Andronikos

"Urobíme pokus." - A sakra, ono to bude vykrádať pôvodný film tak okato?! ... Nebude, to mi ale odľahlo... - Výrazné rozdiely oproti Veci z r. 1982 spočívajú podľa môjho zdania v prítomnosti žien a v markantnej snahe využívať "príšerky". To prvé by mi nevadilo, nebyť skutočnosti, že hlavná hrdinka je ako zo škatuľky. To druhé je zrejme snahou zavďačiť sa publiku, ktoré bolo za ostatných tridsať rokov masírované najrôznejšími (ne)utešenými nehumanoidmi a v predstavách tvorcov tohto snímku nedokáže 103 minút prežiť bez nejakého takéhoto patvora, ktorý si na začiatku pritiahne a skonzumuje obeť č. 1 a ku koncu sa veľmi dynamicky naháňa s obeťou č. x. - Zakčnenie a iné ústupky súdobému vkusu sa však čakať dali a boli aj preto znesiteľné, film bol miestami naozaj napínavý a nervydrásajúci (napr. pri vyplašení černocha ktorousi ďalšou postavou tesne pred tým, než sa to všetko spustilo, som sa mykol aj ja), takže nevidím dôvod nepovažovať to za aspoň priemerný horor. Keby nešlo iba o modernú (avšak do chtiac-nechtiac fádneho a hypermodernými hračkami nezamoreného prostredia situovanú) variáciu niečoho, čo som už videl a čo má, ako sa mi pri poslednom zhliadnutí zdalo, predsa len lepšiu atmosféru, asi by som silne zvažoval možnosť, považovať to dokonca za nadpriemernú pastvu pre divácke nervy. Za daných okolností však, hoci nechcem za každú cenu prequel "ponižovať" kvôli pôvodnému snímku, hodnotím vcelku striedmo.

Absencia slova "Batman" v názve je nanajvýš oprávnená, pretože chlapík v ušatom kostýme sa tu príliš nevyskytuje. To je jeden z niekoľkých skôr prekvapujúcich faktov, spätých s týmto filmom. Ďalším je napr. to, že keď už sa p. Wayne oblečie, vyrazí do akcie a zapletie do nejakej pouličnej bitky, údery skôr dostáva než rozdáva. Takéto detailné narúšanie očakávaní, ku ktorým nás viedli predchádzajúce dve Nolanove batmaniády, je mi síce sympatické, ale nedokáže prebiť iné znepokojujúce a otravné skutočnosti. To, že mi (po väčšinu času aspoň zdanlivo) hlavný záporák svojou silnejšou telesnou konštrukciou, do uší bijúcim drsným hlasom a nezdravým sebavedomím pripomínal istého popredného slovenského hip-hopera, nechávam bokom, to sa americkým tvorcom "podarilo" nepochybne iba náhodou. Avšak riešenie psychických problémov hlavného hrdinu, ktoré tvorilo v pravom slova zmysle jadro nejnebatmanovskejšieho filmu o Batmanovi, ma vôbec nenadchlo, a tentokrát tomu tak nebolo preto, že som z akéhosi dôvodu nedával pozor (ako tomu snáď bolo tu). Jednoducho som Baleovej postave nerozumel. Šarmantno-otravná a násilnícko-dobrosrdečná zlodejka v maske, ktorá prakticky nič nezakrýva (mám na mysli pochopiteľne tvár, nie iné telesné partie), sa môjmu chápaniu vynikala nemenej a frustrácia ku koncu odhaleného spiritus movens celého diabolského apokalyptického plánu na vymazanie jedného mesta z povrchu zemského zo zohavenia milého či smrti otca ma skôr otrávila, hoci je aj racionálne pochopiteľná (ako sa ostatne postaviť k postave, ktorá jednak nahadzuje nesmierne ubolenú tváričku pri zmienkach o otcovej smrti, jeho likvidátorovi ale "Voulez vous coucher?" odkýve?). - Zmienené plány na likvidáciu Gothamu, jadro dejovej zápletky tohto dielka, sú bohužiaľ - ostatne otvorene priznaným - repete sujetovej šaškárne z Batman begins. Kým v jednotke sa to však prežiť ako tak dalo, ako opakovaný "vtip" to už kladie na moju trpezlivosť príliš veľké nároky. Nie celkom dobre na mňa zapôsobil aj patrioticko-humanistický pátos, k zvýrazneniu ktorého bolo nutné angažovať davy v rolách nezlomených policajtov. (Neubránil som sa spomienke na ich kolegov z Dedroitu. :-) ) - Emotívne pôsobivejšia bola scéna z onoho psychologického súdka, ktorá postavila proti sebe mladého pána Waynea a starého dobrého Alfreda, avšak slzami na oboch tvárach bola aj ona príliš krikľavou. - Kritizovať nelogické a "nadľudské" chybičky scenára nebudem (s jedinou výnimkou: mať pár minút zabodnutý nôž v bruchu musí, domnievam sa, bolieť natoľko, že by síce prekvapenú, ale fyzickou bolesťou nedeformovanú tvár neudržal ani miestny superhrdina v čiernom). - Film je do značnej miery pútavý, pretože po žolíkoch, ktoré scenárista vytiahol v Temnom rytierovi, som sa pri sledovaní nemohol zbaviť napätia pri očakávaní, čo ma ešte čaká. Pri titulkoch som však musel konštatovať, že sa dostavilo iba netrpezlivé mrvenie sa na sedadle v kine a sklamanie. Nepochopiteľné a preto nemastné-neslané životné boliestky netopiera, mačky a páriku na čele akejsi obnovenej Ligy či budúceho Robina ma nechali chladným, akcie nezaujali (ak nepočítam to, že sa Batman ako bitkár príliš nepredviedol), návraty Batmana na scénu naivnú srdcervúcnosť, ktorú by zasluhovali, nemali (rádoby vtipná istému policajtovi adresovaná replika "Sorry" mi slzy do očí teda rozhodne nevohnala) a sujet smeroval iba k tuctovej záchrane sveta (pardon mesta) a lacnému happyendu. Celkovo by som to možno označil za priemerný, pri všetkej urážlivosti detailov vcelku neurážajúci film (***), ale obdobne, ako Temný rytier dodatočne vylepšil moje hodnotenie začínajúceho Batmana, naopak zráža v mojich očiach The Dark Knight Rises. Tretia Nolanova batmanovská etuda nenaplnila očakávania, s ktorými som k nej po zhliadnutí konfrontácie Batmana a Jokera pristupoval...

Film, ktorý ma presvedčil, že aj skladník (= ja) si môže pozrieť všetky Hviezdne vojny, či už v originále alebo s dabingom. (Mimochodom, Epizódu III som včera pri repríze videl práve v dabingu. Komentáru na jeho adresu sa zdržím, aby nepadli príliš silné slová, poznamenám iba toľko, že ho spoludivák prirovnal k dabingu Pár pařmenů.) - Akčná stránka filmu je slušná, napr. postavička generála Greviousa so svojimi štyrmi šabličkami by mi v detskom veku určite nejakú dobu nedovolila spávať, ale nie bez chyby - šermiarske súboje, najmä predzáverečné choreografické kreácie duelantského páru majstra Kenobiho a lorda Vadera na pozadí ohnivého mazu boli aj pri nutnom rešpekte k ich predpokladateľnému výcviku a ktovieakým stránkam Sily a s pochopením voči snahe tvorcov po veľkoleposti prehnané a aj pri inak bravúrnom technickom spracovaní obrazu zreteľne umelé. Volejbal so senátorskými kreslami medzi naším malým zeleným priateľom a novopečeným monarchom dtto. - Akčnosť však v prípade vyznenia a emočného dopadu tejto epizódy rozhodne hrá iba druhé husle. Skalní fanúšikovia série do kina anno Domini MMV vstupovali preto, aby sa po ich tele rozliala slasť v okamihu, keď po prvý raz padne meno Darth Vader, resp. keď menovanému bude nasadený podivný čierny plechový "vohoz", a z tejto perspektívy film do značnej miery stále, zdá sa, hodnotia (väčšinou kladne). Ja som sa na sedadlo v kinosále svojho času posadil ako človek sériou takmer nedotknutý (dávne zhliadnutie Epizódy IV a trochu recentnejšie Epizódy II nepočítajúc), takže som bol premenou mladého Skywalkera na žiaka sithského lorda a jeho konečným "nasáčkovaním" do tmavého skafandru úprimne prekvapený a patrične očarovaný, rovnako ako postupným vyfarbovaním sa človeka mnohých tvárí, mien a funkcií (kancelár Palpatine = sithský lord/Darth Sidious = cisár). A táto "psychologická" a "dramatická" línia filmu je nemenej zaujímavá aj po dvoch reprízach, aj keď sa scenárista s portrétovaním Skywalkerovho vnútorného boja príliš nehral a Christensen stvárňuje svoju postavu naozaj slabo (obdobne je na tom však so svojím výkonom podľa môjho zdania i N. Portman). A pozoruhodných psychologických momentov a faktorov je tu viac, napr. posledný výrok ostatného pohlavára vzbúrencov pred tým, než ho na zem zrazí Vaderov meč, ktorý stavia do pomerne priaznivejšieho svetla aj týchto "narušiteľov mieru". O Palpatinovej postave, ktorá vo mne síce nevzbudzuje vybičované emócie, ktorú si ale dovolím považovať za úžasnú, priam vzorovú ukážku politika bažiaceho po moci a umne využívajúceho a obetujúceho každého (s výnimkou práve Vadera), škoda strácať ďalšie superlatívne slová. Ako nový fanúšik série si dovolím na plné ústa predniesť mojim starším spolubratom pravdepodobne kacírsky znejúci výrok: Toto je najlepšia epizóda Hviezdnych vojen! Psychologických kvalít homérskeho orálneho a od istej doby už len písaného eposu síce tento produkt globalizovaného priemyslu a modernej techniky nedosahuje, ale epickým teda naozaj je. O úzkosti Anakina Nebojazdca, spievaj, ó George, ktorá obyvateľom jednej vzdialenej galaxie priniesla mnoho bolesti...

Paradoxne ma na filme zaujal skôr jeho začiatok s nepríliš vzrušeným pohľadom na "epizódu" z detstva troch hlavných postáv a najmä pomalým, nenápadným, pre rodinu zabitej ale nakoniec nekompromisným spením k poznaniu tragédie, než prostredná časť, ponúkajúca "povinné" pátranie, ktoré ničím nevynikalo, ktoré však, pretože som o riešení prípadu nemal jasno, bolo istým spôsobom zaujímavé. Predovšetkým ale pre mňa v tejto druhej časti bolo na výsosť fascinujúce sledovať Pennovo stvárnenie otca, ktorý priznáva, že nevie pre svoje dievčatko ani plakať - so slzami v očiach. Robbinsove rozorvané a nie úplne "racionálne" reflexie vlastného činu z onej osudnej noci za tým trochu zaostávali (pri neznámej náplni toho činu tomu byť inak ani nemohlo; možno sa situácia zmení, ak budem niekedy film sledovať opakovane), pretože však bolo pomerne jasné, že vývoj speje k jeho konfrontácii s jedným alebo druhým nenastúpivším do auta falošných policajtov, konfrontácii oficiálnej alebo neformálnej, stupňovalo to prinajmenšom očakávania. V poslednej časti filmu jedna konfrontácia dopadla nevzrušivo, o to pozoruhodnejšia a nervydrásajúcejšia, hoci aj otváraná s epickým pokojom popíjania v putike, bola ale potom tá druhá. Režisér so svojím tímom si ale neodpustil v prvom zo svojich úžasných počinov jedno malé prekvapenie, keď k tejto druhej konfrontácii, ktorú Robbinsova postava podstúpila, pripravil ešte druhú, časovo paralelnú, v jadre nemenej výbušnú "hodinu pravdy" medzi dvoma osobami, spätými omnoho pevnejším zväzkom, než je dávne priateľstvo z detstva. - Po skončení týchto momentov bolo asi na mieste film vypnúť. Clint mohol dokonca podľa mňa dať pokýn kamerám, aby sa zastavili. Namiesto pocitu akéhosi znechuteného zúfalstva sa totiž po zostávajúcich Pennových replikách podfarbených alkoholom a "karnevalovom" sprievode ulicami mesta u mňa nakoniec dostavila zúfalá nespokojnosť. Heslo nových dní? Azda cherchez la femme? Po boku žien a s pripomienkou otcovskej roly zabúdajú muži na svoje povinosti a pochovávajú výčitky svedomia... - Nuž, je to komentár, ktorý poskytol niečo asi len mne: možnosť vypísať sa. Tomu, kto nevidel, možno priveľa napovie, možno naopak nič nezmätočného nenaznačí ani o deji, ani o náplni a ani o kvalitách filmu. Tomu, kto videl, moje podľa možnosti nespoilerujúce kecy za čítanie stáť po chvíli nebudú. - Celkovo v podstate jednoduchá, ale pútavá detektívka; ponurý obraz šedivého mesta, v ktorom niektoré postavy náhle žijú život neznesiteľný či neznesiteľnejší než obyčajne; pre mňa ale hlavne to najpútavejšie, čo mi film dokáže dať: psychologická dráma, ktorú dokážem aspoň sčasti spoluprežívať - a to nielen vo forme bolesti, ale hlavne konfliktu postáv. Akurát otázka viny (omylu) a trestu je tu v samotnom závere riešená pre mňa neuspokojivo. Neviem, či to možno pripísať na vrub scenáristovej snahe zapáčiť sa divákom alebo naopak rafinovanej snahe ukázať svet v jeho až odpornej zložitosti. V každom prípade ma oneskorené stretnutie s prvým z Eastwoodových režisérskych veľdiel prvého desaťročia 21. storočia nesklamalo, takže sa po krátkom váhaní prikloním k odpusteniu zaznamenaných a tušených nedostatkov a udeleniu hodnotenia najvyššieho.

Miestami je táto komédia dokonca nezdravo seriózna (vzťah otca k dcére), miestami ale naopak komediálnosť prechádza do neznesiteľnej a neuveriteľnej frašky (hneď na začiatku napr. správanie sa rodičky a ľudí okolo; fixovanosť slečny Hulky na vypchatého medveďa atď.). Sympatický je záver, v ktorom je relativizovaná predchádzajúca šablónovitá čiernobielosť postáv (neznesiteľné, protivné fúrie zo "záporného" kolektívu vs. trochu pubertálne naivné, ale vcelku milé príslušničky "kladného" tímu). Film si ďalej príjemne doberá napr. "kecálkovstvo" dospelých ("kempoval jsem od svých osmnácti měsíců") či hodnoty a správanie teenagerov (žuvačka vo vlasoch, potreba mobilu, fóbia z tmy) a pri patrične (tj. žánru zodpovedajúco) redukovaných očakávaniach sa dá oných 80 minút bez nejakej duševnej úhony prežiť, príliš zábavný a vtipný Mr. Troop Mom minimálne pre divákov nad 13-rokov ale naozaj nie je.

Sci-fi nie je môj šálok kávy (skôr naopak!), Votrelec nie je môj milovaný film, jeho režisér nie je môj favorizovaný maestro. Čože ma teda malo či aspoň mohlo na tomto filme ešte zaujať? Technická vyspelosť zobrazenia technicky vyspelého človeka konca 22. storočia na ceste za poznaním? Som v tomto smere takpovediac konzervatívny a striedme, nenablýskané počítače 70.-80. rokov 20. storočia ma aspoň neiritujú - na rozdiel od pekných, ale príliš "vulgárnych" lákadiel zraku, ktoré som tu videl. Prenikanie rôznych vyumelkovaných "hadíkov", "chobotníc" a inej hávede do rôznych častí ľudského tela nemalo v sebe naozaj nič zaujímavého, nieto snáď ešte príťažlivého! :) Nejakú stopu vášne som nevycítil ani medzi Rapace a Marshall-Greenom v scéne, kde prítomná byť samozrejme mala, nevidel som ani túžbu po živote vo vystupovaní Weylandovej postavy. Snímka je emočne a psychologicky bezpohlavná, stručne povedané. - Scenáristicky tu bola predvedená zúfalá snaha dlhým napínaním zaujať, ktorá však čerpala hlavne z už raz (Votrelec) - a možno nielen raz - videného. Keď mala byť hra s diváckou trpezlivosťou v pravú chvíľu ukončená, strihol si výstup na scéne zrejme náhle osvietený Idris Elba, aby naliehavým hlasom predniesol čosi o výrobe zbraní na tejto planéte - odhalenie vskutku plnokrvne uspokojujúce môjho ducha a intelekt! - Ak je v niečom tento film naozaj úspešný, je to demonštrácia toho, ako môže byť súčasný "veľkofilm" stále ešte trápne prvoplánovo patetický (scéna zabránenia tomu, aby "prometheus" odletel, tj. záchrany Zeme) a popritom sa idiotsky snažiť o vtipnosť ("Pilotovanie Vám nikdy nešlo, pomôžeme vám."; "Za desať minút v mojej izbe."). Obávam sa však, že urobiť z Promethea odstrašujúcu ukážku dnešnej mainstreamovej tvorby Scott a jeho tím neplánovali, takže je to vlastne smutné. To, že starého Weylanda, ako som so zdesením zistil, hrá ročník 1967, a hlavne "operačná scéna" vyvolávajú vo mne síce záchvaty zúfalého smiechu, ale to je vlastne ešte smutnejšie... - Ospevovaný Fassbender vyzerá nechutne nesympaticky (v čom mu ale zvyšná stafáž pomerne zdatne šľape na päty); predpokladám, že to nie je jeho herecký výkon, ale určitá cudzosť a preto pozoruhodnosť jeho postavy, ktorá ho tu urobila populárnym. - Za čo dávam tú jednu hviezdičku? Za technickú stránku veci (nech nie som prudič!), ale hlavne za Schleicher's tale, ktorá, ak ma sluch neklamal, tu bola snáď prednášaná v "upgradeovanej" laryngalistickej podobe! :-O Je signifikantné, že môj zážitok z tohto filmu je a bude viazaný na jednu krátku zvukovú sekvenciu z jeho začiatku: h2owis, jesmin h2wlHneh2 ne h1eh1est, dedork'e h1ek'wons...

"Batman začína" oslobodil filmy o ochrancovi Gothamu od akejsi do oči bijúcej nechutnej štylizovanosti a neuveriteľnej ľahkovážnosti, ktorou sa vyznačoval Burtonov Batman a sequely. Je ťažké hodnotiť ho objektívne po druhom zhliadnutí a potom, čo som absolvoval aj jeho pokračovanie. V zásade ide o určite nie odfláknutý "akčný" film nultých rokov 21. storočia. To znamená, že okrem masívnych výbuchov a štylizovaných nindžov sa sem vkráda aj akási snaha o psychológiu hlavnej postavy, ktorá nie je pravdepodobne úplne zavrhnutiahodná - píšem však "pravdepodobne", pretože ani na druhý pokus som nedokázal sledovať začiatok filmu s plným sústredením, čo bohužiaľ schopnosti tejto "intelektuálne náročnejšej" časti filmu zaujať nevystavuje najlepšie vysvedčenie. Odvrátenou stranou modernizácie komixovej adaptácie na moderný blockbuster je však motív apokalyptického ohrozenia celej jednej populácie, ktoré samozrejme hrdina s pomocou podržtaškov odvráti, obohatený o extrémne slaboduché, bohužiaľ asi ale z pohľadu scenáristu nutné exkurzy do histórie (úpadkový Rím, Kónstantinopolis, potkany na jednej, ochrana otrokov ktorýmsi dávnym Wayneom za vojny Severu proti Juhu na druhej strane). To, že tu zaznieva kritika zbrojného priemyslu či vôbec kapitalistov a korumpovanej justície, hoci mi aj je myšlienka ako taká sympatická, taktiež "smrdí". Výsledkom je rodiná atmosféra, kde sa detičky radujú zo stretnutia s tým, o kom sa všade hovorí, a kde si kladné postavičky drukujú, ale pritom sa tvária ako drsňáci (na prvom mieste je nutné menovať Freemana), zatiaľčo záporné postavy sú buď viac-menej šialenci (Neeson) alebo šedivé, príliš neportrétované postavy (napr. Cilian Murphy). Stručne môžem povedať asi toľko, že počúvať výroky jednotlivých postáv tu bolo niekedy naozaj utrpením, ktoré splendidný obraz (kde sa našlo miesto aj na nejaké "prírodopisné" netopierie scény a psychedelické obrazy Batmana à la zlo z Kvílenia vlkolakov 6) nekompenzoval, ale ťažko definovateľné bavenie sa, ktoré som pri prvom i druhom sledovaní filmu pociťoval, ma presvedčilo, že ide o film nielen dobrý, ale aj - napodiv - čímsi nadpriemerný.

Kedysi ma tento film zaujal, neviem už, čím, pravdepodobne celkovým príbehom, pretože som ešte nemal prečítanú jeho predlohu. Medzičasom som Stevensonovu novelu prelúskal a zase na jej obsah z veľkej časti zabudol. Príbeh filmu ma teda teraz už nemal čím prekvapiť a hodlal som sa zamerať najmä na vzťahy postáv. V tomto ohľade ma to ale sklamalo. Film sa uberá pomalým tempom, mnoho sa nedeje. Nerozohráva sa ale príliš dramatickým spôsobom ani onen ľúbostný "trojuholník", ani mi nebolo dožičené preniknúť hlbšie pod povrch jednotlivých postáv. Problém samozrejme môže spočívať v mojej malej schopnosti nasať psychologické postrehy z málo explicitne vysvetľujúceho filmu, obávam sa ale, že skôr je to dôsledok neochoty tvorcov či konkrétne scenáristu trochu viac na diele zapracovať. Napr. postoj Mary k otcovi je iba naznačený v zaujímavej krátkej scéne z pohrebu. Pomerne otvorenou ponecháva film tiež podstatnú otázku motivácie dr. Jekylla k jeho výskumu; vystačiť som si musel s otázkou na Mary: "Nikdy ste netúžili po novom živote? ... Že by ste mohli robiť čokoľvek, čo by ste chceli, bez výčitiek svedomia?" - Ak film nielen po sujetovej, ale aj psychologickej stránke nevyniká, atmosfericky je takpovediac dokonalý. Takmer celý čas nás kamera vodí buď po tmavých priestoroch bohatého, ale kvôli majiteľovi s utrápenou tvárou, odmeranému správcovi a neustále neveselému služobníctvu stiesňujúceho domu alebo po špinavom, upršanom, taktiež tmavom a občas i krvavom (trh s mäsom) prostredí Londýna. Z tejto šedi a mĺkvosti sme vyslobodení iba raz a na chvíľu - a to pri návšteve falošne či povrchne rozjasaného verejného domu! Keď k tomu ďalej pripočítam zarasteného a svojskou "morálkou" vedeného pána Reillyho alebo chvíľku s chlapíkom, od ktorého mala prenajatý byt matka hlavnej hrdinky, ale najmä jednu z úvodných scén, keď o život krvavo prichádza budúci obsah taniera dr. Jekylla (presný význam tejto sekvencie pre filmový celok som možno nepochopil, bola ale v každom prípade impresívna), nemôžem nekonštatovať, že ako esencia ťažko definovateľnej depresívnosti je tento film naozaj pomerne majstrovským kúskom. Ak ho mám zhodnotiť celkovo, s ohľadom na (podľa mňa) odlišnú kvalitu troch zmienených rovín som na pochybách. Nechám sa ale po tejto svojej prvej repríze premôcť formou a prepáčim tomu slabší obsah: mierny nadpriemer... - Pomerne nevydarený je koniec, ktorý pôsobí veľmi otvorene, čo však zrejme nie je (iba) súčasťou "posolstva" filmu, ale (tiež) výrazom scenáristovej bezradnosti v úvahách, ako to "useknúť". Okrem toho pôsobí tam predvedená veľmi trikovomoderná scéna fyzickej premeny Hydea na Jekylla v surovo (pseudo)realistickom filme dosť cudzorodo.

Ak všetko pochopiť znamená všetko odpustiť, obávam sa, že tento film je pre mna stále nenávideným vinníkom. - Čo sa hodnotenia týka, sú za danej situácie dve možnosti: alibisticky hodnotiť ako priemer (***) alebo nehodnotiť. Vyskúšam si teda poprvýkrát napísať komentár bez udelenia nejakého počtu hviezdičiek. Nech už je ale pointa a vyznenie filmu "reálne" akékoľvek, na 5 hviezdičiek by u mňa asi nedosiahol, na to je príliš uťahaný, nudný a nenáležito mi celý čas ako divákovi príliš mnoho sľubujúci.

Robím to nerád, ale budem tu hĺbať do značnej miery o inými komentátormi už x-krát premletých témach (vyskytnú sa tu drobnejšie SPOILERY). Už takmer povinné porovnanie tohto filmu s istým hollywoodskym kusom dopadá u mňa v prospech druhého menovaného, pretože celková atmosféra a morálne (pre niekoho azda moralizujúce) vyznenie boli v jeho prípade impresívnejšie. V Tesis hrá odporný, beštiálny obchod iba vedľajšie husle, podstatný je tu istý magor, ktorý mučí pre vlastné potešenie; v 8 mm to bolo naopak. - Nechápem, prečo sa tu pár nespokojencov s filmom tak vehementne opiera akurát do nelogického správania postáv. Logické chyby sa tu síce zrejme nájdu (podotýkam, že útek do opustenej chodby mojej pozornosti ušiel), človek ale predsa občas koná iracionálne, zvlášť keď je konfrontovaný so šokujúcimi, nebezpečnými a neznámymi javmi a osobami... V tomto smere je to možno dokonca veľmi realistický film. Sám som si kládol otázku, prečo Angela a Chemo po prvých kontaktoch s príslušným materiálom či po tej a tej nasledujúcej udalosti nejdú na políciu. Odpoveď znie pravdepodobne, ako to film v podstate naznačuje: kvôli obavám a zvedavosti. - Pokiaľ ide o predvídateľnosť pointy, je ako tradične veľmi relatívna v závislosti od konkrétneho diváka. Ja osobne som od začiatku pravdu uhádol - ale nie celú! Myslím, že na úplne a definitívne zodpovedanie otázky "kto?" si aj najpredvídavejší divák musí počkať v podstate do konca, čím snímka u mňa ako fanúšika detektívok boduje. - Výhrady mám voči ostatným aspektom pointy, uniklo mi napríklad, ako to bolo s obchodnou stránkou veci, o čo presne celý čas šlo mučiteľovi pri jeho nepriamočiarych kontaktoch s Angelou ap. - A teraz k tým rysom Diplomovej práce, v ktorých prekonáva 8 mm: obsahuje viacero pre celkové vyznenie nepodstatných, inak však zaujímavých až pôvabných scénok. Napr. "zápalková scéna" s využívaním temnoty i stopercentnej tmy a motívov chlácholivého rozprávania rozprávky, chladu a obetovania svetra ma dostala. Úvodná scéna, v ktorej Angela chce vidieť obeť vlakovej nehody, vrhá na hlavnú hrdinku nie najlepšie svetlo už za pár minút, keď začne vykladať, že ju násilie samé o sebe nezaujíma a že je to hrozné. Drobný psychologický detail, pre mňa však veľmi cenný. - Pôvabná je scéna rodinnej večere, pri ktorej podivuhodný trojuholník Angela, jej sestra a Bosco rozohráva zmätenú, ale v podstate až vtipnú psychologickú hru balenia, lichotenia, odpudzovania, verbálneho podrážania nôh. - S týmto súvisí ďalší plus filmu: zaujímavé postavy. Predovšetkým Chemo mi naozaj učaroval (asi som sa v ňom zhliadol, a to snuff nepozerám :-) ). Nemá zmysel o ňom písať, je potrebné ho vidieť v akcii, napr. pri vkladaní si plnej hrste chipsov do úst po zapnutí inkriminovanej kazety. :-) - Summa summarum: neurobilo to na mňa taký hlboký dojem ako napr. práve 8 mm. Na druhej strane som si nielen Chema, ale aj ostatné postavy v podstate obľúbil. To sa mi pri filmových figúrach až tak často nestáva. Je to pre mňa signálom, aby som to napriek racionálnej úvahe (nemá to miestami príbehovo až tak ďaleko od radových teen hororov, hoci o vyvražďovanie tu naozaj nejde) nehodnotil iba ako priemer či nadpriemer nižšej kategórie.