Andronikos

Rozbeh bol invenčný, nápad scenáristu podsunúť upírom nápad poštvať na Bladea FBI vyzeral sľubne. Americká federálna polícia sa však z filmu čoskoro vytratila a spolu s ňou nielen akákoľvek originalita, ale aj zábavnosť, a záverečná akcia ma pri štádiu otrávenosti, v ktorom som sa nachádzal, zaujať nemohla. Ale keby som hodnotil počet zmienených "pér", "zadkov" či záberov na nasadzovanie sluchadiel na uši, dosiahlo by to samozrejme na omnoho viac hviezdičiek. Dracula, vyzerajúci buď ako tuctový metrosexuál alebo ako mimozemský mutant z podradného sci-fi, nakupujúci upírske suveníry, ale zato vehementne kritizujúci Stokerov román, tomu všetkému nasadil korunu, hoci upírske psíky s čeľusťami, ktorých dizajn bol evidentne inšpirovanými Jarekom Nomakom z Bladea II, za ním priveľmi nezaostávali.

To, že španielska občianska vojna (tu skôr jej dozvuky) nebola nič pekného, sme dávno vedeli. O tom, že sú niektorí ľudia mimo reality [vrátane mňa :)], taktiež. Inými slovami, nie je to nezaujímavý film, ale na druhej strane vlastne vcelku priemer. Nemusel by byť, keby som predsa len bol niektorou postavou, scénou ap. značne zaujatý, čo sa však nestalo. Aj keď... Ofelia svojimi neuváženými krokmi a jej matka svojím naivne optimistickým prístupom k veci ma dosť rozčuľovali.

Román by bol asi lepší. Alebo nie? V každom prípade je film nudný (a to je pri komédii základný parameter úkazu menom katastrofa), cesta autobusom síce ešte ušla, ale potom nastal prepad. Nerozumiem celkom tomu, prečo sa točia takéto filmy podľa kníh (hoci som ju nečítal), ale producenti asi majú pocit, že na malom českom (a slovenskom) trhu je vymýšľanie vlastných námetov nielen zbytočné, ale vlastne aj kontraproduktívne. Hodnotenie 58 percent [22. 8. 2010] im možno dáva za pravdu, ja osobne však nie.

Svojou ani dosť málo optimistickou víziou budúcnosti, resp. rovno konca istej nemenovanej planéty je film predsa len impresívny, hoci mi nikdy neimponovalo, ako sa repríza Planéty opíc (tj. film s rovnakým prostredím a námetom) snaží inovovať len uvedením na scénu škaredých a vyšinutých (jadrová hlavica ako božsto - a to prosím vás prečo?!) ľudí. Pekná scéna s krv plačúcou sochou opičky.

Úlohy sa vymenili alias opice v cudzom svete v centre pozornosti a napokon na ceste na popravisko. Alebo inak: nelichotivý obraz ľudskej spoločnosti v okamihu, keď sa ukáže, že ide o veľa. Sága, ktorú predstavuje 5 filmov, nie je zle vymyslená, hoci pripúšťam, že so zábavnosťou sú na tom 3.-5. diel horšie (a u niektorých divákov dokonca evidentne veľmi zle).

Dejovo slabé, ale mňa to bavilo. Elektrinou mučeného Caesara mám pred očami už roky a za to film rád zaradím aspoň do priemeru. Navyše trvám na tom (cf. Útek z Planéty opíc), že sága, ktorú tých 5 dielov série predstavuje, nie je v konečnom dôsledku zle vymyslená, hoci od filmu č. 3. dajme tomu trochu nudná.

Diel, pri ktorom si už aj ja hovorím, že séria je nadmerne predlžovaná. Morálne posolstvo ("opica nezabije opicu") ma tentokrát nechalo chladným. Ale beriem to tak, že posun v čase pod sochu otca zakladateľa, kde starý opičiak rozpráva deťom dejiny, sériu predsa len ako tak dovŕšil - časovo sme sa vrátili tam, kde sme na začiatku Planéty opíc z r. 1968 začali. A to by hádam stačilo.

Ústredný námet - brat nevedomky proti bratovi, stretnutie po rokoch, katarzie - je presne podľa môjho gusta, navyše na televízny film/seriál sú kostýmy a výprava výborné. Silná dávka romantiky, miestami možno prehnanej, niekedy však značne nekonvenčnej. Napr. jeden z hlavných hrdinov zomiera v súboji, a to tak nejako mimochodom, nie na úplnom konci a bez akéhokoľvek pátosu, ako to býva zvykom. Niektoré motívy sú lacné (papagáj si zaletel hľadať družku, haha!), niektorí herci nie najlepšie vybratí (Indka Padma Lakshmi ako Indiánka je nielen trochu mimo, trochu prehnane a okato vnadná, ale aj jej herecký prejav neosĺňa). Podobne je to s bojovými scénami, niektoré mi pripadajú pritiahnuté za vlasy, iné zaujímavé (Ferrante na pláži pri zachraňovaní troch unesených Indiánov...). Príliš negatívne je vykresľovanie Španielov a naopak príliš idealizovaní sú piráti, ale na druhej strane napr. oceňujem z hľadiska sujetu úplne nepodstatné, ale z hľadiska dobovej atmosféry neoceniteľné zábery nevyberavého zaobchádzania s čiernymi otrokmi. Prvá časť je trochu slabším úvodom (a u mňa navyše mizerne zapísaná "erotickou" scénou medzi Ippolitom a Liviou), štvrtá trochu naivným zakončením (dôraz na zmienených kolonizátorských Španielov), ale druhá a tretia sú výborné: portrét Ippolita, ktorý sa v túžbe po pomste stáva nemilosrdným zmocnencom Ľudovíta XIII. v Karibiku a vešia pirátov a ich pomáhačov ako na bežiacom páse, portrét Livie ešte posadnutejšej túžbou po odplate za zničený život a drsný, v dobe hodnôt a postojov rannonovovekej aristokratickej Európy sa odohrávajúci príbeh vzťahu Ippolita a Isabelly sú srdcervúce a skvelé.

Jediný film zo subžánru "epidémia", ktorý som videl. Netúžim to zmeniť. Čo dodať? K ucelenému príbehu pristupuje trocha toho étosu (vyhodiť do vzduchu alebo nevyhodiť? - to je otázka pre radového vojaka i veliteľa, pre zainteresovaného na ďalšej existencii mesta i nezainteresovaného), ktorý sa síce môže zdať lacným, ale posúva príbeh v mojich očiach predsa len ďalej a napĺňa ho aj určitým posolstvo, ak sa je niekto ochotný zamyslieť, a hoci je jasné, ako to dopadne, zabezpečuje aj výborné záverečné drásanie nervov. Teda aspoň pri prvom zhliadnutí.

Niekto by si mohol pochvaľovať poľudštenie Temüdžinovej postavy: ku všetkému ho motivovala či dokonca "dokopala" jeho žena, nedisponoval žiadnou plusovou vlastnosťou v porovnaní s ostatnými adeptmi na stepného potentáta (ak odhliadneme od toho, že pre jeho starosť o rodiny si Mongoli, ako vo filme zaznie, budú pamätať jeho meno). Lenže prečo sa potom stal Džingischánom? Ale ok, dajme tomu, že som sa s týmto prístupom vyrovnal či ho dokonca napokon aj privítal. Prežiť sa už ale nedá to, s akou aroganciou obchádza scenárista kľúčové momenty: záber na Temüdžina s jarmom - strih - záber na Temüdžina a rozpadnuté jarmo; záber na deväťročného Temüdžina na úteku - strih - snímanie najmenej o desať rokov staršieho Temüdžina (stále na úteku); Temüdžin je vyslobodený z väzenia v ríši Tangutov Si-Sia - strih - Temüdžin na stepi s koníkmi, zbraňami a ďalším určite nesmierne užitočným a cenným majetkom; Temüdžin zrazu vyhlási, že vie, ako na Mongolov a hľa - strih - Temüdžin s veľkou armádou bojuje s Džamuchom o to, kto bude pánom Mongolska. Toto je na mňa príliš, film to v mojich očiach nemilosrdne zráža, hoci bol inak vcelku príjemný. Problém mám ešte s tým, že naturalizmom pri zabíjaní tu akoby bol kompenzovaný nedostatok realizmu, lenže ono tá striekajúca krv taktiež dvakrát vierohodne nevyzerala. Nad Temüdžinovými "tankami" na koňoch v záverečnej bitke človek len krúti neveriacky hlavou a zvrat v nej, ktorý z ničoho nič ukazuje jedného veľmi racionálneho Mongola, vyvoláva už len zhovievavý úsmev. A Japonec sa na rolu Mongola teda naozaj nehodí!