Sludger

Wow! Tento film sa vydaril! Skvelo vybudoval desivú atmosféru, so strašidelnými scénami si napriek malému rozpočtu poradil ukážkovo – čiernobiela deka ma bude desiť ešte dlho a pod posteľ sa tak skoro nepozriem. Zároveň je to riadne napäté vzhľadom na vojnové prostredie a trefne, metaforicky prenáša náladu, pocity a strach z vojny a bombardovania do hororových scén. Jediná vec, čo by sa dalo vyčítať, je krehká motivácia ostať v byte, ale to som im bez problémov odpustil. Skvelý horor!

Rovno prezradím, že nová časť je lepšia ako posledné diely a to hlavne vďaka dvom veciam. John Kramer v podaní Tobina Bella dostal viac priestoru a séria sa vrátila ku koreňom. Poďme si to prebrať. Na dej sa tentokrát pozeráme z pohľadu Johna Kramera, ktorý je oklamaný z falošnej liečby rakoviny a uzavrie podvodnícky team do svojich pascí. A opäť sa začne gore show. Tobin Bell predviedol, že zvláda svoju charizmu ukázať nie len pri nemilosrdnej hre, ale aj keď musí hrať komplexnejšiu postavu s viacerými pocitmi. Staviť karty na neho sa tvorcom vyplatilo. Nosný príbeh je sústredený na skupinku „vinných“, ktorí si musia svoj život zaslúžiť. Brutalitou a kreativitou pascí sa nešetrilo a musím povedať, že tri scény vo mne vyvolali nepríjemné pocity, čiže presne to, čo mali. Škoda, že najlepšie scény prišli v polke "hrania" a tým pádom koniec nemal také gule ako by som očakával. Najväčším problémom je, že sa tvorcovia stali otrokmi „nasilu“ šokujúcich zvratov. Dej totálne prekombinovali, aby zakryli to, čo bolo dopredu jasné. Postava mexického chlapca a krvavá sprcha pôsobia spätne nelogicki a scenár mal celkovo pár dier.

V tomto prípade nechápem zlé hodnotenia. Film ma vcucol počas prvých minút a to hlavne skvelým dialógom v aute, kedy matka povedala dcére: „Ako ti môžu chýbať ľudia, ktorých si nikdy nevidela?" Odpoveď: „Po takých ľuďoch sa mi najviac stíska." Od toho momentu som bol „ich“.   Film má vybudovanú nepríjemnú, ťaživú a neurotickú atmosféru. Na pointu príbehu prídete skorej (čo je mínus), no poteší svojou hĺbkou, ale neprinesie nič nové do žánru. V podstate by sa dalo povedať, že myšlienkovo spadá do kategórie - typický reprezentant moderného hororu.   Zo začiatku sa vám môže zdať, že správanie postáv je čudné, dokonca až odpudivé, no vzhľadom na pointu to dáva zmysel. Herečka Sarah Snook pôsobí nesympaticky, no nemyslím si, že rolu zahrala zle, práve naopak, ona ju tak musela zahrať.   Krása filmu je, že funguje ako psychologická dráma o vysporiadaní sa so zmiznutou sestrou a zločinom, ale aj ako mysteriózny horor. A výber je na divákovi.   Run Rabbit Run je typickým predstaviteľom súčasného hororu. Neprinesie novú myšlienku alebo inovatívny postup, no po atmosferickej a remeselnej stránke spĺňa parametre pre kvalitný film.

Film má originálne spracovanie – je skoro úplne nemý, až na pár pošepkaných slov, a tým pádom všetko ostalo na mimike herečky Kaitlyn Dever. A tá to zvládla znamenite. Horor vie vybudovať slušnú atmosféru, pracuje s výbornými kompozíciami obrazu a hlavne odvádza excelentnú prácu s kamerou. A v neposlednom rade sa vie slušne rozbehnúť až do adrenalínovej jazdy. S týmito aspektami som spokojný, ale... …musím povedať, že ma film sklamal. Hlavnou vadou je, že z pokrokových mimozemšťanov urobili úplných hlupákov – ovládali telekinézu, no miesto toho, aby zastavili obeť, hádzali po nej nábytok; nezmyselne spomaľovali a zrýchľovali pohyb, aby sa obeť mohla skryť, alebo boli takí nemotorní, že sa zasekli do auta. A čo je ešte najhoršie, film mi ako celok nedával zmysel. Strašne škrípal a vôbec nedržal myšlienku pokope.

Najprv treba povedať, že nejde vyložene o horor. Síce v jadre má hororový námet (oživenie mŕtveho dieťaťa), no nevyberie sa žánrovou cestou. Práve naopak, ide na to cez vedu (používa tkanivo z plodu) a drámu. Musím pochváliť herecké výkony, trefné dialógy a charaktery postáv. Škoda, že ku konci aspoň trošku nepritlačili na pílu, ale nechali dej len tak plávať do stratena.

Nórsky autor sa rozhodol zmapovať časť knihy o Draculovi, ktorá zatiaľ nemala na filmovom plátne priestor – plavbu lode Demeter z Rumunska do Londýna. Síce si André vybral zaujímavú tému, no tá sa mu stala klietkou. Od začiatku sme vedeli o čom príbeh bude, ako film musí skončiť a kto je za všetkým. Karty musel staviť na postavy, monštrum a atmosféru. Atmosféra mu nadmieru vyšla! Osamelá loď na mori v noci počas búrok a s hmlou. Tam sa nedalo nič pokaziť. Väčšina scén funguje skvelo. Dizajn grófa Draculu mal bližšie k príšere ako k človeku. Pripomenul obrovského, krvilačného netopiera. Jednoducho dal najznámejšiemu upírovi hororovú tvár a ja som spokojný. Vyzeral temne a zlovestne. Dokonca musím pochváliť, že nebral ohľad na deti a ženy. Neostali voči nemu imúnne. Škoda ale, že nám monštrum neukázal v drsnejšom poňatí. Mal k tomu viackrát nakročené, no vždy sa stiahol. Po remeselnej stránke bolo všetko zvládnuté na jednotku. Herecky vymakané, prostredie lode vyzeralo autenticky. Postavy mali rozlíšiteľné charaktery a niektoré aj dosť výrazné na zapamätanie. Na konci si režisér sám podkopol nohy. Trochu prekrútil (doplnil?) udalosti a zanechal priestor na pokračovanie. Ale načo? Však príbeh ďalej predsa poznáme. Vôbec som nepochopil tento ťah. Draculova plavba loďou je na jednu stranu remeselne skvelo zvládnutá, so super atmosférou, postavami a strašidelným Draculom, no na druhú stranu jej chýba hororová brutalita a celkový dojem kazí spackaný záver.

Rovno musím povedať, že táto séria mala skončiť pri druhej časti. Nový diel je úplne zbytočný. Ale totálne. Doslova nič nepriniesol. Mal som pocit, že je celý kreatívny tím vyčerpaný, demotivovaný a to sa odzrkadlilo v scenári. Ešte aj záporáka priniesli z jednotky. Žiadny nápad. Žiadna zimomriavková scéna a ani creepy démon. Nič, čím by nová časť zaujala.  Dokonca ani po remeselnej stránke to nie je žiadna výhra. Síce film vyzerá pekne, astrálne cestovanie je výborne nadizajnované, no chýba tomu atmosféra a hlavne taký cit pre horor, ako majú Wanové filmy. Insidious 5 nie je vyložene prúser, ale je to nuda. Minimálna kreativita v scenári, chýbajúca atmosféra, žiadna pridaná hodnota. Pevne dúfam, že toto bude definitívne posledná časť série. Môžem kľudne povedať, že značka Insidious sa vyčerpala.

Horor funguje na báze dvojitého zvratu (môže pripomenúť film The Boy), vďaka čomu snímok dokáže prekvapiť a má nás vo svojich rukách, až kým na konci odhalí tajomstvo. Zároveň vie film vytvoriť hustú atmosféru, miestami mi až hrdlo zovrelo (nočná scéna s rodičmi či vypustenie monštra). Podaril sa aj dizajn monštra a to vďaka jeho jednoduchosti. Možno by ešte lepšie fungoval, kebyže ho nikdy neukážu – ponechajú len vlasy a svetielkujúce oči. Taktiež jeho príchod doniesol do filmu krvavú béčkovosť, len škoda, že z nej nevyťažili viac. Najväčším problémom filmu je jeho logika. V snímke narazíme na scény, ktoré po odhalení dejového zvratu stratili zmysel a logiku. Rovnako tak chýbala konaniu postáv „hlava a päta“ (zbytočná premotivovanosť učiteľky a správanie rodičov).  Záver filmu to podškrtol scénou, ktorá bola vyložene hovadina. Cobweb je na jednu stranu príjemne desivý horor, s temnou atmosférou, výbornými hercami a skvelým monštrom, no na druhú stranu je logicky deravý. Druhé Talk To Me sa nekoná. Škoda.

Austrálsky horor prekvapil. Síce ide v jadre o duchársky príbeh, je cítiť, že je iný. Má osobitnú atmosféru, svojskú štruktúru, zaujímavý námet a hlavne sympatické postavy. Ani jedna ma neiritovala, čo často býva zvykom.   Musím pochváliť aplikáciu masiek priamo na hercov, vďaka čomu mŕtvi pôsobili naozaj desivo, creepy a nie umelo ako u väčšiny nových filmov. Taktiež desivých a creepy scén sa celkom nazbieralo (olizovanie nôh!), dokonca mi párkrát prešiel mráz po chrbte.   Keď odlúpneme vrstvu hororu, pod povrchom desu nájdeme drámu o vyrovnaní sa so samovraždou matky alebo výbornú metaforu na hazardovanie s drogami a alkoholom.   Kebyže by som mal byť zlý, mohol by som povedať, že nešlo o najoriginálnejší film. Inšpirácia pochádzala z Evil Dead, Šiesty zmysel alebo aj od iných súčasných duchárskych filmov. Talk To Me je hororové prekvapenie z Austrálie. Osobitné podanie duchárskeho hororu s presahom do vážnych rodinných tém, so svojskou atmosférou a vydarenými desivými scénami. Utekaj do kina!

Posádka Apollo 18 odchádza na obrátenú mesiaca preskúmať povrch. Najprv nájdu opustenú ruskú loď a mŕtveho kozmonauta a potom jedného z Američanov niečo napadne. Houston presáva komunikovať. Aký bol reálny zmysel projektu? Ja ako veľký fanúšik Found Footage hororu som rád, že sa kamera dostala aj do vesmíru. Atmosféra je pekne vygradovaná, des narastá, príšery pekne načrtnuté, akurát na konci by sa patrilo pridať viac do gulí. Taktiež pre lepšiu autenticitu mohli ubrať s efektami, stačilo by zábery len prehrať bez kúzlenia so zastavovaním obrazu a robením šmúh a bolo by to lepšie.