filmoch rád. Ani amerických, ani československých, ani kapitalistických, ani socialistických, ani v rozprávkach, ani v údajne historických tituloch. - Pozoruhodné je to, na čo upozorňuje vo svojom komentári aj Tomino_DIY23: je to film, ktorý zdôrazňuje sexuálnu stránku, eh, veci. Nápadník s pohovkou síce reč na to, čo by sa na pohovke dalo robiť, nezavedie, ale pán minister sekretárke na nohy pozerá a "pane správec" o prijatie mladej do služby usiluje naozaj s ťažko prehliadnuteľnou razanciou. Škoda len, že o to jedno v tomto filme ide iba kapitalistom a ich prisluhovačom. Na ničom inom jeho jednostrannosť nemôžu ľudia roku 2012 a ďalších pochopiť lepšie, pretože muži sa nezmenili... :-) - Na odpad to nie je, pretože až tak ma to neštvalo, ale "zábavnosťou" a "hĺbkou" ma to presvedčilo, že dávať tomu dve hviezdičky by bolo dosť "vo hubu".

Čo na to povedať? Školský systém na míle vzdialený tomu zo slovenských a českých lúk a hájov, takže človek má od začiatku ťažkosti sa s problémami dotyčných "historických chlapcov" (navyše šprtov, aspoň podľa prekladu, a to hraných trochu obstarožnými tridsiatnikmi) identifikovať. Ak nie je gay, tieto ťažkosti sa v prípade viacerých postáv stupňujú. Ako historik som tam však zaujímavé momenty našiel (ako učiť a vykladať históriu - ako využiť historiografiu). - K sotva popierateľnej dejovej nudnosti pristupujú podľa mňa ubíjajúce, britskú mládež 80. rokov pravdepodobne rovnako málo ako slovenskú začiatku 21. storočia vystihujúce dialógy a orákulá, pôsobiace ako presexualizované (uznávam, to asi sedí) a žoviálnosťou prešpikované rádoby vtipné už-už intelektuálne zaobalené nič ("Jsem Žid, jsem malý, jsem homosexuál a žiju v Sheffieldu. Jsem v hajzlu."). Nejednoznačnosť tohto filmu najlepšie vystihuje fakt, že scéna Hectorovho srdcervúceho plaču mi pri prvom pozeraní prišla silená, lacná a priehľadná, pri opakovanom zhliadnutí v snahe nadviazať na doteraz videnú časť filmu počas druhého pokusu to dopozerať na mňa ale oná ťažoba pocitu premárneného života naozaj nekompromisne dopadla. - Film nie pre každého; nie ako médium nejakého posolstva, určite nie ako kulisa k popcornu. Vďaka niektorým scénam a námetom na úvahy si to asi ale eventuálne budem ochotný pozrieť v repríze, takže to na mierny nadpriemer nateraz u mňa dosiahne.

Posledný hammerovský Dracula (zároveň aj moja osobná rozlúčka s touto sériou) bol bohužiaľ, ako som tak trochu čakal, dosť smutnou záležitosťou. Resp. hlavne nezábavnou. (SPOILERY) Poloodhalených a odhalených žien tu pribudlo, rovnako ako krvi (rozhodne si tu na svoje príde napr. prípadný milovník scén preklatia upíra kolom, ja osobne ním ale nie som). Už to svedčí o tom, že sa "idea" série pomaly, ale isto posunula od atmosferického hororu k brakovej béčkovej či céčkovej zlátanine. Ešte horšie však je, že v súlade s modernou dobou, v ktorej sa dej filmu odohráva, tu pobehujú nejakí motorkári a ostreľovači v podivných kožuchoch a dôjde aj na regulérny pästno-ručno-nožný zápas kladného inšpektora s jedným z menovaných záporákov. Jednoducho "výborný" thriller, za ktorý by sa asi nemal hanbiť ani Bond, James Bond! Aby sa však necítil ukrátený ani konzervatívnejší divák, máme tu nejaké v titule avizované čierne omše či celú záplavu (na reťaziach spútaných, páni!) upírok, jedného obesenca či upírsku mytológiu, ad hoc rozšírenú o možnosť bojovat s nemŕtvym pomocou tŕnistého kra. Zlatým klincom programu je nejaký mor, o ktorom sa od istého okamihu básni ako o strašnej apokalypse (ako divákovi mi to ale bolo v podstate ukradnuté), ktorá sa však realizuje iba v jednej jedinej brakovej scéne na jedinej postave. Van Helsing má zrejme vlčiu tmu, keď mu v určitej scéne ani niekoľko minút sedenia oproti Draculovi nestačí, aby svojho známeho, s ktorým sa zoznámil pred dvoma rokmi, nespoznal. (/SPOILERY) Stručne zhrnuté, ide o zmes nesúrodých prvkov, nedávajúcu poriadny zmysel a neposkytujúcu takmer nijaký zážitok. Nezachraňuje to ani Lee (je mi na rozdiel od kolegov jedno, že tu nemá mnoho scén), ani zostarnutý Cushing.

Natočiť časozberný dokument vyžaduje nepochybne slušnú investíciu, ale nie nevyhnutne finančnú, ako to tu bolo naznačené (Rhed; ja osobne sa domnievam, že to naopak dvakrát nákladný projekt nebol). Vyžaduje to investíciu času, energie a "scenáristicko"-producentskej vynaliezavosti. Tento žáner má preto u mňa a priori šancu získať kladné hodnotenie. A Ptáčata v tomto smere určite u mňa uspeli. V tejto súvislosti je však na mieste zmieniť moju najzásadnejšiu výhradu: decká tu boli televíziou až príliš masívne vytrhávané z bežného života, aký by inak v škole a domácnostiach v daných mesiacoch absolvovali. - Druhá vec je, kto alebo čo je časozberne zachytávané a čo sa v dokumente deje. "Dej" bol vo väčšine častí, ak odhliadneme od toho, čo zorganizovala televízia, pomerne chudobný. O tom, že sú zachytené deti naozaj z okraja spoločnosti, nie som úplne presvedčený. Koniec koncov bola jedna z najlepších epizód tá, ktorá konfrontovala "hrdinov" s ghettom, ktoré sa okraju blíži predsa len viac, ako bolo zrejmé aj zo zachytených reakcií. - Je smutné, že je niekto s týmto projektom hotový pod zámienkou, že je o Rómoch. Miestami to predsa bola až one-man show Neróma Patrika, nehovoriac už o tom, čo to o daných nespokojencoch vypovedá. - Trvám na tom, že v konečnom dôsledku to nebolo nič viac a nič menej než zaujímavý dokument o niekoľkých sedem- až osemročných deťoch. Ich spoločenská či etnická "periférnosť" tomu síce miestami dodala inak nezvyklé motívy, ale v podstate by takmer rovnaký dokument mohol byť natočený aj o "bežných" žiakoch nejakej inej 2. B. Okrem zmienenej návštevy ghetta ma napr. peripetie s legom či voľba predsedu triedy neuveriteľne upútali a šestnásť dielov prvej série som v internetovom archíve ČT "zhltol" za pár dní. - Neviem, či Ptáčata ako dokument niečo podstatné naozaj dokumentujú, ale minimálne zaujímavý "bezvýznamný" portrét niekoľkých detí podali. Sledovať cudzie problémy a zážitky je samozrejme vec ošemetná a nie pre každého nevyhnutne príťažlivá, ale ČT sa do môjho vkusu a asi aj emócii v tomto prípade trafila.

Na kvalite záberov je síce jasne vidieť, že nejde o dokument, napriek tomu neintímne scény (omše ap.) pôsobia vďaka umnému nasnímaniu i ozvučeniu bezmála dokumentárne. (Zaujímalo by ma mimochodom, do akej miery sa natáčalo, najmä pokiaľ ide o interiéry, naozaj v Lourdes). Možno aj to je jedna z príčin toho, že som bol do filmu vtiahnutý a ani chvíľu sa nenudil. Dôležitejším dôvodom však nepochybne je, že mi dej či skôr "nedej" poskytol vo vrchovatej miere to, po čom mi duša prahne: psychológiu. Brilantné portréty duší a myslí skupiny ľudí, vybudované pomocou na povrchu nezaujímavých scénok a výpovedí. Ľudí, z ktorých niektorých by bolo možné považovať za pokryteckých, iných za úbohých, ďalších za naivných a podaktorých konečne za odporných. V konečnom dôsledku však divákovi (či aspoň mne) začína byť jasné, že nemáme pred sebou nič iné, než niečo "ľudské, príliš ľudské." A podobne je to s kritikou kresťanskej teológie (problém theodicey) či "pútnického biznisu", ktorá sa nám zdá byť vo filme vo vrchovatej miere podávaná. - Lurdy veľkofilm určite nie sú, nevznikli v Hollywoode, máločo sa v nich deje, napätia som si v nich však užil toľko, že po síce evidentne nezrelej, avšak emotívnej a preto spontánnej/úprimnej úvahe ich radím medzi nie štvorhviezdičkové, ale rovno päťhviezdičkové filmové zázraky.

Tak som si to konečne pozrel - na odporúčanie kamaráta. To, čo avizoval, sa v podstate naplnilo. Jednak ide o tvrdenie, že je tu zachytená atmosféra vysokoškolských štúdii. Keď nad tým uvažujem, redukuje sa mi obsah filmu na sex (prípadne teoretizovanie o ňom a príbuzných témach) a učenie sa. No, osobne nemám pocit, že by toto moje niekdajšie štúdium stopercentne charakterizovalo, ale uznávam, že na tom niečo je. Bohužiaľ ma však film ako skica študentského života predsa len nenadchol, hoci to nedokážem odôvodniť. Po druhé, kamarát mi parafrázoval niekoľko vo filme sa vyskytujúcich vtipov. Aj tu však musím s poľutovaním konštatovať, že mi táto sekundárna reprodukcia pripadala vtipnejšia, než vtipy zhliadnuté potom naživo. Pri pozeraní na obrazovku som sa ani raz nezasmial! Jedinú pre mňa naozaj pamätihodnú situačnú komiku vytvoril - signifikantne? - Z. Svěrák. Ďalej mi bolo sľúbené, že vo filme uvidím mne známe kulisy Mělníka a kolejí a menzy Kajetánky. Toto sa do bodky naplnilo. Obzvlášť ma to síce nevzrušilo, ale predsa len sa mi aspoň sprvu pri príslušných záberoch v hlave rozlial pocit dobre známeho, ktorý absentoval pri zmienenom bode č. 1 (charakter štúdia). To je však príliš málo na to, aby som o ilúzie pripravených Básnikov považoval za obzvlášť dobrý film. Najmä keď ma nerozpracovaná a vo svojich rudimentárnych prejavoch plochá psychológia, ba niekedy napr. i hlasový prejav ("Jeskyňka") postáv akurát tak štvali. Podobne ako niektoré pokusy o vtipy (napr. výklad o sexuálnom význame kroja) či bezmála neustála prítomnosť onoho sexuálneho motívu v deji či dialógoch (dtto). Film, ktorý má akúsi "líniu", na záver i pointu či dokonca posolstvo, rozmanité postavy, pevne daný žáner etc., avšak vo všetkých smeroch zostáva napokon značne sterilným. Nedotiahnutým. - Žasol som (v pozitívnom slova zmysle) nad mladšou podobou, hlasom a občas i hereckým prejavom (aj keď ten bol miestami neohrabaný) K. Rodena, ktorý ma v súčasnom hereckom vydaní nenadchýňa.

Úžasným kusom Jánovho evanjelia je konfrontácia Piláta a Ježiša. Nevadí, že je ako plod autorových teologických úvah ahistorická. Tento film však vo svojej záverečnej časti prznil na novozákonnom líčení Pilátovho súdu nad Ježišom všetko, čo len trochu šlo, a stal sa tak najhorším filmovým prepisom tejto scény, aký som videl (a to si tento bezmála minisubžáner zvyknem užívať). To, že kombinoval Jána s ostatnými evanjeliami, najmä Lukášom, je bežný a ospravedlniteľný postup, prečo tam ale musel napchať aj jalové repliky bez opory v "prameňoch" ("Milovať je ťažké.") a miešať a dekontextualizovať tradované Pilátove výroky? Prečo to muselo byť natočené veľmi kuso a trhane? Prečo tam všetci, najmä však prekvapujúco Marais, hrali ako drevo (túto "kvalitu" prejavu si pravdaže herci zachovávali vlastne po celý film)? - To, čo tomuto dejovému pseudovrcholu a kratučkému, vo svojej "údernosti" veľmi lacnému záveru ("Božský Caesar, mňa bude súdiť vyššia moc.") predchádzalo, bola akási snaha o politický thriller s dobrodružnými výpravnými prvkami (krokodíly, ktoré do Palestíny asi museli doviesť; streľba z katapultov; nafúknuté zemetrasenie po Ježišovom ukrižovaní), ktorý bol však nudný, historicky odfláknutý (predovšetkým sa na základe prameňov bežne predpokladá, že Pontius Pilatus sa viac než jeho predchodcovia "vyznamenával" provokáciami Židov a zrejme bol voči nim osobne predpojatý, kým vyznenie filmu je úplne opačné: šlo o ľudomila a osvietenca, ktorý to so židovským obyvateľstvom Iúdaie myslel dobre) a predovšetkým psychologicky nevýrazný alebo naivný: príslušným postavám akoby chýbala motivácia alebo mi ako divákovi nebola dostatočne dobre podaná (to je napr. prípad Judáša, ktorý scenáristu evidentne zaujal, príliš mu ale nevyšiel). - Klincom do rakvy jedného zrejme ambiciózneho historického filmu, na ktorý som sa dlho tešil, bol český dabing. Vizuálne obstarožný Caligula i vizuálne "utajený" takmer ryšavý Ježiš s hlasmi 17-ročných šarvancov sú naozaj "skvelým" nápadom.

Vo všeobecnosti mám rád, keď môžem sledovať tisíc a jednu variáciu určitej scény, resp. deja, ale "Zdrojový kód" so svojím vlakom, kontrolou lístka, neznesiteľne milou Monaghan, výbuchom atď. ma napokon predsa len opakovaním unudil. Taktiež lacný happy-end, spočívajúci v náhlom vyhlásení "minulosť je v tomto projekte možné zmeniť", ma nenadchol; je samozrejme asi nemožné chcieť od scenáristu sci-fi filmu, aby mal za každú cenu pevne stanovené reálie zobrazovaného univerza, ale myslím, že mám právo od neho žiadať, aby nemenil pravidlá hry len preto, aby nám vytlačil z oka slzu romantickým šťastným záverom. O tom, že posledných "8 minút" trvá snáď štvrť hodiny, už ani nehovorím. - Príjemný, resp. pohodový film, ktorý však neobsahuje nič extrémne intelektuálne stimulujúce, nič ešte nevidené ani nič, čo by ma ako diváka nútilo vyskočiť v napätí zo sedadla.

Mal by som to asi vyzdvihnúť viac, ale s ohľadom na problémy, ktoré som s tým mal, to napokon zhodím na priemer (***). Ide predovšetkým o námet. Je do značnej miery zaujímavý, vyskytujú sa tu tematiky "čo by som robil, keby som vedel, ako to dopadne, až spravím to či ono", pomerovanie dôležitosti kariéry a citu či klasická otázka všemocného boha a slobodnej vôle (aj keď tá len hodne nepriamo, pretože slovo B/boh tu nepadne, ale dá sa tu cítiť prítomnosť otázky "prečo ten (vše)mocný šéf núti Norrisa k niečomu, čomu sa ten bráni?"). Považujem však za trápne, ako bolo spracované celé to univerzum dozerania na plnenie "plánu" - pripomínalo mi to variáciu na tému nejakej tajnej služby. V konečnom dôsledku to napokon viedlo k tomu, že sme museli sledovať akúsi rádoby akčnú/thrilleroidnú scénu naháňania sa po rôznych budovách a priestoroch. Žeby snaha vyťažiť z Damonovej povesti nepolapiteľného exagenta Bournea? Alebo pokus o dynamizáciu domnelo príliš statického filmu? S onou scénou súvisia ešte dva nepríliš potešujúce fakty: a) je úplne zbytočná, pretože každému musí byť jasné, že dôjde k nejakému zlomu, rozumej polapeniu utekajúcich či ich stretnutiu sa so "šéfom"; b) je sprevádzaná naivnosťami hrubého kalibru: klobúky, otáčanie kľučiek dverí istým smerom ap. - Vyslovene ma však znechutila aj svojrázna história evolúcie ľudstva a toho, ako to bolo s jeho slobodnou vôľou. Zmieniť musím prinajmenšom to, že stavať do protikladu Rímsku ríšu a "temný stredovek" je jedno zo smutných, ale prežívajúcich klišé historiografie osvietenstva a do istej miery tiež 19. storočia. - Na záver repete: vcelku pútavý a podnetný film, v oboch smeroch bohužiaľ zostávajúci niekde na polceste. Váham medzi ***/****.

Film, ktorý môže ako-tak prežívať asi len cca 12-ročný divák. Pre neho je to ale minimálne de iure neprístupné, pretože do "deja" je nasilu prilievané čo najväčšie množstvo "krvi". Niekto sa zrejme domnieval, že rádoby naturalistické (v skutočnosti však nevierohodné a smiešne) úmrtia a nejaké minimum erotiky zakryje do očí bijúci fakt, že celý dej filmu, vrátane bojových scén, je jedna veľká nuda. S tým by sa možno ešte nejako vyrovnať dalo, ale naivnosť deja (napr. "dieťa, zrodené v bitke" či pobehovanie s vajcom v ústach, aby som zostal iba v prvej polhodine) či neprepracovanosť postáv (malý Conan príde o otca - a my ho vzápätí stretávame ako presvedčeného bojovníka proti otrokárom v spoločnosti bodrého drdolatého černošského piráta [?]) dielo skazy dokonávajú. Film sa pomerne úzkostlivo vyhýba tomu, aby ho nedajbože niekto porovnával s Miliusovým výtvorom, zato však zámerne či nezámerne hromadí scény a detaily, ktoré sú akoby okopírované z iných slávnych snímok a hlavne bez patričného kontextu (s prepáčením) idiotské ("povedal si, že môj život ušetríš" - cf. Commando; snaha hlavného záporáka stať sa "bohom" - cf. Blade; oživovanie nejakej zosnulej ženskej pomocou "čistej krvi" je motív nesmierne devalvovaný; Rose McGowan sa najmä v závere so svojimi železnými nechtíkmi zrejme snaží hrať na Freddyho). Skrátka: esencia novodobého pseudo"mega"filmu, ktorý je pod samozrejme technicky kvalitným a nehorázne peniazne stojacim povrchom totálne prázdny, nevie, pre koho je natočený, neobsahuje nič pozoruhodné a usiluje len o jedno: dostať peniaze z vreciek diváka podľa možnosti každej kategórie. V zásade je to ale až na onú kvalitnejšiu a "modernejšiu" pozlátku rovnaká blbosť a tuctovosť ako napr. takí Barbari, ktorá môže len snívať o tom, že by epickou atmosférou, hudbou, (ne)hereckými výkonmi à la Schwarzenegger zaujímala divákov ešte aj o dvadsať-tridsať rokov, ako sa to darí doteraz jedinému vydarenému akčno-fantazijnému filmovému Conanovi.