Andronikos

Nie je to zlé. Dokonca si myslím, že to nie je horšie, než to najlepšie, čo ponúkla pôvodnina a sequely. Asi to bude tým, že sa za fanúšika pôvodnej série rozhodne nepovažujem. Film má hlavu a pätu, nenudil ma, Freddy nerobil šaška a šiel si jednoducho za svojou pomstou. Zúfalstvo tých, ktorí sa v rámci deja stihli dožiť akého takého rozpoznania vážnosti problému, bolo vykreslené vierohodne. Záverečný súboj s Kruegerom má určitú vnútornú logiku (čo sa nedá tvrdiť o závere pôvodnej jednotky). Jediné, čo trochu absentuje, sú zimomriavky na chrbte počas sledovania filmu či po jeho konci.

Myšlienka projektu/filmu nie je zlá, ale škoda tých hriešnych peňazí, ktoré naň padli. Záver bohužiaľ nebol natoľko dynamický, silný a/alebo poučný, ako celý predchádzajúci film sľuboval, čím bohužiaľ spätne vyniká nudnosť väčšiny nasnímaného a prezentovaného materiálu. Aj keď pohľad na rodinky, ktoré sa prihlásili do konkurzu o supermarketovú rodinu, stál zato, podobne ako ten do zákulisia (vraj) morálne principiálnych reklamných agentúr. Film nás síce presviedča o tom, o čom všetci aj tak veľmi dobre vieme, ale niekedy si je dobré pripoment aj známe skutočnosti. Vcelku ho však podľa môjho gusta nemožno hodnotiť nejako zvlášť nadpriemerne, s ohľadom na zmienené negatíva dokonca váham, či neklesnúť na **.

Kým prvý Blade mi pripadal ako tuctový akčný film zneužívajúci upírov, dvojka ma nadchla. K zneužitým (tj. všetkej archaickej poetiky a mytológie zbaveným) upírom pribudli nové kreatúry, ktoré okrem pôvodcu nákazy pôsobia naozaj primitívnym, "zvieracím" dojmom. Navyše tak vzniká akýsi trojuholník (ak nepripíšeme Bladeovi zvláštny status), v ktorom ide naozaj o to, kto prežije. K tomu pristupujú splendidné kvantum akcie, sympaticky nesympatické postavičky (na prvom mieste asi Ron Perlman), trocha smutnej romantiky (ach, kto by nezaplakal nad tragickým osudom našej krásnej mladej a dobre bojujúcej dcéry upírskeho bossa, ktorá by to inak určite dala s Bladeom dokopy? :-) ), intríg a podrazov. Výborné.

Dokument o KĽDR či o českých "všetkémurozumiem" turistoch? Tú otázku si tu položili mnohí. Za seba odpovedám: oboje platí; film tak znižuje riziko, že ničím nezaujme. O KĽDR an sich sa síce asi mnoho nedozvedáme, ale - ak majú pravdu tí, ktorí tu hromžia, ako tam väčšina tých "blbečkov" sadla na lep komunistickej propagande - potom aspoň o severokorejskej štátnej prezentácii pred cudzinou. A to nie je málo. Navyše, koľkí z nás stáli na korejsko-korejskej hranici naživo? Ja teda nie a som vďačný za jej filmovú prezentáciu. Spoznanie pár českých turistov, nech už o nich máme mienku hocijakú, nie je samo o sebe asi do života príliš prínosné, ale minimálne povzbudzuje k otázke: čo by som na ich mieste robil ja? (A pravé umenie má predsa vzbudzovať v recipientovi otázky! :) ) Napr. pred Kim Il-songovým pamätníkom. Alebo: vystavoval by som aj ja na ich mieste Severokórejčanov problémom politicky chúlostivými otázkami? Nemám pocit, že bol tento film zbytočný. Alebo že by mi nepriniesol určité silné momenty. Ak dávam len ***, je to preto, že to koniec-koncov žiadne filmárske, rozpočtové či iné veľdielo nie je.

1. Ide o príbeh matematičky a filozofky Hypatie a troch mužov z jej okolia, filozofa, spisovateľa a biskupa Synesia z Kýrény, praefecta augustalis (civilného správcu neskororímskeho Egypta) Oresta a - historicky pokiaľ viem nedoloženého - Hypatiinho prepustenca. Ako psychologická "štúdia" nad všedný život a lásku povznesenej intelektuálky bažiacej po správnom poznaní, biskupa, kolísajúceho medzi nárokmi, ktoré na neho kladie jeho viera a jeho z minulosti prinesené priateľstvá, bývalého otroka, ktorý nezabudol na svoju nie celkom patričnú (a nenaplnenú) lásku, a vzdelaného "politika" (moderne povedané), ktorý má rovnakú skúsenosť ako prepustenec a k tomu problém s politicky zdatným protivníkom, alexandrijským patriarchom Kyrillom, je to podľa môjho názoru film výborný. Okrem iného preto, že nie je príliš afektovaný (azda až na "plačovú" scénu Oresta pred Synesiom). 2. S kulisami som spokojný, gýčovitosti sa tvorcovia vyhli, hoci nechápem, prečo si ku koncu neodpustili v Egypte málo pravdepodobnú dekoráciu kapitolskej vlčice (navyše s notorickými renesančnými doplnkami!). 3. O historickej vierohodnosti snímky by sa dalo polemizovať. Myslím však, že dostupné pramene neumožňujú rekonštruovať Hypatiinu psychológiu, napr. postoj k náboženským nepokojom v Alexandrii, takže mali tvorcovia filmu v tomto smere pomerne voľnú ruku. A s výsledkom som taktiež spokojný. Obraz dobovej atmosféry bol podľa môjho názoru vierohodný a vyvážený (až na pripísanie zásadného astronomického poznania našej neskoroantickej matematičke). [K tomu osobné s filmom nie celkom súvisiace postskriptum: o to viac sa čudujem, že niektorí kolegovia komentátori z tohto vyváženého obrazu vypreparovali pre seba just panorámu výhradne dusného fanatizmu, odporu "cirkvi" k vede, ženám atď. Film ukazuje dosť jasne, že paušalizácia nie je na mieste, že aj medzi kresťanmi boli ľudia, ktorí sa k "pohanskej" múdrosti stavali pozitívne, násilie im nebolo vlastné a k žene prechovávali aspoň určitý rešpekt. Ostatne primárny naratívny prameň o Hypatiinej smrti, cirkevný historik Sókratés Scholastikos, so zavraždenou sympatizuje. Aj z tohto uhla pohľadu dobrý komentár má JGH.]

Film, ktorý ukazuje pár úmrtí, sčasti dosť brutálnych, a zaobaľuje ich do nesmierne zdĺhavých záberov zväčša hmlistej prírody. Nemôžem síce poprieť značný obdiv, ktorý som k tejto netradičnej a odvážnej rozprávačskej technike pocítil, ale na druhej strane si myslím, že na to, aby dosiahla výrazný pozitívny účinok (nech už hocijaký), muselo by byť aj o čom rozprávať. Inými slovami: ak máte sklony k meditácii či spaní popri filmoch, nepochybne si tento užijete. V opačnom prípade je pravdepodobné, že na jeho konci budete nadávať na stratu času alebo sa - ako ja - len rozpačito poškrabkáte po hlave. Alebo ešte inak: nie je to zlý film; je to dokonca dobrý film; ale je nudný a (podľa mňa) bez myšlienky. P. S. Neviem, do akého obdobia nás film akože uviedol. 12. či neskoršie storočie to ale sotva bolo. Rečičky o znovudobýjaní Svätej zeme, inými slovami kruciáte, nota bene u Škandinávcov, sú tu teda značným anachronizmom. P. S. 2: Trochu sa mi Valhalla Rising pripomenulo v súvislosti s Aguirre, hněv boží, pokiaľ ide o ich tematiku (melancholická plavba do neznáma, ktorá neskončí dobre). Atmosfericky a vizuálne však V. R. vedie.

Nakoniec to nebolo až také nechutné, ako sľuboval bratranec, ktorý mi film odporučil. Pozoruhodné je, že tvorcovia naozaj dokázali vniesť do deja trochu ľudskosti: ohrdnutý manžel, ktorý sa stane slimákovým hostiteľom, bol vcelku sympatickou postavou, podobne jeho manželka, ďalej "matka" malých slimáčikov (práve preto mnou otriasla z celého filmu najviac jej nová predpôrodová podoba a psychika /"som hladná... buhuuu!"/, koniec koncov asi vedela, prečo predniesla vetu "nechcela som, aby ma niekto takto videl") a istým zvráteným spôsobom aj republikánsky starosta - už len preto, že sú to vlastne výhradne jeho buranstvo, kreacionistické príhovory na bále, trvanie na light cole, neurotizmus a nadávky, ktoré z HORORU robia naozaj dobrú KOMÉDIU. Celkovo však priemer, ktorý možno rovnako dobre zhliadnúť, ak máte na to žalúdok, ako ignorovať bez toho, aby sa svet zrútil.

Pár zaujímavých nápadov, ktorých realizáciu sme ešte nevideli (súboj dvoch predátorov; predátor natvrdo zbavený hlavy; predátor "pacifikovaný" Japoncom a jeho mečom; a iste, taktiež dejové zvraty v podobe dvoch otravných ľudských postavičiek). Na druhej strane miestami neznesiteľný plagiát (hoci niekto dokáže hovoriť o "odkazoch") Predátora z r. 1987 a kopa logických nezmyslov (niektoré tu už boli vypichnuté). Vcelku sa tvorcom s námahou darí balansovať na tenkej hrane medzi ničením mytológie a dnes módnym fenoménom remake-u. Problém z môjho hľadiska je oi. v tom, že ma dej a ním budovaná atmosféra neopantali ani tak, ako ucelený, originálny a sympatickým hlavným hrdinom vybavený Predátor 2, ba čo je horšie, dokonca ani natoľko, ako brakové a nevydarené AvP-čka.

Na jednej strane môj obľúbenec Cage, na druhej moje neobľúbené námety: mimozemšťania a katastrofy (resp. rovno koniec sveta). To druhé čoskoro prevážilo. Pri sledovaní som sa skôr nudil, ba časom ma prestalo zaujímať aj to, či sú chlapíci motajúci sa okolo Cageovho synčeka naozaj pedofili alebo je za tým niečo viac. :)

Takmer pred 50 rokmi sa veľmi vydareným spôsobom podarilo nájsť nemeckému filmu spôsob, ako sfilmovať Karla Maya. Poklad na Striebornom jazere sa motívov literárnej predlohy vcelku slušne drží, ale celý príbeh vystaval tak, aby bol ucelenejší (kniha má dvoch po sebe nasledujúcich hlavných bielych hrdinov, s hlavným záporákom Cornelom sa rozlúčime ešte pred samotným koncom a akosi mimochodom). Toto je asi jediná filmová mayovka, o ktorej si dovolím tvrdiť, že je lepšia než písaná predloha (ktorú May napísal pre mládež a bez nejakého obzvláštneho humánneho posolstva). Minimálne generácie narodené v 60.-80. rokoch toto opus (a troch Winnetouov) považovali za pojem, niekedy za legendu, čo sa dnes už môže stať len malému počtu rýchlo sa v kinách striedajúcich filmov.