srbak

Za každú cenu je neo-western, a už to samo o sebe napovedá, že to nie je film úplne obvyklý. Vôňa duchapustého Texasu plného prachu a piesku tomu výborne svedčí, príbeh nie je na zahodenie a David Mackanzie sa dokázal solídne pohrať s postavami, ktorých ústredné herecké trio je priam pastva pre oči. Ako bonus je toto zrejme prvý film, v ktorom mi je Chris Pine sympatický a baví ma sa naňho pozerať. Ben Foster je ako vždy výborný a svoju úlohu vo filme si patrične užíva. Trošku mi však prekáža pomalé tempo, ktorým sa film uberá vopred - pretože mi to pripadá, akoby nebol plne využitý celý potenciál a pôsobilo to viac sentimentálne a starecky, než by možno muselo. Tak či onak finále stojí za to a otvorený koniec dáva divákovi veľký priestor na predstavivosť.

True Grit je hodne osobitným westernom s tak trochu netradičným ponímaním divokého zapádu. Vo svojej podstate to nie je nič prevratné a motív pomsty vlastne ani plne nevyužíva svoj potenciál, no samotné prerozprávanie udalostí okolo mladej Mattie stojí minimálne za zmienku, pretože bolo veľmi pútavo odprezentované. Coenovci natočili zaujímavý kúsok, ale niečo málo tomu z môjho pohľadu chýbalo.

"Mistakes? We don't make mistakes." Ufffffff. Také zimomriavky aké sa mi dostavili počas sledovania Brazil som snáď pri filme ešte ani nezažil, ale všetko je raz po prvýkrát. Brazil sa nielenže vymyká bežným tradíciám svojim vizuálom a vyzobrazením nepeknej blízkej budúcnosti, je rovnako tak účinné pod povrchom, kde skrýva preveľký odkaz. Gialliamov štýl mi proste neskutočne vyhovuje a imponuje, jeho prezentácia myšlienok pomocou absurdných, ba priam naoko nezmyselných situácií a postáv sú prinajmenšom geniálne. Nedáva si servítku pred ústa - ak chce niečo skritizovať alebo vytknúť, spraví tak a je mu absolútne jedno, o čo sa jedná. Avšak v serióznejšej podobe mu tento výrazný aspekt jeho tvorby, ktorým ho môžete ľahko charakterizovať, funguje ešte lepšie. Paradoxne, aj napriek nehorázne depresívnej vízii toho, čo svet možno čaká, stále nestráca humor s ktorým perfektne vyvažuje negativizmus a pesimistickú atmosféru, ktorá sa vo filme nachádza od prvej sekundy. Jonathan Pryce skvelo zapadá do pozície človeka zožieraného každodennými pravidlami a životom, ktorý nastolil byrokratický systém plný bizarností. Rovnako bizarné sú aj zvyky a životné štýly ľudí, ktoré sú podľa spoločnosti "normálne", a tak autor kladie divákom nadčasové otázky, ktoré môžete pokojne preniesť do akéhokoľvek historického obdobia či súčasnosti a oni budú stále aktuálne. Ďalším skvelým prvkom Brazil je Robert De Niro v úlohe Harryho Tuttlea reprezentujúci posledné zostatky ľudskosti a inteligencie v rozpoložení, v ktorom sa svet nachádza. Inšpirácia od Orwella tam je značne cítiť - a je skvelé, že sa myšlienky z takej významnej knihy akou je 1984 dokázali preniesť aj na filmové plátno neskutočne dôveryhodným spôsobom. Vtipné, smutné, vážne, neseriózne, hlúpe a geniálne zároveň. Gilliam je minimálne poloboh. A o tom konci ani nebudem hovoriť - perfekcia.

Staré české komédie so Smoljakom a Svěrákom mám celkom rád, ale Nejistá sezóna mi po filmovej stránke ani trochu nesadla. I keď je zaujímavé vidieť, čo sa deje za takou oponou divadla a jednotlivých predstavení, samotný humor, ktorým sa film prezentoval mi prišiel taký, paradoxne, neistý a nefunkčný. Až na pár vtípkov a scén ma ponechala Nejistá sezóna vo mne tým pádom nevyvolala prakticky žiadne emócie - ani negatívne, no na druhej strane ani pozitívne. Ostávam teda chladným a tento počin hodnotím len ako priemernú a jednu z tých slabších českých komédií.

Musím sa priznať, že som bol zaskočený potom, čo som si uvedomil, ako ma to vlastné celé bavilo až dokonca, a to aj napriek faktu, že sci-fi je jedným z mojich najmenej obľúbených žánrov. Ale na počudovanie svetu, Boyle mi doteraz vždy dokázal zahrať na správnu notu. Sunshine nie je námetovým priekupníkom tohto žánru, a možno nie je ani nejak extrémne neobvyklý, alebo sa nevyhýba normám. Avšak - je to zaujímavý, pútavo podaný a osobitný zážitok pri sledovaní, ktorý ma dokázal po celý čas držať vo vytržení. Doprevádzaný príjemnou hudbou a pohodovými hercami sa teda jedna o dostatočne uspokojivý výsledok, ktorý nezamrzí ani po ďalšom zhliadnutí.

Oproti predošlým Mad Maxom je to na môj vkus trošku neautentické, v inom kabátiku, ktorý je na oko krajší ale pravú podstatu celého pojmu, ktorý vybudoval u predošlých dielov George Miller to tak nejak teraz stráca. Ale na druhú stranu, nie je to zlé, len je vidieť, že sa film už poberá trochu inou cestou než jeho predchodcovia - niekomu sa to páči, inému zasa menej. Zastávam sa ale toho názoru, že praví a zarytí fanúšikovia budú aspoň trošku sklamaní z toho, ako to v konečnom dôsledku dopadlo, pretože pôvodná špinavosť, drsnosť a brutalita s nablýskaným Melom Gibsonom sa teraz mení na pohľadnú autobúračku plnú virtuálnych tríčkov a vymožeností. Asi to tak má byť a nemožno sa sťažovať, pretože film drží krok s dobou a zameral sa na široké publikum, čím si zaručil veľký finančný úspech, no zároveň sa pobral na mainstreamové chodníčky, ktoré po čase vždy omrzia. Môžem sa však mýliť a nová podoba bude tejto sérii svedčať ešte viac, no tá kultovosť, ktorou priam svišťali jednotka a dvojka je vytratená a mne to proste chýba!

Nikdy som nepatril k nejakým skalným fanúšikom tvorby J. K. Rowlingovej alebo samotného Harryho Pottera, no nebudem klamať, že po prvom dieli Fantastic Beasts som bol celkom navnadený na toto pokračovanie. No a výsledok, výsledok minimálne stojí za rozobratie, pretože to bolo urputné trápenie a pomerne obdivuhodná štipka sebaprekonania z mojej strany na to, aby som druhý film z tejto rady vôbec dopozeral. Problémov to má, a keby len dva. V prvom rade je celý snímok zbytočne rozťahaný a obsahovo prázdny - dá sa povedať, že takmer hodina a pol z celej stopáže je nekonečné chodenie okolo malinkej mláky, ktorá prakticky stihne vyschnúť, než sa dostanete k samotnej podstate. Oproti úvodnému dielu to dokonca nie je ani napínavé, a ani ničím zaujímavé alebo aspoň trochu obzvláštené. Neviem síce prečo, ale na mňa to pôsobilo akoby sa tvorcovia rozhodli z filmu odstrániť takmer všetko to, vďaka čomu si získal prvotný počin úspech. Nerozumiem ani tomu, že najlepšiemu a najsvetlejšiemu bodu - Jude Lawovi - sa dostalo len tak málo priestoru. Celkovo by som to zhodnotil tak, že sa na to už ani pekne nepozerá, pretože fantastické zvieratá prakticky ani neuvidíte a tak jediné čo vám ako fanúšikovi ostáva je dúfať a pevne veriť v to, že tretí diel sa poberie diametrálne odlišným smerom. Za mňa nevýrazné a nudné - jedno z najväčších sklamaní roku 2018.

Vraždu na večeru som si zamiloval na prvé pozretie - a je dosť možné, že sa to podarilo najmä vďaka excelentnému hereckému výkonu Petera Sellersa, ktorý to má celé v malíčku. Bizarné, komické, proste podarené dielo, ktoré si uťahuje prekvapivo zo všetkého, aj zo samotných hercov, ktorý v ňom vystupujú. Určite je to jedna z najlepších paródií, ktoré som doteraz videl.

Goldfinger je zrejme "najbondovejšou" bondovkou, aká kedy vznikla a možno aj vznikne. Táto stará klasa je takmer dokonalá a ponúka trochu iný typ zo série a agentovi 007. Sean Connery je pravá definícia slova Bond a Gert Fröbe alias Auric Goldfinger je asi najcharakternejší a najsvojráznejší zo všetkých banditov, ktorý Bondovi kedy stáli v ceste. Výborná a hlavne od ostatných sa odlišujúca bondovka, ktorá ma všetko, čo by mala mať. Veľkolepé hlášky, honosné dialógy, ale aj prefíkane dobrú kompozíciu. "Do you expect me to talk? No, Mr. Bond. I expect you to die!"

Milá rodinná komédia so sympatickými hercami, ktorá dokáže roztaviť srdiečko každého, kto si na ňu nájde čas. Pekné, pravdovravné, úprimné. Vidíte ako málo stačí filmu na to, aby dokázal zapôsobiť. :)