*CARNIFEX*

78 minútová, temná sonda do duše zlého muža, odohrávajúca sa v dvoch časových líniách, pred a po skutku, kedy šestica ľudí, nedokázala viac akceptovať ubližovanie členom vlastnej rodiny, a tak zobrala spravodlivosť do vlastných rúk. Presne takto to v mnohých prípadoch dopadá. Ten čo si to najviac “zaslúži”, nakoniec zo všetkého vyjde ako "víťaz", pričom potrestaní budú ostatní, keďže zákon, ale i ľudia, ktorí ho vzhľadom k výkonu povolania "využívajú", nevedia čítať "medzi riadkami". V mnohých prípadoch totiž fungujú ako naprogramované roboty bez rozumu, a preto je verejná mienka policajtov s prívlastkom: KOKOTI, v niektorých prípadoch, snáď aj zaslúžená. Všetko potvrdzuje výstižný krátky dialóg z filmu: otázka: „Podľa vás mali na výber?“, odpoveď: „Z pohľadu zákona je to irelevantné!“. Bohužiaľ, ľahostajnosť je hlboko vrytá do našej mysle, netýka sa nás to, a tak to nie je „náš“ problém. TAK TO SKRÁTKA JE A INAK TO ZREJME UŽ NEBUDE ..

Nepamätám sa, že by som sa v minulosti tematicky stretol s niečim obdobným. “Poklosie” je jeden neskutočný film o hľadaní pravdy, ktorá je ukrytá v minulosti v množstve intríg i klamstiev. Poliaci sú “majstri obyčajných filmov” s hĺbkou, ktorá sa dokáže dotknúť duše diváka. A i keď je snímok skôr na štyri “puntiky”, ja za ten záver a rozhorčenie ktoré vo mne dokázal vyvolať, piatu dám.

Absolútne “dokonalá” krimi mini séria, ktorá od začiatku až do samého záveru, solídne pletie hlavu diváka. Skutočne niet čo dodať, akurát poďakovať. Tak teda dik “misterz”.

Veľmi pekný, obyčajný film o hľadaní zmyslu holej existencie, či potrebe "vlastniť" podstatné vecí, skutočne nezbytné pre vedenie normálneho spôsobu života. Škoda len, že ma to akosi emocionálne minulo ..

Zo 70% neskutočne “urozprávaný F.F.” ktorý sa v prvých dvoch tretinách, ani len nesnaží (skôr nevie) zahrať na city diváka. Toto je jeden z mojich najobľúbenejších subžánrov preto, lebo ako jeden z mála vďaka spôsobu spracovania dokáže pôsobiť autenticky. A i keď sa v tomto prípade podarí nastoliť pár solídnych pasáži či okamihov, je to nesmierne nevýrazné, a až na samotný záver, extrémne nudné. Ako atrapa “Grave Encounters” to možno ujde, ako plnohodnotný, samostatný snímok, ide o celkom slušný “prešľap”. Každopádne, ďakujem môjmu “mylovanému kamarádovi” z neďalekého východu za typ. Fakt som sa po dlhej dobe tešil na niečo, čo ma poteší.

Ako cez kopirák prvotnej série, akurát tématicky sme sa ČIASTOČNE presunuli od "kurvenia" ku každodenným intrigám a klamstvám. Sledovať sa to dá, vyslovene to nenudí, no je to akési nevyvážené. Najväčším plusom je stanovená stopáž epizód, pričom najmä vďaka tomu je samotný seriál znesiteľným, miestami hádam aj zábavným.

Kvalita spracovania ma už v prípade indických filmov nijak neprekvapuje. Do tamojšieho filmového biznisu tečie viac peňazí, ako u nás do zdravotníctva, kultúry i športu zároveň. Čo ma však mrzí je fakt, že Indovia si absolútne neuvedomili, že točiť 130 minútový romantický film či drámu, nie je jedno a to isté ako v prípade hororu. Na “Pari” som sa veľmi tešil, no toto bol miestami jeden extrémne nudný snímok, ktorý v podstate ani nemal žiadny potenciál. Som sklamaný, no zároveň hrdý sám na seba, že som to zvládol dopozerať až do úplného konca. Jedno šťastie, že sa to v poslednej 30 minútovke rozbehlo, lebo by som prisám bohu “porodil”.

Najväčším kameňom úrazu je to tragické, herecké obsadenie, ktorých umenie hrať, pripomína kvalitu "kúpeľňových" spevákov zo "SuperStar". "Katagari" dostal nápad, ktorí iní mnohokrát pred ním brutálne "znásilnili", pričom mal asi dojem, že keď pôjde po dlhej odmlke "posledný", filcky sa ho týkať nebudú. Bohužiaľ, v niektorých prípadoch ani dve "gumy" nestačia, a i keď sa blysol pár solídnymi momentmi, nakoniec je z neho aj tak hororový "impotent".

Od filmu rodinného typu, k takémuto žánru??? Hneď som si spomenul na Rytmusovu vydarenú skladbu, venovanú "Ivanovi T. z Prešova". Tiež sa nemal čo jebať do "Hip Hopu", ako Sajbel do hororu. Že ťa hanba nefackuje, takto sa strápňovať ..

Od úvodu až do úplného záveru, na vlne neskutočného sarkazmu “nesúci” sa snímok, ktorý ma spočiatku tematicky príliš nenadchol. A zrejme práve preto, som pochopenie vo svojom vnútri, hľadal akosi ťažšie ako inokedy. Vysoké hodnotenie ale chápem (!), lebo s niečim obdobným, originálnym, sa divák tak často veru nestretne. Kým si to iní “užili”, moja osobnosť z počiatku pomerne solídne trpela. Odstupom času som si napodiv akosi “zvykol”, pričom záverečné rozuzlenie rapídne zlepšilo moje dojmy. Dáni sú svojou tvorbou skrátka “iní”, a i keď pre tento krát minuli moje zmysly, ich tvorba si rešpekt plne zaslúži.