Andronikos

Ajaj, Hilary, do čoho si sa to pustila? Je teda pravda, že som ten film dopozeral len kvôli tebe, takže si ho vlastne do istej miery zachránila, ale vcelku je to pekná zlátanina. Po hororovosti takej, akú si ju predstavujem ja, ani stopy, dokonca ani napätie som nepociťoval vlastne žiadne, ak odhliadneme od netrpezlivého čakania na to, či to už konečne začne dávať nejaký zmysel, námet (SPOILER: mestečko vyšinutých satanistov) je značne neoriginálny; o tom, či boli rany vizuálne pekne spracované, mám svoje pochybnosti, už len tá "krv" mala príliš vodnú konzistenciu; záverečné účtovanie je na pohľad dokonca značne mizerne spracované. Pravdupovediac, čudujem sa, že sa film drží na 56 percentách [22. 8. 2010]. Jediný plusový bod je originálny (hororový) "nič-neskončilo" záver.

Ak nechám bokom dnes už trochu podivné efekty (za to by som film skutočne nerád kritizoval, vo svojej dobe boli asi zaujímavejšie), stále mám pocit, že to bol pomerne odfláknuto skoncipovaný a natočený film, hoci nápad tematizovať umelé zvýšenie ľudských schopností a inteligencie (a aké riziká to so sebou prináša) je zaujímavý.

Tento "historický" film síce začína neelegantným, nastrihaným prológom rekapitulujúcim udalosti niekoľkých rokov ruskej histórie a v svojej záverečnej časti jemne naznačí bitku pri Moskve roku pána 1612-teho, zaoberá sa však skôr osudom dvoch nímandov-nevoľníkov, ktorí sa v inkriminovanom roku predviedli natoľko, až to jeden z nich takmer na trón cára celej Rusi dotiahol... Keby náhodou existovali nejaké pochybnosti o tom, že tento scenár príliš pravdepodobný nie je, film nás zásobuje dostatkom detailov, ktoré presviedčajú o jeho neserióznosti. Za všetko hovorí vetička: "Nikto ich na návštevu nepozýval" nasledujúca po jednom z vizuálne najveľkolepejších a najdramatickejších záberov, obrovskej explózii uprostred poľského vojska. Zároveň táto kombinácia výstižne ilustruje, aký trápny mix film predstavuje: srandičky (napr. budúca ženuška tatárskeho ["Allah akbar!"; multikulturalizmus po rusky?] nevoľníka č. 2) striedajú naturalizmus (demonštrujúci hrôzy vojny alebo barbarskosť votrelcov?), snaha o mystiku (po filme sa potuluje jednorožec používajúci evidentne nadmerné množstvo prípravku na rast vlasov a osobný trenér šermu prichádza k hlavnému hrdinovi zo záhrobia či oblasti psychedelična, cf. Karate tiger 1) konkuruje nepodareným pokusom o hlbšie myšlienky (pravoslávny pustovník a katolícky misionár...), k tomu je prihodená trocha akcie a podprahovej snahy - ja si nemôžem pomôcť, ale vidím to tam - zabrnkať na nálady, ktoré s použitím češtiny možno charakterizovať ako "proticizácke". Scenárista či režisér bol taktiež evidentne fascinovaný zábermi na kvapkajúcu krv, asi v domnení, že je to nesmierne umelecké. Možno, ale všetkého veľa škodí. O záverečnú bitku sme ako diváci ukrátení. Obliehanie pevnosti je však pekným kúskom a výprava celkovo nie je na zahodenie. Český dabing Kroniky smutných časov patrí bohužiaľ taktiež k tomu smutnejšiemu, čo nám film prináša.

Ako dieťa som to miloval, boli tam predsa dinosaury! Dnes tie na pohľad umelé dinosaurie makety nestačia. A nestačí ani Raquel. Film, ktorý takmer nie je nutné predabovávať z angličtiny, musí spoliehať na herecké výkony, na ktoré v tomto prípade ale nemáme tak úplne vhodné kritéria, veď kto vie, ako sa pred "1 002 010" rokmi ľudia tvárili, keď im hrozilo, že si ich dá na obed dinosaurus, prerastený leguán alebo že im na držku dá tlupa opíc, pretože im vliezli do jaskyne, však? Myslím si, že to je stále zaujímavý filmársky počin, ktorý sa ale dospelému divákovi môže po pár minútach začať prejedať. Celkový námet je triviálny (láska...), hoci vďaka istým špecifikám (...medzi dvoma civilizačne odlišnými jedincami) môže implikovať aj zaujímavé otázky pre súčasnosť.

Ak sa nemýlim, v titulkoch sa film prezentuje ako spracovanie rovnomenného románu Dumasa st., čo je s ohľadom na počet spoločných rysov oboch diel buď omyl (sebaklam) tvorcov alebo prejav ich cynizmu. Inak vcelku príjemná záležitosť a nápad s dvoma bratmi, z ktorých každý pristupuje k reálnemu základu činnosti Čierneho Tulipána značne odlišne, posúva inak (zvlášť na tú dobu) zrejme rutinný historicko-dobrodružno-romantický námet za hranicu priemeru. Na dnešnú dobu trochu naivné (v súčasnosti by väčšina scén musela byť omnoho dramatickejšia a humor okresanejší), ale ako pamätník z rokov aspoň osemdesiatych nemám to srdce nedať Čiernemu Tulipánovi štyri tulipány, teda pardon: hviezdičky (ako ostatne asi väčšina hodnotiteľov).

Skvelá zápletka. Možno preto som čakal viac. Otázne je, či z toho viac aj dostať šlo. Ide jednoducho o rozpor medzi nadšením nad námetom na jednej a nudením sa (príp. eufemisticky: malým bavením sa) pri sledovaní vlastného filmu na druhej strane. Momentálne prevažuje to druhé, možno časom prehodnotím a dám ****. P. S. Hovoriť o horore je v tomto prípade asi trochu z núdze cnosť. Celým filmom sa nesie skôr skľučujúci smútok (dievčatko a rakovina) než strach.

Síce nemám pocit, že by si film zaslúžil 5 hviezdičiek, ale... zabite ma, avšak ja sám od seba na ňom žiaden kvalitatívny posun k horšiemu oproti jednotke nenachádzam. (Nanajvýš tak kvantitatívny: vtipov je tam menej. Alebo nie? Úprimne povedané, nekvantifikoval som ich exaktne.) A ak nechcem - a ja nechcem - ísť s hodnotením prvého dielu na ****, musím aj prítomný film hodnotiť ocenením najvyšším, podprahové pocity z kategórie "dvojka nemôže nebyť horšia" nechávajúc bokom. Garant vtipnosti filmu má samozrejme meno Jim Carrey. ("Je tady horko... pomóóóóc!!!").

McLane zostarol. A nejde o to, že tých vlasov má už naozaj dosť málo. Prejavuje sa to tým, že strieľa z revolveru na lupičov v rúchu teroristickom vo svete, ktorý je tak akosi príliš moderný, "pretechnizovaný", bez štipky elegancie - kam sa podel strohý a zásadový, takže nie úplne nesympatický žoldniersky záporák z dvojky či "hravý" bankový lupič z trojky? - a samozrejme príliš otvorený (aj trojka si vystačila s jedným mestom a najdynamickejšiu akciu stesnala do výťahovej kabínky). Navyše sa do die-hard-univerza pomaly vkrádajú tie strašné nešváry dnešných ašpirantov na kasové trháky: záchrana sveta či aspoň krajiny pôvodu filmu podľa možnosti kombinovaná s rukojemníckou drámou v rodine hlavného hrdinu (aby som sa vyhol možnej námietke, podotýkam, že tá z jednotky bola podľa mňa predsa len menej vybičovaná a akcentovaná). McLaneov asistent, okrem toho, že je hackerom a teda v zmysle zákona človekom z druhej strany barikády, nedosahuje svojou charizmou (vlastne absenciou charizmy) ani na bláznivého taxikára z jednotky, ani na priemerného policajta z jednotky a dvojky, ani na trochu otravnú novinárku z letiska, nieto azda ešte na skvelého Haarlemčana z trojky. Je ťažké zadefinovať, čo tomuto dielu chýba alebo čo má navyše. Ale myslím, že každý z nás, fanúšikov série, to tak nejako vnútri cíti (čo neznamená, že všetci nutne zhodne a v rovnakom rozsahu). Azda by sa to dalo pomenovať ako "trocha ľudského tepla". Ale ber to čert, nech sa Wiseman tou piatou hviezdičkou zadrhne! :-) - Po repríze počas posledných Vianoc to už nevydržím a znižujem.

Obávam sa, že kvalitne previesť do filmovej podoby dobrú slovenskú novelu/román je úloha nesmierne ťažká. Film neprebudený je na dnešnú dobu trochu nudný. V porovnaní s literárnou predlohou - ak si na ňu dobre spomínam, je to už dávno, čo som ju bol prečítal - venuje väčšiu a možno až prehnanú pozornosť prezentovaniu naivnosti a nechápavosti Ondráša Machuľu - čo v praxi znamená, že veľký priestor dostáva herectvo M. Labudu (ktorý tu je bez bruška a s mladistvým výzorom a hlavne hlasom naozaj podmanivý). Sonda do Ondrášovho sveta je napriek tomu podľa môjho názoru povrchnejšia než tá, ktorú nám predkladá kniha. Taktiež je táto ústredná postava menej telesne i duševne úbohá ako som si predstavoval podľa knihy. Skrátka, film sa s ohľadom na Labudovu fyziognómiu a herecký prejav stal do značnej miery odlišným od predlohy, napriek zachovaniu sujetovej línie. Technická stránka filmu, zobrazenie slovenskej dediny (aj keď pravdepodobne neskoršej než tej z 80. rokov 19. storočia) je vcelku dobre zvládnuté.

Klasika neklasika, povedzme si to rovno: je to nuda. Prvých x minút filmu sa nič nedeje a toto nič mi ani nič nedalo, ak ide o spoznanie chrakteru postáv či zžitie sa s nimi. Film začne byť hororom až niekedy po druhom úmrtí, psychologicky zaujímavý až po treťom (čo je zároveň moment, keď sa nebezpečnosť votrelca na palube stane skutočne zrejmou), naozajstnou drámou až v okamihu, keď Ripleyová zistí, ako to v skutočnosti je s ich misiou a prioritami, ktoré spoločnosť má. Samozrejme, posledná cca tretina filmu je sviežejšia a miestami aj silná (konkrétne výraz tváre a správanie sa druhej členky posádky [V. Cartwright] tesne pred smrťou sú naozaj impresívne; celkovo je to postava, ktorá má vo filme najväčší podiel na vytváraní atmosféry zúfalstva a paniky a zaslúži si preto patričné uznanie). Scotta pochválime za to, že otvoril cestu, vedúcu k ďalším DVOM skvelým pokračovaniam, ale aplauzom budem v tomto prípade šetriť.