Kostka 2 - Hyperkrychle

Strach z novej dimenzie je v Kocke 2 nielen metaforou, ale priamo východiskovým bodom. Štvrtá dimenzia je tu prezentovaná ako absolútna hrôza (pokiaľ ide o hororový aspekt, Hyperkocka ma vydesila viac než originál) a keďže nikdy nikde nebola prakticky "sprevádzkovaná", skúste dokázať, že tvorcovia sa mýlia a že ide o celkom neškodný fenomén... Od matematiky pôvodného príbehu prechádzame k fyzike, od troch dimenzií k štyrom, pričom sa zachováva základné východisko dané prostredím (kocka) a situáciou (ľudia v nej). Človek by si myslel, že nápad hraničiaci s genialitou sa už nedá zmysluplne rozvinúť a že opätovný pohľad na čosi tak banálne ako je šesť stien znechutí alebo unudí na smrť. Omyl. Tu je notoricky známa pesnička prerozprávaná v celkom inej tónine. Konštrukcia Hyperkocky je ešte väčší cvokhaus než tomu bolo v origináli, takže diváka ani v najmenšom neprekvapí, ak dvaja hrdinovia dostanú absurdnú chuť na sex (s neznámym človekom, v neznámom prostredí) a iný hrdina zase chuť na... ("Ten hyperpriestor nemá chybu.") Jediné, čo mi na tomto filme vadilo, boli nasledujúce dve vety: "Toto je najhoršia nočná mora. Najradšej by som sa prebudila". Všetko ostatné je dokonale premyslené a prevedené. Neverte povedačkám o lacných efektoch - tie, ktoré majú počítačový look raných 90. rokov nie sú hlúpe, pretože vizuál zodpovedá charakteru daného fenoménu (vpád abstrakcie do reality mi pripadá geniálny, lebo je myšlienkovo mnohovrstvový a de facto neopakovateľný) a zavesená vyschnutá mŕtvola mne osobne silne pripomína zavesené vyschnuté mŕtvoly v kapucínskych katakombách v Palerme (tie teda lacno nevyzerajú). A predovšetkým neverte povedačkám o lacnom príbehu. Ak sa v Kocke narába s logickými výpočtami, tu je potrebné spoľahnúť sa na schopnosť abstrahovania, čo ľudia nemávajú radi, keďže všetko, čo nie je konkrétne, automaticky zneisťuje. Ak v pôvodnej Kocke išlo o reálny svet vložený do výstredného, excesívneho, ale predsa len reálneho rámca (daného troma dimenziami), v pokračovaní má reálny svet do činenia s realitou, reálnosť ktorej vonkoncom nie je jednoznačná. Myslím, že pravú povahu sveta vystihuje v pozoruhodnej metafore skôr druhý príbeh, ktorý nám môže v umeleckej skratke pripomenúť nielen naše pochybnosti, ale i fantáziu ako nespochybniteľnú alternatívnu dimenziu, nie nevyhnutne štvrtú, ale reálne fungujúcu. A nie vždy príjemnú. (23.07.2005)

Co to sakra bylo? Vůbec nevadí, když si přečtete tenhle vyspoilovanej komentář, protože se na to stejně nemá žádnou cenu dívat, akorát by jste si zkazili chuť od povedené jedničky. Tvůrci zjevně nevěděli roupama co dělat, tak stvořili asi nejhorší scénář všech dob, najali ještě horší herce a završili to naprosto trapným nápadem. Banda neschopných herců se probudí v kostce a jakoby nic, udělaj si tam seznamku, představujou se, jako by se nechumelilo. Pak otevřou dveře, udělá na ně baf jejich paralelní druhé já, neboť v hyperkrychli se prolínají dimenze, to dá přeci rozum ne? Pak se tam roztočí kostka udělá z jednoho otřesnýho tlusťocha louži, samozřejmě s úúúúchvatnými efekty, ale to přeci nevadí ne? Vždyť tu pobíhají další jeho paralelní identity, který na sebe pořád dělaj baf. A navrch je to dovršeno závěrem, který se tváří jako "Aaaaaaah to je hrůza, naprosto hrozivý", ale já už to jen znechucenej vypnul. Naprosté zklamání od pětihvězdičkové jedničky, víc se to zmrvit nedalo a nebýt ke konci uspokojivého Simona, který paralelních dimenzí jak se patří hororově využil, dal bych s plnou chutí odpad. 15% (18.05.2012)

Na jednotku to nemá, ale stále to nieje na zahodenie. Chválim modernejšie otváranie dverí a väčší počet postáv, ale na druhej strane bohužiaľ kocke chýbajú pasce. Niektoré úmrtia som si ani nevedel vysvetliť a bolo to 1000x väčšie sci-fi než bol prvý diel. Koniec som nepochopil do dnes a bohužiaľ už asi nikdy nikto nevysvetlí pôvod kociek (a to som videl i tretí diel). Film ma na prekvapenie bavil a užíval som si ho. Nie som sklamaný. (08.03.2011)

Tvůrci vzali "Kostku 1", ponechali původní zápletku skoro do detailu, ale vysekali z ní všechno dobré, zvláště pak myšlenku. Spláchli do hajzlu veškerou atmosféru a nahradili ji debilními počítačovými triky, reálně vyhlížející pasti zaměnili za hyperkrávoviny ála rotující nesmyslné něco a podobně. Pro jistotu také vypustili veškerou logiku, obsadili necharismatické herce, všem místnostem dali sterilně bílou barvu, snad aby divák nevypadl ze stereotypního, nudného tempa. A ten konec - what the fuck...?!? Jak dokazuje nízkorozpočtová, leč úspěšná jednička: méně je někdy více. Velice chabé pokračování, ani nevím, proč hodnotím tak vysoko... snad, že jsem viděla i horší filmové průjmy. 39% (17.04.2009)

Nastavovaná kaša, ktorú pri mojom druhom zhliadnutí zráža najmä hrozný dabing. Už sa dlhšie rozhodujem, či zraziť jednu* alebo nie, ale je to u mňa čistých 50%. Nápaditosť myšlienky jednotky sa stráca, nastupuje silenejšia efektnosť a prekombinovanosť (nie matematiku naozaj nemusím), ale akokoľvek pozerá sa mi to stále celkom fajn a pominiem niektoré záverečné trikové scény akoby 2001: Vesmírna odyssea znásilnila Matrix, ten vizuál zase tak neodpudzuje. Postavy sú horšie zahrané ako v jednotke a niektorým by ste tú smrť dopriali o dosť skorej (a to pomlčím o returnoch). V podstate je to tak prehnane zlé, že to má v sebe roztomilo paranoidnú zábavnosť a ak to človek berie ako béčko, tak tie tri smelo môžu zostať. (25.07.2005)