Anderton

Brad Pitt tu má najmenej výraznú (rozumej sexy) partnerku, akú si z jeho filmov pamätám a asi najnudnejší výraz, aký si z jeho filmov pamätám. Preto sa mi inak vydarená Svetová vojna Z nijako zvlášť nevryje do pamäti. Tvári sa ako ambiciózne sci-fi s posolstvami, ale je iba letnou, absolútne vážne sa branou zábavou s obligátnymi klišé. Poteší stavba scenára a zopár detailov, rozhodne je osviežením, že sa hlavná akcia neodohráva v americkom veľkomeste, ale v exotickom prostredí. To potom nechápem, prečo sa Forster uchyľuje k tak brutálnej filmovej skratke, akou je cesta z lietadla do laboratórií, kde som vážne nebol schopný identifikovať, akú vzdialenosť hrdinovia v stave v akom boli prešli a aké šťastie mali, že sa lietadlo nachádzalo zrovna tam, kde sa nachádzalo. To je asi jedna z daní dlhých predprodukčných a postprodukčných prác. WWZ nie je žiaden mega film, neprináša do žánrov nič extra objavné a na mňa pôsobí tak trochu zbytočne, ale objektívne je to proste dobrý zombie film, dobrá letná zábava a proste dobrý mix všetkých hore uvedených žánrov. Ak by neboli tie očakávania zase tak zbytočne prehnané, boli by sme všetci spokojnejší.

Všetci stále slopú a chcú trtkať. O tom to celé je. Bizarné je, že medzi nimi sú aj mladý Lasica a Satinský, čo je možno dosť ťažké si predstaviť. Koncom šesdesiatych rokov bola asi aj naša spoločnosť vďaka vrcholiacemu obdobiu hippies za oceánom sexuálne otvorenejšia a tak máme možnosť v tomto príjemnom letnom filmíku sledovať nahé ženské telá a kozy v detailoch. Sladké hry sú taká pocitovka, kde je dej druhoradý a postavy Vám sympatické príliš nebudú, pretože budete mať pocit, že v zrelých chlapoch žijú stále 18 roční nezodpovední chlapci. Prostredím film pripomína Renoirov Výlet do prírody, formou je ale úplne odlišný. Našťastie Herz chápe, že hodinka úplne stačí a film zbytočne nedramatizuje a jednoducho ho včas ukončí.

Nikdy mi nešlo do hlavy, ako sa do seba mohli zalúbiť Šafránková s Trávničkom po pár letmých pohľadoch a hneď sa hrnuli do svadby. Preto nemôžem považovať za priemerný film, ktorý si z tohoto typu rozprávkového klišé robí srandu. Respektíve dáva poznať princeznej pravý život. Dej je síce priemerný a predvídateľný, zato je tu množstvo fórikov, ktoré si divák ani nemusí hneď všimnúť a pre maminy s viacerými deťmi vďaka jednej scéne môže byť film svojim sarkazmom priamo nočnou morou! Amy Adams je americká Táňa Pauhofová a nebudem snáď antinacionalista keď poviem, že je aj trochu krajšia a o niečo sympatickejšia. Škoda, že sa štúdio bálo vyhnúť CGI záveru, radšej by som si dal znova nejakú vtipnú pesničku v Central parku.

Vzhľadom na to, že mám tak rád Columba a v poslednej štvrtine ho Bezcharakterná žena svojimi zvratmi tak pripomína, zabudnem pri hodnotení na viacero nedostatkov, ktoré mi počas priebehu sledovania na filme vadili. Určite ich ale spomeniem. Prvá pol hodka je príjemne atmosférická a uvedie zaujímavú zápletku, tá záverečná patrične strhujúca, ale tá hodina uprostred by sa dala bez problémov zostrihať o dvadsať minút bez toho, aby film utrpel na psychologickej hĺbke postáv, alebo vcítenia sa divákov do príbehu. Skôr má opačný efekt. Objektívne skôr mierne nadpriemerný triler, kde si scenárista pohráva s divákom, na chvíľu ho uspí, aby v zápätí prichystal nejaké prekvapenie. Nesmie ale zaspať, čo sa môže viacerým stať. Vďaka hercom a prostrediu sa ale dá častokrát mnohé odpustiť. 70%.

Klasický dobrodružný príbeh a zároveň alegória na princípy drsného britského imperializmu zašlých časov. To nejde dokopy s trochou nadsázky, striedania odľahčenejších scén s tými drsnejšími, keď sa hrdinovia stávajú antihrdinami a nemáte občas prečo s nimi sympatizovať. Ako je ľahké zfanatizovať dav, na to nám stredoeurópanom vôbec netreba nejaký historický dobrodružný rozprávkový filmík, my to vidíme celé dvadsiate storočie v priamom prenose doma a môžeme sa tak ľahko identifikovať s divochmi veriacimi v božstvá, ktoré majú namiesto krvi oheň. Lenže keď ich oni odhalia, urobia s nimi krátky proces, my si aj keď sú nám všetky podvody našich samozvaných bohov jasné, necháme ďalej srať na hlavu. Trochu som sa dostal mimo film, takže k nemu ešte doplním poznámku o krásnej výprave, vďaka ktorej dostáva štyri hviezdy.

Mladé, pekné, slobodné a nemé dievča. Aký to sen všetkých chlapov. No čo už. Točité schodisko má ukážkovú atmosféru Plynových lámp, pozostávajúcu zo strašidelného domu, z herecky slušného osadenstva a z cool búrky. Je to film, kde je treba trochu porozmýšlať nad motiváciami vraha, čiže nad myšlienkou filmu, pretože ona sa môže zdať trochu jednoduchá, ale film je podľa mňa trochu viac psychologický, ako priamočiaro napínavý a pre nejakého psychiatra môže predstavovať celkom zaujímavú štúdiu na tému silnejší v prírode vyhráva, respektíve ako sa vyrovnať so svoju slaboškou povahou a vyhovieť požiadavkám autoritatívneho otca, ktorý je už dávno po smrti. Zaujímavo metaforicky tak pôsobí napríklad koža tigra v miestnosti starej pani, ktorá nad ním zvíťazila v súboji. Stáva sa tak vo výsledku oveľa silnejšou osobnosťou, ako slabošký vrah, ktorý si svoje komplexy musí kompenzovať vraždami žien.

Jednoducho zhrnuté prvé tri čtvrtiny dialógov a posledná vesmírna streľba v neprirodzene pôsobiacom trikovom prostredí so záverečnou konfrontáciou kladného a záporného hrdinu s očakávaným koncom. Trochu obšírnejšie nič nové v galaxii, patetické herectvo, ale také, aké to k Star treku tejto generácie patrilo, nejaká tá myšlienka, solídny scenár, množstvo klišé a pochyby, či to vďaka relatívnej lacnosti patrí do televízie, na dvd, alebo do kina. V tom istom roku nás obšťastnil Lucas megalomanskými Klonami, s ktorými sa po vizuálnej stránke Nemezis nemôže rovnať, lenže ten nemal také ambície, takže pôsobí úprimnejšie a vďaka skvelému záporákovi v podaní Toma Hardyho, z ktorého je dnes megastar, sa na tento film dnes pozeráme trochu inak.

Mäsiar je pre mňa filmom, ktorý považujem za zástupcu istého žánru, ale ten nie je vôbec uvedený žánroch filmu a Chabrol sa mu absolútne vyhol. Takýto kontrast som si v žiadnom inom filme ešte nevšimol. Takže takto: Mäsiar je podľa mňa vojnový film, pretože ukazuje hrôzy, ktoré vojna pácha na psychike človeka (koľkože sme takých filmov z frontu videli), ale nevidíme z nej ani jednu retrospektívu a navyše sa jedná o zmes detektívky a akejsi love story. Film musel byť vo svojej dobe značne kontroverzný a ani dnes by mnohým naoko myšlienkovo otvoreným divákom nesadol. Ľudia sú rôzni a pre spasenie, respektíve ukľudnenie duše jednej stratenej existencie môže stačiť jeden bozk od niekoho, kto Vás dokáže svojim spôsobom pochopiť. Ja som vopred o filme nič nevedel, takže identita vraha mi ostávala skrytá relatívne dlho, čo znamená, že som si dokázal vybudovať vzťah ku každej postave vo filme a v podstate som toho vraha mohol rovnako, ako jeho jediný blízky človek v okolí, považovať za sympatického. Tiež svojim spôsobom.

Dnešná doba prináša so sebou kadejaké metrosexuálne pseudošporty typu zumby a rôznych foriem aerobiku, aby sme nakoniec ľudí, ktorí ich prevádzkujú, videli v McDonalde. Ja by som všetkým podobným nadšencom postavil podobný jednoduchý pahorok z piesku pred Euroveou a za chvíľu by boli všetci tenkí ako prútiky. Ale vážne a k filmu. Nech sa na mňa zvyšok svetovej kinematografie nehnevá, ale subžáner "medzi väzeňskými stenami" majú od jej počiatkov pod malíčkom amíci, angláni a frantíci a ich rôzne koprodukcie. Lumet mal vo svojej kariére zmáknuté úplne všetko. No a Williamson a jeho nadriadený, to je ako Skinner a ten školský referent, na meno si teraz nespomeniem. Len škoda čiernobielosti snímky, vo farbe by som sa potil viac.

Pokiaľ sa pozeráte na pekných a relatívne dobre zabezpečených hrdinov tohoto filmu a ich obyčajných životných príbehov niekde z diaľky, tak im môžete závidieť. Pokiaľ ste svedkami ich rozhovorov, tak si už tak istí nie ste a vidíte, že majú podobné problémy, ako ostatní a pokiaľ sa v ich kruhoch pohybujete, tak aj chápete, prečo sa niekto z nich počas príjemného záhradného večierku po pár panákoch môže pokúsiť o sebevraždu. Život je predovšetkým o boji so samotou, s odlišnosťami s opačným pohlavím a so samým sebou, čo už vieme od nepamäti a preto je od režiséra fér, že svoj film nazval Celkom obyčajný príbeh. Čo iné nás má ale zaujať v kinematografii viac.