Země mrtvých

Příšerné béčko, ale těžko určit co všechno je záměr a kde pouze vytryskla tvůrčí neschopnost. Každopádně Země mrtvých je zhovadilost prvního stupně, ale tak zábavná a krátká, že to ani nelze považovat za ztrátu času. S tvorbou legendy George A. Romera jsem se u tohoto filmu střetl poprvé a nějak extra odvázanej fakt nejsem, ale předpokládám, že býval v lepší formě. (11.11.2008)

Snad jsem to viděla příliš brzy po "Úsvitu mrtvých", snad je chyba někde jinde, ale já jsem se u tohohle zombie horroru víceméně nudila. Nic překvapivého, nic napínavého, akce chabá a na strach rovnou zapomeňte (snad to bude tím, že zombíci jsou zobrazováni lidštěji než sami lidé). Zbyla tedy jen ta myšlenka, úvaha o lidskosti, která však nepůsobí převratným dojmem. Dojem po dvou nebo třech letech je minimální, zatímco špeky ze Snyderova konkurenčního filmu si pamatuju naprosto jasně. 55% (18.03.2009)

Romero pri nakrúcaní akoby úplne ignoroval, že je rok 2005 a nakrútil niečo, čo by mohlo byť dobré niekedy v rozmedzí rokov 1982-1990. K tomu pridal úplne od veci casting, snáď len tá Asia mala niečo do seba. Leguizamovi podľa mňa takéto úlohy nesedia, chalan to zaklincoval ešte o rok neskôr v The Happening. Baker je ale mimo ešte o level vyššie. Čo k deju niečo zaujímavé povedať, keď sme tu už všetko mali. Len to, že tretia nezaslúžená hivezda ide za to, že finále sa odohráva v Torontskom mrakodrape, v ktorom som kedysi bol a obzeral si tú krásnu kvázi gotickú katedrálovú chodbu. 50% (27.10.2021)

Ďaleko za hranicami civilizácie blúdia státisíce čakateľov, čo už stratili reč, tváre aj životy. Jediné čo chcú, je spoluúčasť na pôžitkoch, ktoré sa zaiste odohrávajú za stenami vysvieteného vežiaku v diaľke. Neuvedomujú si, že poklady (a podklady) pre život v blahobyte im poskytuje priestor, v ktorom žijú. Na oblbnutie týchto umŕtvených primitívov stačí zopár farebných svetelno-zvukových efektov, pri ktorých ľahko zabudnú. Túžba po zdieľaní „lepšieho sveta“ je ale silnejšia než ilúzia neba, a tak sa plíživo, nebadane blížia. Zrazu sú všade okolo, hlasne sa dožadujúci svojho kusu žvanca. Vnútri priepustných hraníc žijú ľudia, lepšie zabezpečení ako tí odpísaní chudáci, ale v skutočnosti rovnako pacifikovaní k zabúdaniu, len rádovo silnejšími dráždidlami, než sú iskričky ohňostroja. Skupina zabezpečených, ovládajúcich masy pod nimi, sa pohybuje v raji dostatku, vzdialená od problémov podľudí, ktorých k životu, až na pár výkonných žoldnierov, vôbec nepotrebujú. Toto nie je vízia, ale skutočnosť požierajúcej sa civilizácie, živenej zdrojmi tretieho sveta (ktorý si postupne uvedomuje, že si necháva srať na hlavu). Človek = výlučne námezdná pracovná sila, jediným kritériom užitočnosti je jeho výkon. Heslá o individualite v praxi vytvárajú homogénnu masu. Varianty úniku zo zovretia stále viac kontrolovaného a kontrolujúceho sveta sú spochybnené. Všetko obsiahnuté v príbehu, ktorý je možné pochopiť rôzne, ako to pri filme, poskytujúcom možnosť pre viaceré výklady býva: slušnú zombie jazdu, odvar predchádzajúcich romeroviek s niekoľkými krvavými chuťovkami, spoločenskú satiru bez atmosféry strachu, atmosférické depresárium beznádeje so slušnými hercami, nudu bez hlavy a päty atď. (13.03.2006)

Od tohoto starnúceho režiséra som čakal naozaj hocičo, ale že vyrukuje s takou precíznou réžiou to ma prekvapil. Pokračuje v štýle minuloročného Dawn of the Dead, kde sme však boly svedkami toho ako to začalo. Tu však skočíme rovnými nohami do zabehnutého sveta zamoreného zombíkmi a film sa tvári že tento svet tak už nejaký čas funguje. Je to Romerov svet. A predsa na rozdiel od Snyderovho filmu je tento bez akejkoľvek akcie a vôbec nie tak komerčne zameraný. Zombíci tu vôbec nebehajú, sú inteligentnejší, hlavne ich vodca a proste všetci zombíci sú úplne super. To čo je však najlepšie na tomto filme je však príbeh. Čo už na tom, že to končí akoby bez konca, keby to pokračovalo ešte ďalšie dve hodiny určite by som sa nenudil. (07.10.2005)