Havenohome

Je to des. Keď budem chcieť, aby niekto trpel, tak ho priviažem a pustím mu tento film................Dej to ma skoro taký riedky ako Tak fajn.................Ešte prvých desať minút si človek hovorí, že to nie je až také zlé. Ale keď sa tam ani po hodine nič nezačne diať, tak to už je moc. Enormné množstvo stopáže zaberajú ezoterické činnosti podkreslené mučivým klavírnym motívom. Potom príde jedna smiešna "sex-selling" scéna a jedna predvídateľná dramatická scéna bezvýsledne ždímajúca emócie. A potom je už vlastne koniec....................Je to taká Jesenná sonáta s Kaliňákom. Kaliňáka nepripomína len herec Igonda a jeho štylizácia do úlohy sympatického muža, ktorého chcú všetky chudery do postele, ale aj replika jednej postavy, ktorá doslova povie, že sa kedysi v mladosti bozkávala s Kaliňákom. WTF? To akože postava z fikčného hraného filmu spomína na reálneho politika Kaliňáka? Inú logiku to nemá. Tak sa paranoidne pýtam, že či to je nejaká platená podprahová reklama na voličky Smeru-SD? Od pravdy asi nebudem ďaleko, kedže na premiére sa promenádoval samotný Maďarič a ďalší smerácky sympaťák so sexi bradou Blanár. A keď režisérka vyzná svoj kladný vzťah k prednášajúcemu Robértovi Ficovi (v tomto rozhovore http://www.filmsk.sk/show_article.php?id=6816&movie=&archive=1 ). Priznávam, že som asi paranoidný. Ale ak by to aj nebola reklama na sexi bradáča zbožne obdivovaného stádom sliepok (Tak zobrazuje Solčanská všetky ženy vo filme. Dúfam, že to nie je autobiografická inšpirácia), aj tak sa mi zdá, že je to troška predražené "umenie". 600 000 € od AVF a od RTVS na niečo ako dva diely Paneláku? Celé sa to odohráva v jednej lokácii (okrem pár úvodných obrazov), umelecký výkon tam nikto žiadny nepodal, ani nejakú drahú hviezdu platiť nemuseli a dve sady sviečok a vlečka halloweenských dyní predsa nemôže byť taká drahá? Ale chápem, že aj dramaturg z RTVS, čo ten scenár ani nečítal, potrebuje z niečoho žiť, a že aj firmy na prenájom filmovej techniky potrebujú zarobiť. Ale aj keď započítame všetky tieto položky, tak sa mi stále zdá, že 600 000 € je predsa len veľa.....................Aby som len neohováral, tak sa aj k filmu viac vyjadrím. Je to ďalší slovenský film "zo života", keď fikčný text hľadá svoju jedinú oporu vo väzbe na životnú realitu (vrcholom je spomínaná replika o Kaliňákovi) a nekonštruuje nijakú dramatickú logiku (Niečo, z čoho by mal potešenie aj divák, ktorý nepozná Kaliňáka). V dôsledku čoho môžete film čítať len v otrocky mimetickom zmysle a jediné, čo vám po dopozeraní zostane v mysli sú banálne stereotypné vyhlásenia: "Veru je to tak, taký je život!" Táto paradigma "umeleckého filmu", ktorý musí vypovedať o strastiplných existenčných problémoch je hlboko vyčerpaná. Na Slovensku sa jej však stále darí (nedávny film Ďakujem, dobre! nie je iný prípad). Snaha hovoriť o miliónkrát omletých témach (rozvod, vzťahové problémy, medzigeneračné problémy, odcudzenie, atď) sa vďaka chabému spracovaniu a nulovej invencii redukuje na seriálovu otravnú exploatáciu. Nedarí sa nijaký zaujímavý pohľad na známe veci, ale len najklišovitejšie stereotypy a lacné ždímanie emócií. Solčanská si to pekne vygrejduje do sýtych farieb, preloží to zopár žeriavovými zábermi a tým sa končí jej režijný prínos. Jej schopnosť prerozprávať cudzí (už aj tak veľmi biedny) scenár je nulová. No najhoršie sú na tom tie ženy. Najviac ma zaráža, keď ženy vykreslia samy seba vo filme ako sliepky, alebo ako vyprázdnený objekt sexuálnej potreby. Feministické hnutie na Slovensku by si malo urobiť poriadok hlavne vo vlastných radoch.

Začínam byť zúfalý. Keď už aj "nádeje slovenského filmu" točia takéto slabé diela. Ten film neprešiel ani základnou dramaturgiou! Ako na úrovni mikrodramaturgie (motivácie postáv, gradácia jednotlivých obrazov) tak na úrovni makrodramaturgie (Nie je to vôbec poviedkový film. Je to skôr celovečerák o psychopatickej postave Mokosa a sú tam prilepené k tomu nejaké epizodky. Aj tak však chýba akákoľvek logika radenia jednotlivých obrazov. Všetko sa deje len tak pre nič za nič, v dôsledku čoho je film od polovice nekonečná nuda. O nič tam nejde, sú to len také moralistické výstupy "o živote"). Na Slovensku, keďže filmy na základe neurčitého kľúča financuje štát, nadobúdaju podporení tvorcovia pocit, že je všetko v suchu. Peniaze už dostali, tak to nejako lážo-plážo natočia. Neexistuje tu pozitívny tlak ako v súkromnom sektore, kde si producent dobre kontroluje, čo režisér urobí. Preto nemajú všetky slovenské filmy z posledného obdobia (okrem Liovej Domu) vôbec vyriešenú dramaturgiu. Tvorcovia sú leniví svôj prvotný koncept čo i len raz prepísať. Keby niekto takto odflákol prácu za súkromné peniaze, tak už by mu nikdy nikto nič nedal nakrúcať................Film chce byť sociálnou kritikou. Ale jeho vrcholný spôsob ako to robí je, že nastrihne lakomého dôchodcu na Fica rečniaceho v telke. Réžia je ešte odfláknutejšia ako scenár. Toto má byť moderný realistický film? Za posledný pol rok som ich videl niekoľko (Konečná uprostred cesty, Za kopcami, Chlapec na bicykli) a všetky boli bravúrne formálne zvládnuté. Ďakujem, dobre sa len tvári ako umenie. Ale formálne spracovanie je veľmi slabé. Dialógy sú rovnako popisné ako v Paneláku. To je celá réžia. Nič sa tam nedozviete cez herectvo, keď niečo vyplynie z kontextu, tak to postavy vzápätí povedia v replike. Oľhová, Obšil sú výborný divadelní herci. Režisér ich však vôbec nezvládol. Oľhovej výstup na balkóne mal byť jednou z najmrazivejších častí filmu, no ja som sa rehotal. Samé teatrálne gestá, lacné vulgarizmy, Oľhová sa može aj roztrhať, ale pôsobí to ako fraška. Rovnako mala byť mrazivá aj šikana medzi deťmi. Pre mňa ďalší moment otrlého kina. Rehotal som sa. A Mokoš, čo ide vyhodiť psa z balkóna??? Všetky postavy sú buď chudáci alebo v afekte konajúce kurvy. Jedine Krobot hrá pomerne civilne a snaží sa svoju postavu zambivalentniť, aby nepôsobila plocho.................Celý film pôsobí vyslovene ako pózerstvo. Akoby ho točil človek, čo sa živí nakrúcaním reklám a potom dostane výčitky svedomia, tak natočí aj voľačo o tej krutej realite. To AVF rád podporí. Musí umelec voľačo aj pre národ urobiť! Situácie sú smiešne neuveriteľné, postavy plávajú vo vzduchoprázdne. Emócie sú docielené len excesívným herectvom a eticky dosť prepálenými zábermi na starých ľudí v starobinci. Zábery na postihnutú ženu sú vyslovene vydieračstvo typu Modré z neba. Pozrite sa na chudáka slintajúceho. Nie je to ako u Seidla, ktorý natáčané postavy zobrazuje vo frontálnych celkoch, aby vám dal precítiť celú tragiku ich existencie a zároveň naznačil svoj sarkastický odstup. Toto je len také voyerské očumovanie. Kde je aká sociálna kritika? Film nijako neanalyzuje sociálnu nerovnoprávnosť, ani neobnažuje spôsob vzniku odcudzenia medzi ľudmi. Afektované scény strieda nuda a nakoniec je tam tá svadba a to je už úplne na zaspanie. Dve hodiny desať minúť? Aj metráž jasne naznačuje, že tu nebol nikto, kto by povedal: Chlapci, ale neľúbte takto ten svoj natočený materiál, prestrihať to treba!...............Jedna hviezda za Krobota a jeden nápaditý záber z balkóna na parkovisko (Jeho obsah je však rovnako nepremyslený ako zvyšok filmu. Ako môže niekto odtlačiť zaparkované auto a prečo ho neobišiel po trávniku? Áno, tvorcovia chceli metaforu o uviaznutí v marazme. Keď však chýba základná logika, je to iba smiešne.) a jedna hviezda za to, že je to viac nuda ako na nervy lezúca trápnosť ako napríklad v Líštičkách. Som sklamaný. Už počujem všetkých obhajcov filmu ako sa oháňajú rečami o "pravdivosti" a o tom "že to tak v živote chodí" a o tom, že "obsah je dôležitejší ako forma", a že to je umenie a bla bla bla. Chcem počuť jeden racionálny argument podložený nejakým príkladom z filmu, ktorý by ma donútil prehodnotiť môj postoj...............Po opakovanom pozretí idem s hodnotením na absolútnu nulu. Pôvodne dve hviezdy boli vytlačené mojou autocenzúrou, keď som zúfalo hľadal, čo pozitívne vo filme nájsť. Až teraz mám na jazyku ten správny výraz. Je to nihilistická telenovela. Je to mediálny produkt, ktorý sa namyslene tvári, že kritizuje a hovorí niečo dôležité o súčasnom stave spoločnosti, ale naopak preberá klišé z najdementnejšej televíznej produkcie na úrovni témy a jej modulácie (rozvod, nevera, šikana, rodinné intrigy) a odievaním do pseudodepresívneho hávu posilňuje ich zvrátenosť nie za účelom vyjaviť pravú podstatu vecí ale exploatovať tie najmalomštiackejšie stereotypy.

Toto je čistá slasť. Mýtus. Môžem to pozerať stále dookola. Kto ešte nevidel, nech nečaká a čím skôr si to pozrie. Toto je Nový zákon. "A jíst, a pít, a zabíjet! Na nic jinýho nemyslíte, nic jinýho neumíte!"

Hodnotenie prvej časti: Takto to vyzerá, keď robí film filmový vedec a oscarová režisérka. Aj tí naší herci konečne majú čo hrať a nestrápňujú sa. Réžia je premyslená do poslednej bodky. Významy sa budujú minimalistickými pohľadmi. Všetky postavy sú ambivalentné, každá má premyslenú motiváciu pre svoje konanie. Cesta za matkou má hichcockovské napätie. Výprava nemá skanzenoidný charakter. Spájanie veľkých dejín s malými je zvládnuté ukážkovo. Hneď prvá metafora s prehodenou výhybkou je veľmi trefná a mnohoznačná. Hollandová má vycibrený cit pre synekdochické rozprávanie. Hulík si narozdiel od veľkého množstva domácich scenáristov robí poctivý výskum. Preto nemusí siahať po klišé ale prichádza s autentickými udalosťami. Štrba podáva svoj životný kameramanský výkon. Nie je to patetické, je to emočná rozbuška.

S odstupom času som si to pozrel a musím sa priznať, že som ten film nevnímal veľmi citlivo a dvomi hviezdičkami som mu krivdil.............Toto feministické poňatie témy má až dokumentárno-etnografický rozmer. Čomu zodpovedá aj naratívna, aj štylistická rovina spracovania. Príbeh sa nesústredí iba na Jánošíka, ktorý je neheroizovaný nielen výberom malého herca, ale aj priestorom aký sa mu v scenári pridelil. Veristickému podaniu slúži aj syžetové spracovanie diktované historickým výskumom. Jednotlivé obrazy oddeľujú dlhé preskoky v čase. Nejedná sa teda o sústredený dramatický tvar, ale o pásmo zviazaných epizód, čo neznamená, že by vo filme nebolo napätie. Štýl neustále švenkujúcej takmer "tonyscottovskej" kamery možno nazvať realizmom aj abstrakcionizmom. Útržkovitá rozlietaná kamera totižto na jednu stranu evokuje prežívanie zbojníka v akcii a ponúka nedefinovateľné spektrum podnetov. Na druhu stranu sa výsledný obraz často mení na skrumáž abstraktných šmúh a línií. V konečnom dôsledku je ale jedno ako to nazvete. Podstatný je hlboký emočný efekt, ktorý použité prostriedky vyvolajú. Pocit realističnosti je teda spôsobený ozvláštnením. A ozvláštňovať vedia len dobrí režiséri...................Uznávam, že scenár nie je najsilnejšia stránka filmu, ale v žiadnom prípade to nie je prúser. Výborné je intertextuálne šťuchnutie ku školskej historke o udavačke Aničke, ktorou sa film ticho vysmieva všetkým pravým Slovákom frflúcim na toto moderné poňatie legendy o Jánošíkovi. Rovnako môže ísť scenár proti srsti početnej skupine latentne mizogýnského obyvateľstva, ktoré nerado vidí na plátne či v telke emancipované ženy a kopec ženského čarovania. Scenáru chýba silnejší quest a nakoniec sa to trocha zvrhne do klišeovitej pravdy o bojovníkovi za slobodu. Vyrozprávané to je ale pomerne slušne. Hollandová vie svojich scenáristov potiahnuť. To už neraz dokázala. Slušne je vykreslená aj psychológia postáv.................A aby som sa vrátil k dobovej dišpute. S Jakubiskovou Bathory to má jednu dôležitú vec spoločnú. Je to moderné poňatie ikonických hrdinov u nás navyše ľudovo preslávených cez krvavé slúžkovské romány. A takáto demýtizácia u nás nikdy nebude mať úspech.

Hipisáci lynčujú na Václaváku ženu, ktorá nechce podpísať nejakú petíciu. Pražská jar je tu prezentovaná ako puč psychopatov a karieristov. Ešteže sa našli nejaký tí uvedomelí robotníci, čo napísali do Moskvy, aby nám sem na záchranu poslali nejaký ten tank.......................Film predstavuje vrchol normalizačného prekrúcania histórie. Je to navyše absolútne diletantstvo. Aj keď mal byť film dobovka, celý sa odohráva v súčasných kulisách. Takže je to riadny úlet. Všetky tie pouličné lampy a sedemdesiatkový dizajn. Réžiu ani netreba spomínať. Je to natočené "lenivým štýlom". To znamená: každý obraz natočme na jeden záber. Strih tu vlastne okrem spájania jednotlivých obrazov absentuje. Švenker bol asi namol, alebo sa tak veľmi pri natáčaní nudil, že pravidelne zaspával a vždy keď mu padla hlava, tak narazil do kamery. Neviem si inak vysvetliť tie opilecké prerámovávania obrazu. Aby to natiahli na celovečernú metráž, tak do filmu roztrúsili asi sedem identických panorám na Prahu.

Takto by som povedal. Akože pocta špageťákom je to len taká okrajová. To napríklad taký Rango je o mnoho väčšia pocta Sergiovi. Ale to vôbec nevadí. Tá slasť, ktorú si v kine užijete pri sledovaní rasistobíjca Djanga, je nenahraditeľná. Tento film je opäť dôkazom, prečo chcú všetci režírovať filmy. Aspoň v nich na chvíľu nadobudnete pocit spravodlivosti. Niečo podobné by sa malo natočiť aj na Slovensku. Hlavný hrdina by mal byť krásny buzík. S guľometom by nabehol do Slovenského parlamentu a mi by sme sa s najväčším potešením dívali ako ubúda pod salvou Kuffové a Škripekové telo. Sokolovi by dostrieľal kolená na úteku do Vatikánu. Slotu by zbičoval k smrti. A nakoniec by na Svätoplukovom koni pretiahol svojho oslobodeného milenca. :D.......................K téme "Násilie vo filmoch podporuje násilie v realite" by som povedal len toľko, že kto si pozrie Djangu Unchained, ten neskriví ani muche vlas. Preto by sa mal tento film povinne premietať na základných školách.

Tento projekt zlyhal hlavne v producentsko-tvorivej fáze. Už názov filmu všetko pokazil. Ten film je vlastne iba o Gorile ale túžba autorov napochytro šokovať a kritizovať totalitný Smer-SD, ich priviedla k rade nesprávnych rozhodnutí. Názov nemal evokovať nič o Ficovi. Mal sa zamerať na tému Gorily, čo je vo väčšinovej spoločnosti stále horúca téma a hlavne sa vníma v spojitosti s kritikou pravicových strán. Takže by na film nakoniec možno prišli aj nejaký smeráci. Hlavný problém je teda v názve, marketingovej a distribučnej stratégii. Keby to išlo do multiplexov ako film o Gorile, tak by to nikto ani nezakázal (práve naopak by sa mohol Fico radovať, že celospoločenská túžba kopnúť si do chudákov z kauzy stále neutícha), film by mal prinajmenšom rovnakú návštevnosti ako pri aktuálnom názve. S touto zmenou by sa aj množstvo protiargumentov stalo zbytočných, nikto by viac nemohol namietať, že film nie je o Ficovi a vôbec by nevadilo, že na pozadí Gorily by presvitli aj nové skutočnosti o Ficovi v rámci Gorily ilustrované prilepenými pasážami. Tomu sa vraví podvratnosť. Divák by si sám poskladal súvislosti dokopy a účinok filmu by bol mnohonásobne vyšší. Teraz pôsobí trochu ako agitka, kde sa na dobrý materiál naliepajú strihom a inými výrazovými prostriedkami ideologizujúce tézy. (Tento rozpor sa dá demonštrovať aj na úrovni žánru. Piussi totižto neelegantne a neúčinne kríži publicistiku a umelecký autorský film observačného módu). Sila je v exploatačných pasážach vyvolávajúcich smiech cez grcanie, za to klobúk dole. Nechápem výtky ohľadom kvality a trčiacich mikrofónov. Nejedná sa o žiadny iluzívny mediálny produkt, takže trčiace mikrofóny a iná technika a Piussin (autentický) hlas môžu na dôveryhodnosti len pridať (To ste nikdy nevideli nič od Vacheka? Dokument nie je prírodopisný film o párení kačiek v nedeľu poobede na STV.)................. Ďalšou veľkou chybou bolo neponúknuť film iným distribútorom, keď mal po kauze s cenzúrou reklamu ako máloktorý blockbuster. Tu však treba byť zdržanlivý. Ponuky a podmienky niektorých distribučných spoločností a ich jednanie je niekedy pekné svinstvo. Ťažko vidieť hlbšie do biznisu. Za pokus to však stálo. Na internete videli film opäť len ľudia, ktorí dané súvislosti už poznajú, alebo frustrovaní organizátori protestov Gorila a tiež voliči Smeru-SD (tí čo majú doma internet a pozerajú aj niečo iné ako TV SMER) ale tí by mohli zbadať aj Večného žida, aj tak budú furt spomínať na komunistické mlieko za dve koruny. A že by sa film dostal najbližšie štyri roky do telky, tak to nehrozí ani zďaleka.

Zo začiatku som točil hlavou, ale nakoniec som bol veľmi milo prekvapený. Od úvodu som sa pýtal ako z tohto alkoholického hrdinu spravia správneho proletára, aby film zodpovedal dobovému a umeleckému kánonu socialistického realizmu. A urobili to výborne. Úvodný obraz havárie vás zavedie na falošnú stopu, celý čas veríte svojmu predpokladu, ale záverečné okolnosti všetko prevrátia. Film je dobrý hlavne kvôli výbornému scenáru, ktorý umne dávkuje informácie, prináša nové odhalenia a teda buduje solídne napätie. Celkovo je film na domáce pomery dobre vymyslený a vyrozprávaný a drží sa skôr hollywoodskej tradície "no problem no drama", keď ste až do posledného záberu v napätom očakávaní, aká bude nakoniec pointa. Samozrejme, že happy end. Tragický koniec by bol pre tento socialistický nihilizmus posledným klincom do rakvy. Film mi miestami pripomínal noirovky - rozorvaný antihrdina alkoholik, spriahnuté okolie, famme fatal. Rovnako aj štylistické spracovanie (krivé kompozície, ostré tiene, hra zo svetlom, exaltované herectvo) mi pripomínalo dokonca prednoirovskú inšpiráciu a to nemecký expresionizmus. Dalo by sa povedať, že film je až uvedomelý a tvorivo pracuje s klišé socrealizmu a perfektne kľučkuje medzi jeho tézami. Hlášky na potentátov zatínajú do živého ale aj to sa dá chápať ako súčasť triedneho boja a hlavný hrdina je nakoniec chudáčik úderník-zlepšovateľ, ktorý robí všetko len pre lepšiu ťažbu rudy (aj keď sa na začiatku javí ako obyčajný alkoholik nihilista zo zlým kádrovým posudkom). Vtedajším ideológom sa to však asi nepozdávalo a ako náhle tvorcovia produkovali niečo inteligentnejšie ako Zítra se bude tančit všude, tak to museli poriadne ztrhať.

Ten samý problém čo Twilight. Nie je to film. Nemá to zápletku. Nemá to dramatickú štruktúru. Je to nejaký divný derivát, kde tvorcovia hromadia romantické obrazy, ktoré sú presne šité pre cieľové publikum. Je to druh fetišu pre "alternatívnu mládež", ktorá si týmto filmom odžíva mladosť akú nikdy nemala. (Podobne ako keď si fanynky Twilightu myslia, že sa raz vydajú za upíra :D) Je to úbohe. A hlavne je to strašná nuda.