Andronikos

V podstate je tento kultový film, ktorý sa čoskoro dočká remake, výnimočný len svojím námetom (zabiják pokračuje vo svojej zločinnej činnosti aj po smrti v snoch obetí, ktoré sa môžu zachrániť len zobudením). Tento námet však ešte predtým, ako začal degenerovať v stále ďalších pokračovaniach, nebol príliš dobre využitý ani v "jednotke". Prvá vražda je síce dostatočne pôsobivá nato, aby vzbudila pozornosť diváka, a sen, v ktorom obeť v úmrlčej plachte vyláka Nancy do kotolne, taktiež, ale potom sa dej iba chabo, bez výraznejšieho napätia, posúva ku koncu, ktorý je dostatočne natiahnutý, rozkúskovaný, odsnívaný a upálený nato, aby pripúšťal všetky možné výklady, počínajúc totálnym happy-endom a končiac zúfalým vedomím, že na pokračovanie dlho čakať nebudeme, pretože Freddy Krueger stále ešte zlikvidovaný nie je (len si asi z nejakých nevysvetlených a nevysvetliteľných dôvodov dal pauzu, podobne ako si z akéhosi rozmaru pár rokov počkal na to, až budú deti jeho popravcov v teenagerskom veku, než ich začne vraždiť). Film síce zdobí ("zdobí") začiatok filmografie Johnyho Deppa (na druhej strane mi jeho seriózna postava pôsobí menej žlčníkových záchvatov než Jack Sparow a podobne rádoby vtipné kreatúry), ale potenciálnu kariéru Roberta Englunda definitívne pochoval (tak, ako pochoval jeho vlastnú tvár v povedomí diváckej masy pod masku spálenej kože); hlavná hrdinka síce nie je príliš pekná, "sexy" (a dajme tomu sympatická, sic Lateef), ale to je v tomto žánri asi chybou. No, remake A. D. 2010 to určite napraví. :)

Film, ktorému dávam 4 hviezdičky, ale škrípajúc zubami (tj. jeho kvality uznávam rozumom, ale nie srdcom). Vizuálny skvost (fínske exteriéry, uhladená, ale nie skrz-naskrz umelá vizáž postáv) s pomerne malým počtom postáv (hercov) ma držal v duševnom rozpoložení, ktoré asi možno opísať ako zvedavosť, ktorej hrozí, že sa zmení na nervozitu. Strach, ktorého vyvolanie by sme a priori od hororu očakávali, som nepocítil, ale to nie je podstatné. Hlavné je, že na konci tejto zvedavosti ma čakalo sklamanie nad tým, že som film nepochopil. Nerozumiem "pravidlám", ktoré vo fungovaní filmového sveta máme predpokladať (a ktoré si asi máme z deja rekonštruovať, čo je ale nesmierne tažké). Nedokázal som sa takmer vôbec vcítiť do duševných pochodov a rozhodnutí postav. A neviem nakoniec dokonca ani to, či bolo jediné dieťa z osady chlapcom alebo dievčaťom (ktoré by bolo asi nie celkom jednoduché urobiť dedičom rodového mena). Sú to pravdepodobne moje chyby, ale pred zhliadnutím filmu by asi každý prostoduchejší divák môjho typu mal byť na tieto riziká upozornený. Inak oceňujem fakt, že originálne znenie zachováva dvojjazyčnosť - počujeme fínčinu i ruštinu (hoci podľa môjho názoru by vlastne fínčinu mala v rozhovore oboch bratov - členov hraničnej komisie, ktoré neboli určené fínskym dedinčanom, suplovať švédčina).

Vizuálne nepríliš príťažlivé (80. roky ako vyšité), hlavný hrdina ťažko identifikovateľný (jeden kandidát sa s nami navždy rozlúči po 3/4 filmu, druhý na scénu vstupuje až po prvej štvrtine a to ako nie príliš sympatický neverný manžel), zápletka v inak rádoby realistickom filme je nerealistická (vrahom-policajtom je mŕtvy / zombie), miestami je to vcelku nudné.Film, ktorý síce možno vnímať ako "klasiku", pretože mal svojho času na začiatku 90. rokov v našich končinách slušnú propagáciu, ale vidieť ho stačí raz. Pre pobavenie a väčší zážitok zo sledovania odporúčam prečítať zhodnotenie hlavnej ženskej postavy (hr. Laurene Landon) vo vtipnom komentári od EdaS-a.

Katastrofa! Nie som fanúšikom Indianu Jonesa, ale predchádzajúce filmy som si raz-dvakát pozrel a bol som spokojný. Avšak detaily najnovšej jonesovky som nepochopil a mám podozrenie, že chyba nie je len vo mne. To, že hlavná protivníčka nemá charizmu, mi až tak nevadí, naopak mám dobrý pocit z toho, že sa dôchodca Ford alias Jones nemusel nasilu predvádzať v akčných scénach, bolo by to predsa len neprirodzené. Chybou však je, že akcie sú zhustené do dvoch-troch sekvencií, hoci na splendidné záverečné efekty sa peniazmi nešetrilo. Najväčším prínosom filmu pre mňa osobne je poznatok, ako sa mám zachovať, až budem v epicentre 30 sekúnd pred výbuchom jadrovej bomby. :)

Sujet i jeho spracovanie je zrejme značne osobité, ale mňa nudil. Základná idea (hrdinka našla tú pravú lásku) je bohužiaľ originálna už menej. Hlavna postava so svojimi nápadmi mi liezla na nervy a to iste môžem povedať aj o rádoby vtipnom rozprávačskom komentáre. Bohužiaľ asi nie som altruista ako Amélie...

Film s majestátnou prírodou, podmanivo pochmúrnou atmosférou, zaujímavými detailami (výsluch mladých nacistov; scéna, v ktorej sa Reno a Cassel navzájom zatýkajú) a trúfalou pointou (podstata univerzity). Zo záveru mám rozpačitý dojem, hoci to nedokážem racionálne vysvetliť (a ako tak čítam, nie som jediný). Vcelku zdarilé európske krimi / thriller.

Možno to je tým, že som sa sledovaniu filmu nevenoval naplno, ale rozhodne som úplne nepochopil jeho pointu. (symptomatické je, že ju pre dvojku nemá už ani názov "Purpurové rieky"). Zaujímavým bolo azda len márne prenasledovanie mnícha, avšak niečo podobné sme si užili už v jednotke. Brutalita vrážd film nezachráni.

Pod poetickým tajomným názvom sa skrýva viac-menej detektívka so zaujímavým, viacvrstevnatým riešením (pointou), ktoré musím hodnotiť veľmi kladne. Niekoho by mohla odradzovať dĺžka filmu a jeho televízna kvalita.

Prišiel, získal kamaráta, videl (ako novopečený kamarát kvôli ľahkomyseľnosti dostal nakladačku), naštval sa, zvíťazil. Priamočiary, rozprávkovo jednoduchý, prehľadne štruktúrovaný scenár, na ktorý sa ale nedá hnevať. Neviem, či film odštartoval natáčanie podobných ringových snímiek, ale z tých, ktoré som videl, je aj vďaka svojej naivnej prvoplánovosti v mojich očiach najlepší. Váham, či kvôli to mu nedať 4 hviezdičky, ale neviem, neviem...

Film patrí medzi klasiku žánru alebo tak bol aspoň začiatkom 90. rokov minulého storočia u nás prezentovaný. Človek by mu aj dal tri hviezdičky, ale príbeh je tu budovaný primitívne (a pomocou primitívnych postáv) a výsledkom je hodina a cca štvrť záberov z života americkej mládeže rokov osemdesiatych (dnes pôsobiaca skôr ako komédia) a na to pomerne neorganicky nalepená štvrťhodina karate. S Bruceom Lee nepodobajúcim sa na Brucea Lee problém nemám, skôr mi vadí, že sa tam ten prízrak ako deus ex machina vôbec objavuje. Fanúšik kung-fu si film iste vcelku rád pozrie, ale objektívne nazerané o žiadne veľdielo nejde (nostalgia na mňa nepôsobí, film som zhliadol až 2010 A. D.).