ApsidalTill

Old Boy sa stal mojím kultom, preto ma samozrejme prvé kroky žánru museli v rámci mena Chan-wook Park, zaviesť do vôd Chinjeolhan Geum-ja ssi. A čo som dostal?! Zmes úžasnej zvukovej stopy (opäť ten prejav excentričnosti nielen v obrazoch) s témou tak krutou vo svojej podstate, že som koniec filmu trpel zároveň s hercami. Spracovať námet, kde je ľudská nevinnosť detí na takej tenkej čiare ku mukám, ktoré väčšina z nás "chvála bohu" nezažije, je odvaha hodná poklony, zvlášť ak celá atmosféra ani raz neskĺzne do klišé či US produkcie. Paní Pomsta je žiariace dielo hneď v niekoľkých uhloch pohľadu: verím, že sa toto deje vo svete a hlavne, verím každému z postáv v snímku... Nehovoriac o tom, že tu nebola účelná brutalita ani raz aktívna a všetko, išlo prirodzenou cestou. ps: Min-sik Choi pri obede, to sa musí vidieť!

Uwe Uwe Uwe... Som hráč telom aj dušou, dokonca sa týmto segmentom živým ale to čo predvádza tento "pán" je dehonestovanie kvalitných hier na základe, mne neznámych popudov jeho mozgových pochodov. Je my jedno nakoľko odpadu je schopný vyprodukovať ročne, ale jeho vášeň pre hry my uviazla v krku a ak by bol aspoň z tretiny taký fanúšik predlôh, nikdy by do sveta nepúšťal podobné snímky.

Pozrel som to len z jedného dôvodu a to hudby. Stoka RAP v mene Druhej Strany a Molocha, ktorý zaznieva z tohto snímku, to je kultúra ktorú možno na SK komerčnej scéne pozná málokto ale ktorá, sa stáva už dnes legendárnou.

Musel som na konci utierať slzy. Nie snáď len preto, že seriál skončil ale predovšetkým pre fakt, že tým skončila jedna obrovská a nenapodobiteľná originalita, za ktorú som vďačný a rád, že som žil v dobe kedy bola pre nás dostupná. Každá z hlavných postáv my od seriálu prirástla natoľko ku srdcu, že poznám všetky dôležité repliky a dokonca, som sa pristihol, že parafrázujem Aldu v dosť častých rozhovoroch na humornej vlne. Natoľko ma kult M.A.S.H zasiahol a v takej istej miere aj zničil, pri odlete vážky nad nápisom z kamenia na konci. Nechcem vedieť koľko hercov už zomrelo, pre mňa sú večný!!!

Všetko by fungovalo oveľa lepšie, ak by scenár nemusel pod tlakom US produkcie, do seba tlačiť klišé tipu: súboje kde padne 1000 úderov a jeden zraní, automobilová naháňačka v centre Berlína kde nejeden taxík kruto zaplače a samozrejme doják koniec. Ak by scenár niekto orezal o tieto prvky, pridal viac na NOIR stave hlavného hrdinu, dozaista by celá atmosféra snímku Unknown stúpla o pár schodov hore. Taktu tu máme čistý priemer s pekným rozuzlením ale nulovou dôvernosťou voči divákovi. PS: Karl Markovics ma zabil :) defacto ma jeho prítomnosť medzi DE "hviezdami" filmu, donútila trocha zaspomínať na Komisára Rexa a s odstupom času si uvedomiť, že to vôbec nebol až tak "teufel" seriál ako má hodnotenie tu na stránke... danke onkel Karl...

WoW! Je to asi druhá či tretia hodina po tom, čo som dopozeral tento snímok a som mimo. Na jednu stranu trocha chaotická prezentácia úvodu a strednej časti, kde človek tápe a hľadá nejaký pevný bod, by možno degradovala FAKT môjho výrazu, ale aj napriek tomu, som duševne uchvátený touto extázou vizuálna a hudby. Ázijská atmosféra my nikdy nebola cudzia a radšej pochopím požitie živej chobotnice, než prejav Amerického hodnostára, avšak Old Boy si ma získal na linke: brutality presvedčenia o svojej ceste a konečným faktom, že akokoľvek môžete byť pevne ukotvený na palube vlastnej Pravdy, nikdy neviete kam padne však vráskami poznamenaná a vetrom vysušená tvár. WoW! Geniálne, kruté, svojsky reálne a hlavne: strhujúce až dokonca!

Nedokážem si predstaviť Vianočné sviatky bez tohto filmu. Spojenie krásneho detstva, ktoré sa my úzko vynára pri hláškach tipu: Harry du do domu! Či typicky ladených melódií, ktoré v tomto filme zaznejú. Má to proste svoje "flow" ktoré môžem každý rok vidieť a baviť sa, nenúteným premýšľaním nad dejom.

Nikdy som sa na internete neprofiloval ako prehnaná citlivá duša (v mojej pracovnej sfére by to bolo skorej kontraproduktívne), avšak film Lost in Translation sa doslova prehupol cez stenu nezáujmu o romantické príbehy z tretej komnaty. Takto by sa snímok o dvoch dušiach, ktoré ku sebe zahoria sympatiami a láskou, avšak nemôžu ani pohnúť prstom jeden pre druhého, asi nemal vôbec nazývať. Pre mňa je však spojenie Japonska (fascinujúcej krajiny od mentality, histórie až po tradície a novum), na pozadí ukrutne reálneho diania dvoch ľudí s životom ako takým, jasný víťaz v mojom rebríčku top filmov. Scarlett Johansson sa stala platonickou láskou navždy a Bill?! Tak ten by svojou charizmou mohol posúvať predmety a zatvárať si dvere.

Absolútna klasika z detstva, ktorú dnes nezmaže ani fakt, že som po kompletnom prečítaní pôvodných komiksov zistil, akú "malú" úlohu vlastne Stanley Ipkiss hral v tomto univerze (aby som to skrátil, bol tam ako piate kolo u vozu pár stránok). Avšak spojenie zábavy, hlavného herca a video hernej adaptácie (The Mask na SNES), vo mne dnes budí stále krásne pocity.

Úžasné hneď v dvoch veciach: realita v tomto príbehu je natoľko poctivo spracovaná, že ju môžeme aplikovať na desiatky krajín po celom svete. Príbeh muža uprostred predsudkov, ktoré však pokrivila spoločnosť a nie on sám, na vás dopadne ako mokrá deka a veľkým plusom (bez samozrejmej glorifikácie Clinta vo všetkých smeroch), je sympatické obsadenie Ahney Her.