Reklama

Reklama

Hercule Poirot

(seriál)
  • Velká Británie Agatha Christie's Poirot
Trailer
Krimi / Drama / Mysteriózní / Thriller
Velká Británie, (1989–2013), 85 h 4 min (Minutáž: 47–105 min)

Předloha:

Agatha Christie (kniha), Agatha Christie (povídka)

Hrají:

David Suchet, Hugh Fraser, Philip Jackson, Pauline Moran, David Yelland, Zoë Wanamaker, Richard Bebb, George Little, Phillip Manikum, Jona Jones (více)
(další profese)

Série(13) / Epizody(70)

Obsahy(1)

Malý belgický detektiv Hercule Poirot (David Suchet) s knírkem upraveným dle pravítka a neuvěřitelně bystrou šedou kůrou mozkovou řeší případy, na které slavná britská policie ani Scotland Yard nestačí a to již od roku 1989 dodnes v této nejslavnější volně inspirované adaptaci předlohy královny detektivek Agathy Christie. (monolog)

(více)

Recenze uživatele chlievik k tomuto seriálu (11)

Hercule Poirot (1989) 

Absolútny kult ! Agatha Christie nemusela ani siahať do prílišnej hĺbky svojich mozgových šedých buniek, aby napísala svoje geniálne diela, bola totiž až tak geniálna a nápaditá, skrývajúca zápletku, že ani dnes chrliaci detektívni románopisci nemajú na tento level dosah. Poirot je klasika svetovej detektívnej tvorby. Bez použitia jediného testu na DNA (na rozdiel od dnešných krimi seriálov) sleduje stopy vraha alebo zločinca úskočne, a s v pravom slova zmysle detektívnou brilantnosťou, používajúc výlučne intuíciu, psychologické sledovanie ľudí, kombinačnú analýzu udalostí, a najma logiku, niekedy zdanlivo predstierajúc aktérom každého jednotlivého príbehu svoju kvázi neznalosť, v snahe nevzbudiť dojem nebezpečenstva pre podozrivého, o ktorom divák až do úplného konca vôbec nič netuší, pretože každú chvíľu sa zdá podozrivým niekto iný, čo je snáď najdôležitejším znakom dobrej detektívky, pričom Poirot však chápe každý detail, ktorý jeho bystrému oku a umu neunikne, a vďaka tomuto je seriál Poirot jedným z najlepších seriálov svojho druhu. Vynikajúci a skvele sa do roly hodiaci David Suchet, s výzorom Drakulu :) robí dielo ešte lepším, prakticky bez neho by tento seriál nebol tým skutočným Agátiným Poirotom, podobne ako Monk by nebol bez Shalouba. Vtipne sú doplnené niektoré detaily, ktoré priemernej mysli ujdú, ako Agatha Christie otvorene ukazuje, ako veľmi dokáže byť polícia neschopná, a obviniť aj najnevinnejšieho, keď je Poirotovi vždy poruke nejaký priemerne inteligentný inšpektor, ktorý kazí vyšetrovanie, prípadne prichádza s hrdinskými hlúpymi teóriami, a tiež v podobnom duchu aj spisovateľka, Poirotova známa pani Oliverová, ktorá občas prinesie humor tým, ako jednoducho si vysvetlí záhadu atď. Skvelé prostredie, vynikajúce make-upy a účesy z tridsiatych rokov, vynikajúce pokľudné prostredie s Poirotovými klasickými puntičkárskymi raňajkami, jeho večný džús z ríbezlí, bylinkový čaj, alebo horúca čokoláda, pri ktorej sa zhovára s podozrivými alebo premýšľa, to všetko robí tento seriál absolútnym skvostom. Musím však dodať, že ak kedysi bol český dabing omnoho lepší ako slovenský, dnes je tomu naopak, slovenský jemne predčí ten český, a to nie je preto, že som zo slovenska, pokúšam sa to vidieť objektívne, a predpokladám, že tým inteligentných ľudí nijak neurážam. Poirot je teda mojím úplne najobľúbenejším seriálom, možno spolu so seriálmi Twin Peaks a Monk. ()

Dáma se závojem (1990) (S02E02) 

Pauline Moranová je vždy sexy, o tom ale potom, avšak Poirot je vždy viac zaujímavý, než slečna Lemonová sexoška :), Poirot je proste mozog, riaditeľ všetkých riaditeľov :). Táto epizóda nebola nejaká mega extra zapletená, môžem povedať že prehliadnuteľná od začiatku, príliš málo komplikovaná, od počiatku som vedel, že tí dvaja pracuju pre jeden team,a od prvej sekundy, čo sa objavila dáma so závojom, mi bolo jasné, že v tom ide, už podľa reči mimiky tváre, že jej ide o peniaze. Myslel som si ale, že v tej druhe strane škatuľky bude závet, a že tí dvaja budú budúci manželia, čiže milenci, a že Levington bol jej byvaly snubenec alebo manžel, ktorého zabila, takže som sa sekol len kúsok. Sranda ako Poirot po prvýkrát zatúžil /viac menej zo srandy/ byť na opačnej strane než doteraz na strane zákona, a tiež sa aj zúčastnil vykradnutia :) Preto tento diel mal niečo do seba, ale inak ho považujem za priemerný, alebo lepšie povedané, za jeden zo slabších Poirotových príbehov. Ale Poirot, napriek tomu, je vždy príjemným rozptýlením. ()

Ztracený důl (1990) (S02E03) 

Na krátku epizódu je to jedna z najlepších častí. Hovorím na KRÁTKU, jednohodinovú epizódu. Jednohodinovky bývajú poslabšie. Ale chvejúce sa boky miss Lemonovej a očarujúci vtipný mozog Hercula Poirota môj zrýchlený tep nenechajú dlho otáľať. Keď sa miss Lemonová vždy tak jemnučko pobavene usmeje, som z toho na mraky, hoci má ženuška už možno aj päťdesiat, čo nie je moja váhová kategória :), a keď Herkulís zas vzbudí vo mne zvedavosť zo záhady, ktorú predostrie, niet čo dodať, a pozerá sa Poirot. V hentejto epizóde som odhalil vraha už po piatich minútach (..použil som OKREM INÝCH TECHNÍK aj analýzu reči tela, tváre, očí...), a potom som si už len vychutnával, ako mi fakty do seba začínali stále viac zapadávať, vedel som, že ten právnik je len nastrčený, myslel som si, že má za lubom len obchody, nie na svedomí vraždu, ani celý plán, na to vyznieval príliš nevinne a dobrácky, a ten ťulo s kufrom peňazí, o ňom bolo jasné, že ide vo veci, ale tiež to nemohol byť vrahom, až príliš primitívne by to bolo. Číňania samotní boli viacerí, tým pádom neposkytovali žiadneho kandidáta, a nebolo ani pravdepodobné, že by nám réžia odhalila zrazu nejakého čínskeho gangstera, ktorý to všetko zosnoval, avšak bolo jasné, že v tom ten gang ide, ale nemá medzi sebou hlavného aktéra. Ostával len jediný človek, ten bankár, avšak "plot" som si nedomyslel správne, vždy totiž vymyslím niekoľko verzií, ale ani jedna mi presne nezapadne, lebo keď premýšľam ako to celé bolo, zvyčajne ešte nemám všetky fakty odhalené, a možno nemám dostatok šachovej kombinačnosti, ale tušenie mám častokrát dosť presné. Intuícia mi funguje, analýza slov, pocitov, tá ma neoklame, metóda eliminácie vsadená medzi intuitívne videnie detailov. Myslel som si len, že banka je skrachovaná, a to je dôvod, prečo nemá Poirot na účte peniaze, a preto sa aj ten bankár snaží získať si peniaze, aby vykryl svoje dlhy, prostredníctvom striebra, čo nebolo presné, ako vravím: detaily mi niekedy nesedia, ale intuícia ma neklame. V dvojhodinových príbehoch mám ale menšiu pravdepodobnosť, že prídem na kĺb záhade. Táto jednohodinovka bola však skvelá. ()

Nástrahy zubařského křesla (1992) (S04E03) 

Jedna z tých lepších Poirotovských epizód (horných 30%). Záhada, ktorá nie je nevylúštiteľná, nemusí mať človek mega IQ aby pospájal nasúkané a pozakrývané fakty, stačí, ak je dostatočne pozorným na ľudské tváre... ale nebudem prezrádzať tým, čo tento úlet detektíva Poirota ešte nevideli. Klasický Japp s (pre Poirota) hnusným lacným anglickým čiernym čajom s mliekom, klasické posedeníčko s rozhovormi s podozrivými a so svedkami, spletité časové slučky, typické hodenie zločinu na nevinného mladého anglického fašistu, dvojitá zámena úloh, malé detaily, ktoré bežnému pozorovateľovi uniknú, spona na topánke a predovšetkým geniálne Poirotove myšlienky. Ale stačí sa dívať, ak máte dobré oko, riešenie vám neujde. Mne ušlo, samozrejme :) keďže furt analyzujem, a obvykle nájdem dve-tri možné kombinácie, možnosti, riešenia, z ktorých jedno častokrát aspoň čiastočne sadne, len neviem ktorá možnosť to bude, no tentoraz mi to žiaľ nestačilo, lebo mi ušla tá dvojitá zámena, a tiež aj mám problém si zapamätať mená protagonistov, takže mi to ušlo, najmä kvôli tým menám som niekedy kúsoček pomalší :( :)) ()

Vánoce Hercula Poirota (1994) (S06E01) 

Jeden zo slabších dielov tohto skvostného seriálu. Najmä čo sa prevedenia réžie, kamery a scenérie týka. A svetla. To bolo najhoršie - tu osvetlené, inde úplne čierne tmavé zákutia - vôbec to nemalo to vianočné čaro, tú vianočnú farbu, ako to malo mať - červené či zelené guličky, neustále vianočná atmoška aj napriek vražde, šantivé pobehovanie detí, spievanie ľudí (prosím trošku hlasnejšie Jappovi do uška), spev častejšie, ľudia mali byť usmiatejší, veselší, scenéria farebnejšia, veselá, proste VIANOČNÁ... atď. - to všetko tam chýbalo! Ako v halloweenskej párty to bolo strašidelné a halloweenske po celý čas, tak tuná to mohlo byť neustále vianočné, ale to nebolo, naopak, urobili to chmúrnym, ponurým, škaredým, nefarebným, akoby z diela Dogme95 (neosvetleným), prosto, jedna blbosť. Klasický film nesmie byť spracovaný ani experimentálne, ani ponuro, ani undergroundovo. Navyše herecké tváre boli nekonečne nudné, stereotypné, zaguľatené chýbajúcim svetlom (svetlo dodáva ostrosť črtám tváre!), ani žiadna krásna ženuška-herečka, ktorá zvykne byť vždy v každej časti, častokrát dabovaná skvelou Renátou Rundovou, v tomto dieli nebola (aj keď sú tam dve sympatické). Hoci zápletka zaujímavá, a nie jednoduchá - dostatočne poirotovská, avšak film spracovaný "sychravo" (teraz nemyslím anglické počasie, ale pohybujúce sa obrázky...), mal to robiť iný team ľudí, asi iný režisér najmä (ale to len odhad, hmm.. možno kamera, kulisy... neviem). Inak nesklamalo až tak veľmi, taký (povedal by som) poirotovský priemer. p.s. Keď sa na to teraz dívam z archívu ešte raz, je to kúsok lepšie, no stále nie ideálne. Chýba poirotovský klasický bylinkový čaj, ríbezľový džús či čokoláda, ten typický útulný nádych, ťukanie čajovou lyžičkou či dlhšie intelektuálne rozhovory, strojený úsmev, prosto všetko to, čo zvykne toto dielo mať v popredí, všetky tie detaily sú v tejto epizóde v úzadí. Ani humor tentoraz nie je nič moc. Ale inak oukej, dá sa pozrieť, viac než "dá sa", je to fajn ;-) Poirot nikdy nemôže mať doslova zlú epizódu! ()

Případ v ulici Hickory (1995) (S06E02) 

Najbohatší policajt zo seriálu "Life" Damian Lewis a najbohatší detektív sveta Poirot sa stretli v jednej epizóde? Nemožné! Ahaaaa, to preto, lebo Damian vtedy ešte nebol bohatým, veď to je ešte len rok 1995... :-) Len žartujem. :-) Vedeli ste, že žartujem, však? ;-) hehe. Každopádne výborná epizóda, nie som síce fanúšikom realistického osvetlenia, ale v tomto prípade sa to akoby hodilo, čiže vizuálne dobré, príbeh zaujímavý, klasické anglické herečky s mejkapom a vlasmi z tridsiatych rokov, klasické anglické tváričky, a najmä je v tejto epizóde veľa vidieť slečnu Lemonovú, moju lásku ;-), s tými jej usmiatymi očkami, hoci má tu 48 rokov, zamiloval by som si ju aj v sedemnástich. Ale to je láska, to srdcu nevysvetlíte. :-) Viete o tom, že hrala na basovej gitare v nejakej dievčenskej hippie-psycho kapele keď mala 18-23 rokov? :-) Nájdite si na youtube. Volali sa "The She Trinity". Potom študovala na hereckej akadémii, a odvtedy je herečkou, nie veľmi obsadzovanou. Ale poďme na krátko ku tomuto dielu. Metódami eliminácie a sledovaním tvárí vylúštiteľná záležitosť, vcelku nie nepríjemne kombinačná, zato stále dosť zmotaná, aby sa malo o čom premýšľať, ak je človek zvedavý, a pomedzi to dosť dobrých vtípkov na adresu Jappa a Poirota, na tie ich nekonečné ťahanice s jedlom, belgickými či anglickými zvykmi, no a v tejto časti je rekord na skomolenie Poirotovho mena: myslím 4x: Puerot, Poer, Porov (Porrow), Herkul, Poerit, atď. :-)Stará pijáčka to nevedela vyslovovať, to tá škótska whisky. :-) ()

Pět malých prasátek (2003) (S09E01) 

Jeden z najlepších Poirotových príbehov, ak nie úplne ten najlepší. Sú asi 4, možno 5, ktoré sa mu vyrovnajú, inak je to špička. Vykreslenie príbehu je príjemne jemne nejasné, hoci som tušil, metódou eliminácie, že vrahom/-hyňou bude dotyčný/-á (zámerne nepoviem kto, aby tí, čo to nevideli... veď viete..), ale aj keď je odhalenie vraha inteligentne skryté za verzatilným chápaním situácií, videním príbehu každý okom inak, vysvetlením si situácie tej alebo onej inak, atď, stále to nie je tak nejasné ale ani jasné, a tým pádom je to zaujímavé. Pekne prekrútený príbeh, a zas mi vteká do mysle pomyslenie, ako debilne môže niekedy polícia postupovať aj v dnešnom živote, že trošku inteligentnejší vrah jej prejde cez prsty poľahky, a nevinný sa ani nebráni, lebo bráni niekoho, koho miluje. Celé Poirotovské zápletky sú krásne, a jemne rezané bylinkovým čajom, posedením na besiedke, vypočúvaním pri kozube v teplej izbietke, proste mám až pocity "motýlikov v brušku", keď mám možnosť prvýkrát vidieť nejakú časť, a vychutnať si tú sladkú nevedomosť, a túžbu uhádnuť, kde je pes zakopaný. Aj dnes ide jedna časť v telke, takže... ide sa na to. No a ešte k tomuto príbehu, zaujímaví herci, krásna Rachael Stirling, nežná, jemná, nadnesená, nie pyšná, ale každopádne vznešená, niektoré herecké výkony týchto svetove menej známych Britských hercov sú fakt znamenité. A láska? Láska nepozná hraníc, ale treba dávať pozor, chrániť ju, aby nebola zneužitá! Stlačte len PLAY na ovládači, a vychutnajte si to v najskromnejších detailoch. ()

Kočka mezi holuby (2008) (S11E02) 

Jedno z novších spracovaní Poirota, z toho dôvodu dobré, lebo tie posledné časti sú take mystické, a vizuálne velmi pokojní a zamyslené, zasnené. A toto je jedno z nich. Dostatočne zamotaná zápletka, takže je ako vždy tažké počas sledovania vysledovať vraha, vystopovať ho, ale keď dobre sledujete tváre a mimiku interpretov postáv, vytušíte, kto je vrah/vrahyňa. Príjemné detaily, krásny zámoček, ticho na ňom,večný večerný anglický dážď, a čaj o piatej, Poirot a jeho bezsenné noci, bylinkový čaj, a horúca čokoláda. Krásne. Príjemné, a medzi tým mačka medzi holubmi. Je to zaujímavé si uvedomiť, že v každej z novších častí, je práve takáto jemne filtrovaná scenéria, staobylé prostredie, a Poirot, unikajúci pred fašizmom, zatiaľ čo sa v Európe odohrávajú diabolské hitlerovské plánovania, on pokojne vysadáva v tichom a pokjonom Anglicku, a rieši záhady, záhadné vraždy. Je zrejmé, že táto zápletka nebola až tak strašne zaujímavá, ani príliš inovatívna (...hoci inovácia je u Agathy Christie všade a vždy...), sú aj lepšie príbehy, ako Päť podozrivých alebo Halloweensky večierok, ale aj tak je to vcelku pozerateľné, no samozrejme,že napríklad tie dnešné americké seriály sú oproti tomuto majstrovskému dielu brak, ale aj tak tento diel príliš neprekvapil. Dobrým zostáva, že informácie sú skutočne podávané tak, že sa na to dá prísť len dvoma metódami, sledovaním tvárí, alebo metódou eliminácie. Môj mozog popravde nestačí na viac než polovicu zápletiek epizód Poirota, ale ono to tak aj má byť, vyšachovať aj toho najgeniálnejšieho, to je práve ten punc kvality. ;-) Vyzdvihnem sympatický debutový herecký výkon pohodovej a bezstarostnej vtipnej tváričky - Lois Edmett. na Poirota 70%, ale kebyže to porovnávam s americkou seriálografiou, tak to má 100% samozrejme... ;-) ()

Třetí dívka (2008) (S11E03) 

Jedna z mimoriadne dobrých, a najmä mierne "iných" poirotovských epizód. Napríklad aj hudba na konci, ktorá nie je tou typickou poirotovskou melódiou, je záhadne okúzľujúca. Páči sa mi tiež snímanie kamier podobne ako v Halloweenskom večierku, nič sa ani nedeje, ale réžia nám vykúzli z prechádzky stĺporadím strašidelný pocit; snímky sú vo filme trošku jemne filtrované, niekedy to nie je vhodné, inokedy skôr áno, závisí od situácie, a od množstva filtrovaných scén, občas temnejšie v kútoch miestností, ale to pridáva na kráse, celkom solídny výber hercov do svojich úloh - Jemima Rooper ako Norma s tou svojou divne tvarovanou papuľkou, vôbec nie "komerčne" pekná, ale zase dobrosrdečná babuľka, Clemency Burton-Hill nie zlá, ale zase ani nie príliš láskavá, možno trošku egocentrická, ale zase rádoby etická, len mierne znudená a zahľadená do seba, oni fakt vyberajú veľmi vhodné herečky aj výzorom aj povahou do týchto staromódných krásnych detektívok,ktoré tak milujem; potom Matilda Sturridge - stelesnený diabol v očiach s mega veľkými prsiami - čo ešte viac dopĺňa jej vulgárne diabolstvo, a s brutálne mega veľkými perami, ktoré lyrikujú jej lživú myseľ a reč, proste všetko je krásne a temné dokopy a symbolicky dopĺňa príbeh o jednoduchej, psychicky v detstve zlomenej dievčine, ktorá má byť zneužitá na egoistické ciele "dokonalých" sviniarov. Ale Poirot, aj v tejto epizóde znovu jedenkrát omylom nazvaný ako "Porrow",a tentoraz aj so skutočnými fúzami :), je tu na to, aby nevinné dievča ochránil, a vinníkov odhalil. Enjoy! ()

Schůzka se smrtí (2008) (S11E04) 

Nie som síce nejakým megafanúšikom "suchých" poirotových epizód, čiže "púštnych, arabských, či koloniálnych", keďže už len pomyslenie na tie horúčavy ma odrádza, skôr preferujem "ostrovné" (britské) časti, kde je neustále zamračené, čo mi navodzuje pocity večného šťastia a blaženého čajíkového kľudu (neviem prečo sa zaužívalo spojenie "pekné počasie = slniečko"), ale táto epizóda, byť "piesočnatá", je vykreslená vskutku umelecky. Hoci istotne je to pre réžiu aj ťažšie zvládať 200 hercov-nehercov, ktorí sa ponevierajú sýrskym koloniálnym trhom, tak, aby to zapadlo do scenérie, a aby sa každý sa tváril prirodzene, hoci je to aj finančne nákladnejšie aj technicky náročnejšie, keď si uvedomíme, že jeden priemerne veľký anglický dom prenajať na natáčanie na týždeň nie je drahá vec, plus postačí zo 10 hercov a stačilo - to je lacnejšie než hrubá výprava do Sýrie (alebo hocikde do púšte), kde treba vyzdobiť kulisy Arábie, zohnať komparz, zaučiť začiatočníkov, letecky tam preniesť všetky tie staré autá.. atď, a hoci je to istotne aj nepríjemnejšie pre pehatých anglických hercov, trepať sa niekam do Sýrie, kde je stále dosť teplo (vtedy keď to natáčajú je aspoň 30°C), a potiť sa, a navyše Poirot operoval najmä v Anglicku, lebo bol žid, a utekal pred nacizmom v tridsiatych rokoch minulého storočia (ale to s príbehom nijak nesúvisí, lebo Sýria nebola nacistická..), takže, hoci majú arabské príbehy isté nevýhody, najmä tú, že sú príliš piesočnaté, ale niekedy niektorá časť padne vhod, napríklad ako táto, kde je scenéria a výprava, hudba a vizuálna stránka filmu urobená veľmi kvalitne, takže sa mi to potom.. páči. Navyše neustále sa story odohráva vonku, čo robí film svetlejším, jasnejším, žiarivejším, a tým sú aj rysy tváre hercov ostrejšie, krajšie, ale najmä to, že sú osvetlenejšie, činí potom aj čitateľnejšími ich zámery, a môžeme ľahšie detekovať psychologické pohnútky aktérov, ich prípadnú vinu či nevinu, alebo podozrenie, keďže svetlo je.. (ako by náboženský básnik povedal) ..pravdou :). Ja si dosť často všímam spracovanie filmu, scenérie, som klasik v tomto, páči sa mi neklasika vtesnaná do hladkej sladkej klasiky :), experimenty v oblasti geometrie záberov, a zvuky posilujúce emócie, najmä zvuky hudobného charakteru, a hudba bola v tejto časti odlišná než zvykne Poirot mať, bola ojedinelá, žiadna klasická melódia, ani na začiatku ani na konci, len individuálne skomponovaná hudba konkrétne pre tento diel, proste krása, už hneď druhá či tretia scéna sa začína tou peknou emočne pôsobivou melódiou, fakt vkusnou, rovnako ako motýlikom prišpendlené Poirotove biele až bielosivé či béžové obleky, ktoré častejšie /asi kvôli kvôli odrazu svetla od seba/ nosieva v arabských dieloch, hudba naznačuje záhadu, už to nie je ten lacný úvod s lupou, lokomotívou a jeho troj-okým ksichtíkom :), ale vkus, jemnosť, cit, a najmä záhada naznačené v hudbe od prvých detailov. Vadieva mi, keď v starom Anglicku nie sú scény dobre osvetlené, hoci Dogme95 ma čiastočne oslovuje, ale nie po vizuálnej stránke, a hoci Poirot nie je Dogme, ale preferujem SVETLO a akoby ťahy štetca bez efektov na pohyblivej obrazovke, takže odraz slnka na piesočnatých plážach bez oceánov, príbehy kreslené v moslimskom átriu, kde sa zachováva vlhkosť prameniaca z fontán, kde nesvieti tak príšerne to slnko, v krajine kde ani vejár nepomáha, kde je vykladaný každý portál mramorom, šperkami,či až zlatom, kde sa všetko očividne jagá krásou, ktorá je nanič, a pomedzi to sluhovia, vykorisťovaní a zle platení (čo necháva človeka kúsok aj myslieť, aké to bolo, aké to je, a ako sa mala vtedajšia "šľachta", utekajúca pred nacizmom, stále však zazobaná dostatočne na to, aby si mohla čítať ranné news, kedy ostatní ľudia mreli hladom, iní makali jak fretky na kolonistov, a niektorí mali problém, či si majú dať vitanímy teraz alebo až poobede... atď) a to všetko mysliace aj antimysliace, detektívne aj lascívne, spravodlivé ale aj vražedné, to všetko sa dokonale spracováva v záhadnom kombinačne zložitom príbehu nevinných krehkých ľudí, pohybujúcich sa však nežne medzi nenápadnými brutálnymi vrahmi, ktorých netušíte až do poslednej sekundy, to je Poirot. Zápletka tohto dielu je asi najzaujímavejšou zápetkou medzi piesočnými príbehmi Poirota, vyústenie je absurdné, vrahovia sami seba zabijú priamo pred očami svojej vlastnej dcéry, a zostáva len malá a krehká vec, ktorá sa dostala ako posledná z Pandorinej schránky, a tou je.....nádej. () (méně) (více)

Viděla jsem vraždu (2010) (S12E02) 

Skutočne vynikajúca atmoška, krásny a temný anglický vidiek, hudba v pozadí, doslova "cintorínová" scenéria, šialené prostredie, smutná, osamelá a uzavretá záhrada, strašidelný Halloweensky večierok nič netušiacich detí, jesenné lístie, súmrak dňa, a hororové prestrihy do noci, búrky a blesky, a medzi tým všetkým bylinkový čaj, uzdravujúca sa Ariadne, a ladne vraždené deti. Vymyslel som niekoľko možností, ale presnú verziu rozuzlenia som neuhádol. Detaily som si pozrel niektoré až na druhýkrát cez archív, niektoré mi ušli, a to je vždy ten pravý Poirot, keď ma "dostane" a neprídem im na uzol, v tom je to čaro, to krásno, tie kombinácie uhádnem len čiastočne a potom ma vždy niečim prekvapia, v tom je epizóda Poirota kvalitná, keď to ostáva zatemnené až do posledného momentu. Vizuálne je to tiež veľmi dobrá epizóda, najma žltá, zelená, hnedá, béžová, oranžové tekvice a mŕtve vrany zavesené na stromoch, plus akoby tu a tam sa prenesie kamera do ríše snov, do akejsi psychedélie, ako v obrazoch od Van Gogha, ktoré padajú do jednej strany, tu a tam obrazy snímané nakrivo.... Moja mama akurát hraje na PC nejakú hru, vo vedľajšej izbe, a cinká to vždy keď trafí trojkombináciu, nejaké guličky, Poirot už skončil, ale ja stále počujem v tých cinknutiach akoby spev detí: 'Chnip chňap dráčik, chnip chňap dráčik, neber veľa už máš dosť, veď chamtivosť nie je cnosť, chnip chňap dráčik...' :)) Jedna z najlepších epizód. A pozeral som ju akurát dnes na Halloween. ()

Reklama

Reklama