Jello Biafra

Diktátor Idi Amin sa stal jedným z najkrvavejších diktátorov afrických dejín. Vládol v Ugande v rokoch 1972 - 1979 a ostali po ňom stovky tisíc mrtvých. Tento film sa ale viac než na reálie Ugandy zaoberá sondou do myslenia tohto blázna, ktorého svojho času médiá označili za "čierneho Hitlera". Nositeľom deja je mladý škótsky doktor, ktorý sa stane jeho osobným lekárom. Neskúsený a plný ideálov považuje zo začiatku Amina za skvelého vodcu Ugandy. Na záver ale bude čakať kruté vytriezvenie. Forest Whitaker ako Amin podáva precízny herecký výkon.

Osobne remaky hororových klasík z duše nenávidím. Kde sa pozriem, tam vidím zfušované hovadiny jak remake Omena, Carpenterovej Mlhy či Evil Dead. Ale remake Romerovho filmu Dawn of the Dead z roku 1978 sa medzi týmito blbinami leske ako perla. Dokonca je ešte lepší ako originál. Režisér Zack Snyder, ktorý o pár rokov neskôr natočil 300 či Watchmen, vsadil na videoklipové zábery a adrenalínovú akciu. Zombies tu dokonca nie sú nejaké kývajúce sa pomalé obludy, ale vedia dosť rýchlo šprintovať. Akčné scény tiež stoja za to a napríklad scénka úteku v dvoch autobusoch je napínavá jak sa patrí. A počas záverečných titulkov príde roztomilá pointa.

Štandartný osemdesiatkový slasher plný snad všetkých možných obligátnych klišé. Jednotlivé scény jasne kopírujú Friday The 13th a Texas Chainsaw Massacre a chovanie postáv je vyložene dementné. Ale hlavne je to strašná nuda. Pozeral som tento film neskoro v noci a v úplnej tme, ale stále to so mnou nedokázalo ani hnúť. Jediné čo z filmu stojí za pozornosť, je pozoruhodná vizáž titulného vraha, ktorý vyzerá jak horský troll z jaskyne.

Jedna z tých slabších piesní od Fialek. V skutočnosti slabý cover Rock´n´roll high school od Ramones je obdarený jednoduchým českým textom a ešte slabším klipom.

Učiteľka Kate má problémy s alkoholom. Prihlási sa teda do klubu anonymných alkoholikov, kde dúfa že sa z tohto problému dostane. Jej kreténsky manžel si však v alkohole libuje a je logické, že jej boj s alkoholom nepodporí. Čo mňa na filme zarazilo prvé, to bola vizáž ústrednej hrdinky v podaní Mary Elizabeth Winstead - celý film chodí oblečená ako keby vykradla kôš s prádlom pre charitu. Ale najväčší trapas filmu je kupodivu v tom, že táto dráma nedokáže ani za nič dojmúť. Je to hlavne vďaka nezvládnutým hereckým výkonom a jednak aj tým, že jednotlivé scény, ktoré majú byť pôsobivé sú tu nechcene smiešne. Veľmi mňa vytáčali aj jednotlivé postavy vrátane už spomenutého manžela hlavnej hrdinky, ktorý je vyložene na päsť a zároveň mňa tu veľmi štvala aj postava slizkého kolegu zo školy, ktorý by chcel našu hlavnú hrdinku osúložiť. Dokonca aj záver filmu je príliš nenápaditý a tak sa vám môže stať, že zážitok z tohto filmu z vás vyprchá 5 minút po záverečných titulkoch.

Nie nadarmo sa hovorí, že Guy Ritchie je britský Tarantino. Explózia slovných prestreliek a čierneho humoru podporená skvelými hereckými výkonmi.

Kapitán 77 - touto pesničkou začíná titulné album od tejto pražskej partičky, ktorú počúvam už dobrých 5 rokov a videl som ich na koncertoch mnohokrát. Vinyl Kapitán 77 vlastním vo svojej zbierke platní a tuším si ho idem hneď pustiť.

"Turci táhnou na Mohuč a všude voní káva, my pijeme ovohuč, v troubě se peče kráva."

Vít Olmer je v českej kinematografii jeden z režisérov, ktorý dokázal že filmové dno sa môže prepadať nižšie a nižšie. Po otrasnom béčkovom prvom diely totiž vychrstol na plátna kín ďalšie pokračovanie, ktoré nezostalo prvému dielu nič dlžné. Pseudoherecké výkony, nulová zápletka, primitívne dialógy, pokusy o erotickosť zlepené do jednej beztvarej hmoty. Vrcholom tohto hnusu je Slávek "Seduuuuum" Boura a jeho účes a la Mullet. Podľa môjho názoru mali byť oba dva tieto celuloidové hybridy spálené aby už nikdy nikto nemal možnosť sa na tento fimový odpad pozrieť. Ja som to pretrpel, ale musel som sa statočne držať aby som to dopozeral do konca. Aspoň že tá Míša Kuklová je dračica a snad len kvoli jej sexi vizáži som to dopozeral.

Nálož svojského francúzského humoru a vtipných scén. Spoločne s kultovým českým dabingom sa jedná o nezabudnuteľnú záležitosť. Tak ako Angličania majú svojich Monty Pythons, tak Francúzi majú Les Charlotes. Táto komédia patrí medzi moje TOP. Akurát škoda takej krátkej stopáže.