Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Akční
  • Komedie
  • Dobrodružný
  • Sci-Fi

Recenze (433)

plakát

Dracula (1992) 

F. F. Coppola spracoval známy príbeh z pera B. Stokera veľmi osobitým spôsobom, vďaka ktorému obohacuje svoj film neuveriteľne podmanivou atmosférou a neopakovateľným kúzlom. Klobúk dole pred G. Oldmanom v hlavnej úlohe, ktorý na seba strháva obrovskú a zaslúženú pozornosť, z jeho spracovania Draculy sála neopísateľné čaro a jeho hlas má priam hypnotizujúci účinok (nemal som to síce možnosť vidieť v originále, ale Alexej Piško odviedol vynikajúcu prácu). Takisto ostatné herecké obsadenie, výprava či kostými a samozrejme strhujúca hudba Wojciecha Kilara dodávajú Coppolovmu Draculovi veľkú filmovú silu. Z každého políčka filmu na nás proste dýcha poriadne kusisko magnetizujúcej atmosféry, ale ako celok mi napriek tomu Dracula neprináša dokonalý filmový zážitok.

plakát

Muž, který chtěl být králem (1975) 

Veľkým tromfom filmu je jeho námet, vďaka ktorému máme možnosť sledovať dvoch mudrlantov na ceste do Kafiristanu, kde má jeden z nich potrebu stať sa miestnym Bohom, ale najdôležitejšie je, že sa tento príbeh dočkal kvalitného filmového spracovania. No a ešte sú tu samozrejme vynikajúci herci, je radosť pozerať sa na Seana Conneryho ako postupne podlieha túžbe po moci a spolu s Michaelom Cainom sa im podarilo vytvoriť vskutku zaujímavé charaktery. MUŽ, KTORÝ CHCEL BYŤ KRÁĽOM je skrátka jeden z tých filmov, ktorý sa dokáže vryť do pamäte.

plakát

Nikdy neříkej nikdy (1983) 

Sean Connery sa "na čierno" vracia v neoficiálnej bondovke, ktorá vznikla asi iba za jediným účelom; v dobe svojho uvedenia do kín zarobiť peniaze. Takisto nechápem Seana Conneryho že sa do toho pustil, ale pohľad na zelené bankovky ho asi presvedčil. Problém je v tom, že ani jeho charizma nedokáže vylepšiť túto inak nudnú a slabú bondovku, ktorej chýba atmosféra a kúzlo oficiálnej série. NIKDY NEHOVOR NIKDY tak pri pohľade na všetky bondovky pôsobí ako čierna ovca, ktorá sa radšej nikdy nemala narodiť.

plakát

Bon Jovi: Live from London (1995) (koncert) 

Pod názvom BON JOVI LIVE sa skrýva bomba koncert, ktorý sa konal 25. júna 1995 na londýnskom štadióne Wembley. 72 000 fanúšikov a skvelá kapela z New Jersey na pódiu, výsledkom čoho je jeden geniálny koncert, ktorý je pre fanúšika BON JOVI nezabudnuteľným zážitkom a pre fanúšika dobrej hudby príjemne strávených 90 minút. Obdobie, kedy sa konal tento koncert, predstavuje pre chlapcov z BON JOVI zlaté roky (roku 1994 vydávajú megaúspešnú výberovku a o rok neskôr ich zatiaľ najlepší štúdiový album These Days), čo sa pozitívne prejavilo aj na pódiu, ktoré v priebehu koncertu skrášlia dve obrovské a štýlové nafukovacie figuríny. Súčasťou repertoáru sú rockové pecky ako napríklad Livin´ On A Prayer (ktorá, ako býva zvykom, otvára koncert), You Give Love A Bad Name, Keep The Faith, Lay Your Hands On Me, Bad Medicine, Hey God či Wanted Dead Or Alive a potešia i krásne a v podaní Jon Bon Joviho neuveriteľne precítené sladáčiky Always a This Ain´t A Love Song. Skrátka skvelá muzika, skvelá kapela, skvelý koncert.

plakát

Bon Jovi: The Crush Tour (2000) (koncert) 

Vynikajúce! BON JOVI to opäť raz poriadne roztočili, ich koncert zo švajčiarskeho Zurichu z 30. augusta roku 2000 je nezabudnuteľným hudobným zážitkom. Koncert odpalujú tradične svojimi peckovými klasikami Livin´ On A Prayer a You Give Love A Bad Name, ktorými poriadne nažhavia fanúšikov na štadióne i pred televízorom. Najviac pesničiek pochádza pochopiteľne z albumu Crush, celkovo až 7 (plus Thank You For Loving Me počas záverečných titulkov), celkovo ich je 19. Jon Bon Jovi ako správny frontman predvádza skvelú show, na pódiu pôsobí ako ryba vo vode a niektoré piesne príjemne obohacuje, ako napr. One Wild Night, kedy začne trsať s fanúšikmi alebo Bed Of Roses, kedy si počas gitarového sóla zatancuje s dojatou fanúšičkou a pieseň Runaway, prvý hit BON JOVI, je tu zase v špeciálnej pomalej klavírnej verzií, krásne predvedená je i pieseň I´ll Be There For You. Neoddeliteľnou súčasťou sú samozrejme aj vynikajúce gitarové sóla od Richieho Samboru, ktorý podobne ako všetci členovia kapely, predvádza bravúrny výkon. Najväčším zážitkom je sledovať tento koncert z DVD-čka s 5-kanálovým zvukom, kedy nádherne vynikne spev, rev a tlieskanie fanúšikov, ktorých tu prišlo okolo 50 000. Vrelo odporúčam.

plakát

Starman (1984) 

STARMANA som po prvýkrát videl ešte ako dieťa a už vtedy sa mi páčil a zanechal stopu v mojej filmovej pamäti a aj dnes je ešte stále filmom, ktorý dokáže vyvolať príjemný pocit a ktorý sa oplatí si pozrieť.

plakát

Žít a nechat zemřít (1973) 

Moore, Roger Moore sa po prvýkrát prevteľuje do postavy Jamesa Bonda a jeho štýl i kúzlo, ktorými obohatil v poradí už ôsmu bondovku, dávajú tušiť, že to nie je ani poslednýkrát. A tak na dlhých 12 rokov získava bondovská séria svoju stálicu a aj keď Roger Moore nie je v mojich očiach najlepším, ani druhým najlepším Bondom, nič to nemení na fakte, že mu postava 007-čky veľmi sedí. Okrem Rogera Moorea ale ponúka táto bondovka aj iné pozitíva. Pesnička Live and Let Die je jedna z mojich najobľúbenejších, ktoré zazneli v tejto sérií a podobne ako ostatné bondovky, ponúka aj táto niekoľko vydarených scén. Útek Jamesa z krokodílieho zajatia nemá chybu, dobrá je tiež člnová naháňačka, ktorej pôsobivosť ale degraduje úplne zbytočný dejový odklon na postavu buranského a pľuvajúceho J. W. Peppera a eliminácia Kanangu či jeho hookovského poskoka Tee Hee má tiež niečo do seba. Vôbec Kananga sa od svojich záporáckych kamarátov odlišuje nielen farbou pleti, ale aj konaním, ktorým nechce vyvolať globálnu pohromu, ale "iba" zarobiť si poriadny balík.

plakát

King Kong (2005) 

Ak je dnes nejaký režisér, ktorý najviac pripomína Stevena Spielberga v najlepšej forme, tak je to Peter Jackson. Na rozdiel od Stevena mu ale robí problém používať rozprávačské skratky. Platí to hlavne pre prvú časť príbehu v NY a čiastočne i druhú, odohrávajúcu sa na Skull Islande, kde ani tak nejde o skrátenie príbehu ako skôr o redukciu akčných scén. Tie nás spočiatku dokážu dostatočne prikovať do sedačky (vynikajúce je prvé zjavenie Konga či súboje Konga s tyranosaurami), ale postupne začínajú svojim množstvom unavovať (scéna s obrím hmyzom) a niektoré sú zase poriadne nadsadené (utekanie pod brontosaurami). Naopak, všetky scény s Kongom (akčné i neakčné) a hlavne tie, ktoré sa zameriavajú na postupné zbližovanie medzi ním a Ann, sú tým najkrajším i najlepším na celom filme. Tretia, záverečná časť príbehu sa vracia do NY a celkovo je asi najlepšia. Opäť najviac zahviezdia scény medzi Kongom a Ann. Keď Kong v Central Parku skočí na ľad, v ruke drží Ann a začne sa hrať, je to tak krásny a dojemný filmový moment, až mi prišlo ľúto, že podobných scén nie je vo filme viac. Na emocionálnu strunu mohol Jackson v priebehu celého filmu výraznejšie zabrnkať aj viackrát, nie len v závere. Jeho KING KONG sa mi ale veľmi páčil a zapôsobil na mňa, je to jeden z tých veľkolepých, výpravných a pútavých filmov, pre ktoré sa oplatí chodiť do kina a ktoré navždy zostanú v mojom srdci.

plakát

Scary Movie 3 (2003) 

Prechádzajúce Scary Movie teda rozhodne nemusím, ale trojka už aspoň aj za niečo stojí. Najväčším prínosom je bezpochyby neúčasť Wayansovcov a príchod otca paródií Davida Zuckera, ktorý sa nepotrebuje držať hesla, čím viac nechutností, tým lepšie a plusom jeho filmu je i to, že si berie na mušku známe a dobré filmy a hlavne dokáže z nich aj niečo vyťažiť. I preto som sa na Scary Movie 3 miestami aj s chuti zasmial a na škodu nie je ani to, že celé toto zábavné divadlo netrvá ani 80 minút čistého času, takže sa naštastie tvorcom ani nestihne minúť arzenál vtipov, ktoré na nás s menšou i väčšou presnosťou strieľajú.

plakát

Fontána pre Zuzanu 2 (1993) 

Jeden z mojich najobľúbenejších slovenských filmov. Najväčšie tromfy, ktoré ho zdobia, sú bezpochyby vynikajúca hudba a skvelí herci i neherci, ktorí vytvorili super postavy. Pesničky z pera Borisa Filana oživené Paľom Haberom a Vašom Patejdlom a naspievané Haberom, Rážom, Bílou, Szidi Tobias i s prispením Ibiho sú jedným slovom peckové, pre uši (aspoň tie moje) je to skrátka bohovsky dobrá lahôdka. Či už sú to pomalé slaďáčiky alebo rockové vypalovačky, FONTÁNA PRE ZUZANU 2 je jedným z mnoha dôkazov, že aj v našich končinách vzniká hudba svetového formátu. Najväčšia sranda je ale sledovať Paľa Haberu, ktorý nie je bohvieakým hercom, ale spevák a muzikant je to samozrejme vynikajúci. Nechápem, prečo to tu tak FONTÁNA PRE ZUZANU 2 schytáva, nie je predsa filmom, ktorý sa hrá na umenie alebo na niečo viac, než čím v skutočnosti je, film sa len snaží zabaviť a ja si len želám, kiežby vznikalo viacej takýchto slovenských filmov, ktoré takto dokážu zabaviť.