Andronikos

Mám pocit, že koncepcia titulu nie je celkom polished, pretože väčšinou sa dej dá brať vcelku vážne, občas je ale príliš detský (mňa osobne najviac otrávila detská "akčná" scéna hneď na začiatku, kde nám babička v ružovom predvádza deratizáciu à la Divoký západ). A naopak: miestami som mal pocit, že na decká je to príliš dospelé (predovšetkým celé to posolstvo emancipácie jednotlivca; ale tiež romantická dejová línia, upozornenie na diskrimináciu žien v reštauračnej brandži, intrigy v boji o jedno dedičstvo). Animácia ma až tak nedojímala, som ale vcelku spokojný s dejom a kuchársky námet mi sedí, takže premiéru pred vyše štyrmi rokmi som si naozaj užil a minimálne prvú reprízu som zvládol. Zvláštnym bonusom filmu pre mňa bolo, že Anton Ego mi svojou vizážou, podfarbenou navyše akousi stiesňujúcou charizmou, neustále pripomínal Maxa Schrecka v jeho najslávnejšej úlohe. :-)

Výnimočne nemám ambíciu okomentovať film nejako komplexne, možno to napravím, až sa budem vyjadrovať k prvému dielu. Musím ale podotknúť, že keď som to dnes sledoval, udrela mi do očí nielen hravosť a humor scén s pracovnými názvami "záchrana Rocheforta z La Rochelle" a "raňajky na opevnení La Rochelle", ale aj to, že práve tento humor má niekedy už pomerne blízko k tomu, ktorého sú dnes filmy plné a ktorým pohŕdam. Smutné. No zdá sa, že v r. 1974 ešte dokázali neprekročiť patričnú mieru dobrého vkusu. - Celkovo sa mi toto pokračovanie páči o čosi menej než prvá časť, oi. asi preto, že je menej hravé, ponurejšie (viac úmrtí, promiskuitný d'Artagnan), jeho príbeh v jadre takmer nulový, ale nemám dôvod hodnotenie tohto pre mňa zatiaľ najlepšieho filmového spracovania románu (ktorý pohybujúcimi sa obrázkami jednoducho prekonaný nebude, howgh!) upraviť smerom "nadol".

To, že súhlasím s obsahom dokumentu a názormi vystupujúceho sociológa, ekonómky a filozofa, nemôže zakryť skutočnosť, že to podľa môjho názoru extrémne diváka pohlcujúci film nie je. Spôsob natočenia nie je najhorší a režisér mal šťastie na nematovičovských obyčajných ľudí, ktorí mu dokázali do filmu prepašovať správnu dávku "človečiny" (vrátane toho, že mi občas výrok niektorých z nich nesedel). Kvôli typicky neprehľadným, agresívnym a ničnehovoriacim poznámkam v komentári "antikomouša" a antiktoviečoho igiho b. a s ohľadom na ideologický prúd, ktorý pre mňa reprezentuje, mám chuť Robotu dramatickým spôsobom nadhodnotiť, ale s ohľadom na to, že dokumenty všeobecne hodnotím väčšinou ako priemer (***), zostanem i v tomto prípade "objektívny" a onálepkujem takto aj zatiaľ najnovší počin V. Janečka.

Je to natočené dobre a je to nejakým záhadným spôsobom pútavé, v zásade som ochotný veriť BoredSealovi, že ide o jeden z najlepších československých filmov. Taktiež mám pocit, že to bolo výborne zahrané, hoci sa domnievam, že práve tu vystupujúce postavy nie je príliš ťažké zahrať a že by som to zvládol aj ja sám. :-) - Problém mám trochu s obsahom, pretože kritizovať futbalové výtržníctvo či skôr výtržníctvo pod vplyvom alkoholu všeobecne je jednoduché a možno sa tým zavďačiť každému (okrem samotných výtržníkov, ktorí ale asi nesedia na ČSFD :-) ). V okamihu, keď sa film začína púšťať do nejakej hlbšej analýzy problému a ľudskej psychológie, miestami mu to ide ("podpis na tomto svete"), miestami je ale plochý: na tom, že deti z nefunkčných a rozpadnutých rodín ap. upadnú do "príživníckeho" a deštruktívneho spôsobu života, môže niečo byť - ale niekedy, ba väčšinou to pravda asi nebude. Dala by sa v týchto súvislostiach parafrázovať jedna postava filmu: tí "poriadni" sú väčšinou omnoho väčší grázlovia. - Takže: posolstvo film príliš významné neprináša, ale dá sa vnímať ako zaujímavý produkt svojej doby (v tomto smere sú výživné najmä tie vyjadrenia "náhodne zastavených ľudí" k problematike a procesu, ktoré v podstate kopírujú to, čo by sa asi dalo počuť aj dnes). "Proč?" v jadre napínavé nie je, pretože už na začiatku sa dozvedáme, že bude súd - a o jeho približnom konci už nie je pochýb, ale mňa osobne tá necelá hodina a pol naplnená výčinmi fiktívnych a trochu príliš modelových postáv a ich následnými obavami a zaháňaním týchto obáv bavila.

Pôvodne to malo odo mňa plný počet bodov, ale teraz musím konštatovať, že v tomto filme je všetko podriadené nesmierne efektívnemu a šokujúcemu záveru; v okamihu, keď ten už na diváka naplno nepôsobí, neodbytne sa ukazujú nedostatky zbytku. Keď som sa na to včera znovu pozeral s časovým odstupom, vediac tak veľmi dobre, čo príde, uvedomoval som si, že scenár má nepríjemné (logické) diery a celý dej sa nesie v duchu akéhosi trápneho ticha, vystupujúce postavy tu buď mlčia, hovoria nesmelo či spolu nekomunikujú, a výsledkom je podobne trápny divákov pocit, že sa nebodaj predsa len začne nudiť. Dnes to teda bude iba za štyri hviezdičky.

Ďalšia z novodobých akčných "hravých" zlátanín, ktorá na rozdiel od svojho bračeka Gamera kašle na nejaké pseudoposolstvo, zato si nerealisticky trúfa servírovať šokujúcu pointu a niečo na spôsob dojímavého záveru. Bohužiaľ ma po celý čas niečo na tomto filme štvalo. Napr. nezaujímavé, ale nafúknuté akcie; trápny záverečný románik (?) medzi Aliciou Keys a jednou z drsňáckych mužských postáv; idiotské choreografie pádu práve zastrelených tiel; inherentná totálna devalvácia ľudského života a nechutné šaškovanie s mŕtvolami (áno, myslím to hranie sa jedného nacistu či koho na dialóg s práve zastreleným poskytovateľom uniformy a auta); zúfalé pokusy o komediálnosť (ktorých vrcholom je bezradné využitie mládežníckeho blbca, hrajúceho sa na trénovanie nejakého bojového umenia). Iste, sledovať sa to dalo (*/**), ale vec, ktorá vás v každom druhom zábere neskutočne znechucuje a uráža, ba SR, patrí v konečnom dôsledku do koša, kam ju posielam aj s ohľadom na jej súčasné príliš krásne celkové hodnotenie (67 %).

Nenudil som sa, keď som to sústredene sledoval; keď moja divácka koncentrácia poľavovala, prestávalo ma to aj baviť a dostával som sa do stavu, ktorý popisuje Rosalinda. Zážitok z tejto inscenácie si teda zrejme divák musí "odpracovať". Prekvapuje ma, že v r. 1981 bola na obrazovku pustená zápletka s pedofilom. Riešenie je tak trochu poirotovské (vzdychanie vyšetrovateľa nad tým, aké je všetko nejasné, vzápätí ale nasleduje zhromaždenie podozrivých a suverénne usvedčenie - "vyveštenie" - viníka). Neboli tu nutné extra oduševnelé herecké výkony, ktoré (preto?) nedopadli ani najhoršie, rozpaky vyvoláva iba výstup predstaviteľa vraha v momente, keď jeho postavu usvedčia a zatknú. Nechutne televízny obraz, inak ale slušné, prinajmenšom priemerné krimi, takže hodnotím za *** a zvažujem i ****.

Ajaj, pri osobnej repríze som sa už trochu nudil. A to napriek tomu, že som si na jej začiatku nepamätal, aké budú na konci filmu straty a kto všetko nás opustí. - Ak napriek tomu neklesnem s hodnotením na ****, je to výraz toho, že je to moje najpríjemnejšie stretnutie s japonskou kinematografiou, čo arci z úst, resp. pera niekoho, kto toho japonského videl pramálo, v podstate nič neznamená (o ironickom podtóne tejto výpovede už ani nehovoriac). Trochu lacné je záverečné posolstvo, ale na druhej strane je pekné, (SPOILER) ako rezolútne si Shino nakoniec nevšíma nádejného mladého samuraja, zostávajúc tak zrejme pravou roľníčkou (/SPOILER). Po gýčovitom americkom happyende Siedmich statočných ani stopa! Či to zrkadlí dobový alebo kultúrny rozdiel, neviem, v každom prípade ma to potešilo. - Najväčším problémom pri sledovaní tohto filmu pre mňa bola moja neschopnosť plnohodnotne vnímať zobrazovanú mentalitu roľníkov. Miestami som mal pocit, že rozumiem, väčšinou mi ale pointa unikala. V pravom slova zmysle: a strange movie! Ukričané, emóciami oplývajúce postavy nerobili mojim ušiam dvakrát dobre, herecký prejav pôsobil miestami značne "nadsadene" až infantilne. Je vôbec pozoruhodné, ale vlastne tiež otravné a frustrujúce, že nejakú dynamiku a vôbec náplň dvom tretinám deja, počas ktorých ešte neprebieha samotný boj o dedinu, dodáva okrem občasných výbuchov emócii na strane roľníkov predovšetkým postava (pseudo)samuraja Kikuchiya, ktorá je hraná Toshiro Mifunem práve takým spôsobom, že človek neviem, do akej miery má herca i jeho postavu vôbec brať vážne. Okrem neho a najmladšieho člena titulného kolégia sú ostatní piati samuraji samozrejme skrz naskrz kladné postavy, ale napr. taký dedinský starešina Gisaku, ktorý sa sprvu správa veľmi racionálne a je zosobnením dôstojnosti, aby ma napokon začal nepríjemne prekvapovať (mám na mysli jeho presadenie toho, aby bol zajatý bandita dedinčanmi ubitý, a bláznivé odmietnutie opustiť dom), je ďalším dobrým príkladom nepochopiteľnosti tohto filmu. Ok, končím. Prečo som zostal napriek výtkam pri piatich hviezdičkách, som snáď ako tak alibisticky odôvodnil.

Nato, že tam vystupovali herci-neprofesionáli, vypadal ten ansámbl veľmi dobre. Čiernobiela kamera má evidentne svoje výhody. Množstvo výhod. - Pozoruhodné je, že hoci sa tu režisér/scenárista v naturalistických a surových scénach nevyžíval, osud Toma a Judy (a ich tiel) bol naozaj aj v dnešnej dobe nepríjemne pôsobivý. Okrem toho, že sa tu netlačí na pílu, pokiaľ ide o gore, je tu aj druhá línia inteligentnejších hororov, sociálna (charaktery, vzťahy a konflikty postáv), využitá len tak nejako napoly - ale predsa dostatočne! - Vytkol by som tomu iba pár nelogických či podľa mňa nie úplne sediacich dejových drobností a podotkol, že zvláštnu obavu o postavy či dokonca nejaký strach som pri sledovaní nepociťoval, ale inak som spokojný. Prečo potom dávam iba ****? Tematika zombíkov nepatrí medzi moje obľúbené a aj tých nemnoho k nej sa viažúcich filmov, ktoré som videl, stačilo k tomu, aby som sa živých mŕtvych prejedol. :-) Až sa donútim vidieť podobných titulov ešte viac, možno sa k Romerovej prvotine vrátim a hviezdičku doplním, pretože zistím, že v porovnaní s nasledujúcim úsvitmi, dňami atď. bola jedna Noc r. 1968 nielen dobrá, ale priam úžasná.

Zaujímavé možno ako reprezentant toho, čo sa točilo či azda vôbec dalo natočiť v USA na začiatku 30. rokov, inak ale pre súčasného diváka takpovediac nepoužiteľné. Nelogické dejové posuny a obrazové strihy, divadelné výstupy i prehnané, hoci väčšinou (pre mňa nepochopiteľne) oslavované herecké kreácie predovšetkým predstaviteľov dvoch abnormálnych postáv, titulnej a Renfielda, nám nedávajú inú možnosť, než sa nechápavo nad zábermi pousmievať alebo nudiť. Oba postupy možno s úspechom kombinovať, autor týchto riadkov si to na vlastnej koži overil. Jedinú hororovo zaujímavú scénu (vizuálne a vďaka náhlemu strihu i atmosfericky) predstavuje úvodné prebúdzanie sa grófa a jeho troch žien na zámku. Je škoda, že tieto upírky sa z filmu navždy vytratili po Draculovom pokyne, aby sa Renfielda nedotýkali, pretože pôsobili značne étericky, démonicky a vôbec lepšie než komický "diabolský" výraz, ktorým Dracula obdarúval rôzne postavy a zároveň bohužiaľ aj divákov. Zaradením jednej rádoby humornej scénky, resp. dialógu s nemocničným asistentom Martinom ("Niekedy mám pochybnosti i o tebe") si tvorcovia akýkoľvek nárok na to, aby tento film bol označovaný za horor, nepochopiteľne odriekli. Malým plusom filmu je to, že záverečná grófova likvidácia je veľmi, veľmi neakčná a stručná, čo je v sympatickom kontraste s dnešnými bombastickými vyvrcholeniami akéhokoľvek filmu z kategórie horor, thriller, akčný ai. - Oproti staršiemu a preto technicky horšiemu, ale aj dnes atmosfericky a vizuálne ohromujúcemu Murnauovmu nelegálnemu plagiátu Stokerovho románu je tento pamätnícky Dracula nanajvýš nepôsobivý. Pre mňa sklamanie, podobné tomu, ktoré mi priniesol Gróf Dracula (1970).