PALINO

Schwarza mám rád, ale ani on nedokáže vyloviť tento film z podpriemerných vôd, výsledkom čoho je slabý a pomerne nudný akčňák. Záver trochu pripomenie Komando, kedy si Schwarzo urobí zo svojho prostredia strelnicu a zo svojich nepriateľov živé terče, ale na Komando ŠPINAVÁ DOHODA určite nemá a tak ju nechajme pokojne spať na jej posteli zabudnutia, kde už dlhé roky odpočíva.

VIKINGOVIA sú v mojich očiach ako minca. Tak ako ona, aj McTiernanov film má svoje 2 strany a v tomto prípade jednu pozitívnu a jednu negatívnu. Tou negatívnou je určite skutočnosť, že sa tvorcom nepodarilo naplno využiť množstvo filmových zbraní, ktoré mali k dispozícií, skrátka z filmu smrdí alebo skôr vonia obrovský potenciál, ale výsledný efekt tomu nezodpovedá. Na druhej strane je pre mňa veľkým pozitívom, že VIKINGOVIA sa mi ani po rokoch neopozerali a veľmi rád si ich kedykoľvek opäť pozriem. Pre dobrodružný historický žáner mám skrátka slabosť a okrem toho si VIKINGOVIA dokážu získať na svoju stranu i fanúšikov filmovej hudby, pretože Jerry Goldsmith sa tu predstavuje vo výbornej forme.

Nestáva sa často, aby Terry Gilliam dostal do rúk štavnatý rozpočet, ale v jeho prípade to rozhodne neznamená možnosť točiť veľkolepo vyzerajúci film bez zábran ako skôr obrovskú vojnu so štúdiom (tentokrát v podaní Weinsteinovcov), ktorá sa (ako býva väčšinou zvykom) podpísala aj na samotnom filme. Neviem čím to je, ale už aj v prípade Dobrodružstiev Barona Prášila dokázal, že veľký rozpočet nedokáže pretaviť do rovnako veľkej filmovej zábavy. Možno by mohol byť namiesto tých neustálych slovných útokov na Stevena Spielberga trošku viac sebakritický a priznať si, že točenie výpravných dobrodružných filmov mu príliš nejde. Ale nechcem na Gilliama moc kydať, napokon jeho Kráľ Rybár a 12 opíc sú pre mňa stopercentné záležitosti a ani Grimmovci rozhodne nie sú zlým filmom. Ako celok ale nezanechávajú najlepší dojem, chýba im ucelenosť a aj preto zábavné scény strieda niekoľko slabších momentov, no ak je na filme niečo, čo si zaslúži najväčšiu pochvalu, tak je to jeho výtvarná stránka. Takisto herecké obsadenie hlavných i vedlajších úloh nie je najhoršie a nás určite pobaví aj možnosť vidieť Tomáša Hanáka v americkom filme a hlavne stvárňujúceho zaujímavu a dosť dôležitú postavu. Skrátka mohlo to dopadnúť aj lepšie, ale aj napriek tomu sú Grimmovci prijateľným a lákavým filmovým sústom.

Pekne napísaný príbeh je rovnako pekne natočený a ešte krajšie zahraný. Scenáru z pera Alfreda Uhryho napísaného podľa jeho vlastnej hry nechýbajú potrebné kvality, čo režisér Bruce Beresford aj patrične využil a výsledný pozitívny dojem bezpochyby dotvára i kvalitné herecké obsadenie. Či už je to Dan Aykroyd alebo Jessica Tandy, ktorá bravúrne oživila ufrflanú starenku Daisy, ktorej nie je spočiatku nič dobré, no a samozrejme to najlepšie na koniec, vynikajúci Morgan Freeman, ktorý pri stvárnení sympatickej postavy šoféra Hokea Colburna predvádza vskutku nezabudnuteľný herecký výkon, ktorý v originálnom znení ešte okoreňuje kúzelným južanským prízvukom.

Veľmi príjemný animovaný film, ktorý je síce podľa môjho názoru trošičku preceňovaný, ale to nič nemení na tom, že sa mi páčil. Celý príbeh je akousi animovanou variáciou na kúzelného E.T.-ho, len namiesto metrového sympaťáka sa nám predstavuje Železný obor a dobrodružstvo, ktoré po jeho boku zažije malý Hogarth, dokáže spríjemniť chvíľe pred televízorom.

Ruská kinematografia vpustila na filmové plátna pre tieto končiny netypický film, ktorý určite má svoje kvality, ale zároveň si myslím, že ten obrovský úspech, ktorý NOČNÁ HLIADKA slávila hlavne v Rusku, celkom nezodpovedá konečnému výsledku. Timur Bekmambetov natočil svoj film v štýle hollywoodského blockbusteru, za čo si vzhľadom na skromný rozpočet zaslúži uznanie, no jeho štýl réžie mi príliš nesadol, nehovoriac o tom, že po rozprávačskej stránke nevyužil potenciál tohto (inak veľmi zaujímavého) príbehu na plných 100%. Podľa toho, čo som mal možnosť vidieť v upútavkách, som sa najviac tešil na fantasy prvky, ale tie sa nakoniec v plnej paráde predvedú len v úvode filmu, po ktorom pretrvávajú skôr temné prvky v štýle Bladea, či Matrixu, takže predovšetkým fanúšikovia týchto a im podobných filmov by mali byť z NOČNEJ HLIADKY najviac nadšený. Ja som po návšteve kina pociťoval skôr pocity sklamania.

Úvodná predtitulková sekvencia stojí za to. James v nej konečne a zdá sa aj definitívne posiela milovníka mačičiek Blofelda do horúcich pekiel a bondovská séria má hneď o jeden chorý mozog menej. Hlavný príbeh už ale podľa môjho názoru za veľa nestojí a patrí k tým menej zaujímavým. Samozrejme je opäť obalený niekoľkými dobrými akčnými scénami, kde sa opäť predvedú kaskadéri v plnej paráde ako napríklad naháňačka na snehu a následne v bobovej dráhe, ale aj napriek niekoľkým svetlým momentom by som označil v poradí dvanástu bondovku za jednu z tých slabších a komornejších. A to dokumentuje aj hlavný zloduch Kristatos, ktorý je podobne ako celý film menej zaujímavý a menej výrazný.

Už po 13-krát pred nás predstupuje legendárny agent 007 James Bond a 13-ka v tomto prípade rozhodne nie je neštastným číslom, pretože CHOBOTNIČKA patrí podľa môjho názoru k jednej z najlepších bondoviek Rogera Moorea. Ten si už po 6-krát oblieka sako Jamesa Bonda a svoju úlohu si opäť vychutnáva, čo dokazuje napríklad pri dražbe Fabergeho vajca alebo kockovom súboji s Kamal Khanom. Ten spolu so šialeným ruským generálom Orlovom tvoria zaujímavú záporácku dvojku a druhé husle im najviac hrá silácky "Sandokan" Kabir Bedi. Ako býva u bondovskej série zvykom aj tentokrát na nás čaká niekoľko dobrých akčných scén plných kaskadérkych kúskov a z nich najviac vynikajú scény z vlaku a záverečná bitka na lietadle. A fanúšikov neopakovateľného Q určite poteší, že v tejto bondovke dostal viac priestoru a uvidíme ho i v teréne.

IDENTITA dokáže pomocou stiesneného prostredia a daždivej atmosféry zaujať, ale nakoniec sa ukazuje, že celý film stojí a padá na nečakanej pointe, ktorá celý predchádzajúci dej obracia hore nohami. Ja si myslím, že film tento zvrat v konečnom výsledku dokáže ustáť, no zároveň platí, čím menej sa vám táto pointa bude páčiť, tým väčšie rozpaky budete mať po skončení filmu.

Joel Schumacher prevzal velenie nad rozbehnutým vlakom, ktorý tak dobre roztlačil Tim Burton, no svojim prístupom ho mierne spomalil (BATMAN NAVŽDY), až napokon úplne roztrieskal (BATMAN & ROBIN). V rámci comicsového žánru je ale BATMAN NAVŽDY v mojich očiach stále nadpriemerným a dobrým filmom. Schumacherovo stvárnenie Gothamu (aj napriek tomu, že temného Burtona mám radšej) má niečo do seba, občas síce zabrdne do nebezpečnej ríše neónov a svetielkujúcich farieb, ale naštastie neprekračuje hranicu, kedy to už začína byť nechutné a gýčovité (ála BATMAN & ROBIN). Val Kilmer je ako Batman zaujímavá voľba, Brucea Waynea sa nesnaží hrať ako roztržitého ťuťka, ale ako sympatického gentlemana, no ak by som mal porovnávať, tak Michael Keaton sa mi páčil trošku viac. To isté platí aj o záporákoch, Tommy Lee ako Two-Face a poriadne prehrávajúci Jim ako Riddler sú obaja výborní, miestami aj vtipní, ale na svojich predchodcov nestačia. Takisto Goldenthalov nový batmanovský motív je dobrý, ale na ten Elfmanov nemá. A vlastne celá táto schéma platí aj pre samotný film, je rozhodne dobrý a má niečo do seba, ale v konfrontácií s Burtonovými kúskami prehráva.