edie sedgwic

Skvele dielko z ranej tvorby Ki-Duka se vsim vsudy. Zgustla som si.

Vsetky brazilske filmy, ktore som doteraz videla, mali jednu spolocnu crtu. Celok sa javil ako komedia s velmi vyhrotenym pikantnym humorom, komedia to vsak ani nahodou nebola. O Pai O je sprevadzany temperamentnou karnevalovou hudbou, ktora nasincovi vela nepovie, ale urcite dotvara dramaticky raz filmu. Dalsiu hviezdicku si urcite zasluzia herci, ktori posobia autentickym dojmom a clovek ma pocit, ze s kamerou zabludil do ulic Pelourinha a pozera sa na skutocne ludske osudy. Davam styri hviezdicky za nefalsovanost a chybajucu potrebu hrat sa na nieco.

Tazko sa mi hladaju k tomuto genialnemu dielu slova. Zakazdym, ked si ho pozriem, najdem v nom nieco nove. Fantasticky natoceny, putavy, zimomriavky budiaci, sugestivny, nutiaci premyslat, smutny, sokujuci, vierohodny, fascinujuci, autenticky, sprevadzany hudbou z jedneho z najlepsich albumov, ake boli kedy nahrate. A takto by som mohla pokracovat dalsich dvadsat riadkov. Pre mna obrovsku vypovednu hodnotu a pozriem si ho kazdych par mesiacov. Kiezby bolo takychto pocinov viac.

Vrcholne dielo Kim Ki-Duka to ani nahodou nebolo, ale urcite by som ho nezatracovala do takej miery ako niektori uzivatelia. Film sa vola Sen a tak ho aj treba brat. Je to akasi Ki-dukova brutalna fantazia, ktora ma fantaziou aj ostat. Ak sa na to budeme pozerat zo spravneho uhla pohladu, uvidime skutocnu hodnotu tohto filmu.

Tazko sa mi hodnoti film, ktoremu som nie uplne porozumela. Svet imaginarnych penazi je mi velmi vzdialeny, myslienku vsak pochopi aj laik. Hviezdne obsadenie a ako sa na americky film patri, malo to tazko sa rozbiehajuci zaciatok, rychly spad, zvrtnutie deja a nasledny happyend. Nechyba ani sexy blondata kost a pribuzni, ktori maju vzdy pravdu. Jediny problem je, ze film je prilis priehladny a v podstate vieme ako skonci. Chamtivost sa nevyplaca, to vie predsa aj male dieta, ktore je privela cokolady a potom ho bolia zuby. Po jednotke na dvojku radsej zabudnem.

Z nemych filmov mam vzdy zimomriavky a postavy na mna posobia strasidelnym a grotesknym dojmom, ale prave preto ich tak rada pozeram.

Toto bol asi jediny film, v ktorom mi Julianne Moore prekazala. Zahrala sa na zufalu manzelku Kathy, ktora je podla mna viac ako iritujuca. Film je sice pekny, ale akosi mu ten sniezik a cervene listy na jesen nedokazem zhltnut. Film takisto nejde ktovieako do hlbky a zanecha vo vas otazku: no a? Pre mna velke sklamanie.

Tento film sa zanrovo velmi tazko zaraduje. Velmi jasne vsak poukazuje na pokrytecku tvar Ameriky a poslednou scenou jej dava riadny kopanec. Vela usmevnych situacii, trochu dramy a kvapka road movie z tohto filmu robia prijemne a nenudiace dielko na uprsane sobotne popoludnie.

Dalsie z milych dielok japonskych filmovych dielni, ktore bolo miestami prilis akcne na moj vkus, aj ked v sebe nieslo pekne posolstvo ako vzdy.

Nejak ma tie tlachaniny a slovny ping pong nenadchli...samozrejme fantasticky vykon sa Sienne Miller a Buscemimu upriet neda. Ale...na dobry film mi to nestacilo.