PALINO

McG je veľkou hrozbou. Najhoršie na tom všetkom je, že jeho dva anjelske výplody boli komerčne úspešné a tak sa jedného dňa môže stať, že tento človek dostane do rúk nejaký ambiciózny vysokorozpočtový projekt (napr. sa šuškalo, že by mal točiť nového Supermana) a ja dosť silno pochybujem, že so svojimi režisérskymi schopnosťami dokáže natočiť dobrý film. Jeho réžia sa silou mocou snaží byť efektná, no so svojimi samoúčelnými spomalovačkami dokáže tak maximálne vyvolať dávenie a ešte aj z anjelov i s prispením scenáristov dokázal urobiť nesympatické obludy. Jediná ako-tak zábavná vec na tomto filme je, že z bohatého tracklistu občas zaznie dobrá pesnička, prípadne potešia parodické prvky na rôzne filmy, či cameo úlohy, no všetky tieto malinké pozitíva sú ale súčasťou veľmi zlého filmu, takže je to v podstate jedno. Najväčšia sila je, že nám McG v závere ukazuje prostredníctvom pokazených a iných záberov ako sa všetci pri natáčaní dobre bavili, čo je pre každého filmového fanúšika, ktorý vydržal až do konca pozerať tento nudný a nezáživný film, poriadnym pľuvancom do tváre.

Jedna z vecí, ktorú musím na HOOKOVI pochváliť je, že jeho tvorcovia pristúpili k známej látke veľmi originálnym spôsobom a aj keď by som si samozrejme rád pozrel i Spielbergov verný prepis Petra Pana, nápad natočiť film s už dospelým Petrom je takisto veľmi dobrý. Spielberg sa trošku odvážne dlho venuje dianiu v reálnom svete a do Krajiny-Nekrajiny nás pozýva až po takmer 40 minútach, no ako režisér túto časť filmu určite zvládol a zároveň ňou skvelo navnaďuje na nefalšovaný zážitok z toho, čo nás bude čakať v Krajine-Nekrajine. A tu je asi najväčší kameň úrazu, pretože spomínaný zážitok neprichádza v plnej miere. Krajina-Nekrajina síce nie je spracovaná zle, ale pôsobí na môj vkus až príliš umelo, v mnohých záberoch je cítiť, že sa nachádzame v štúdiu, skrátka Stevenovi sa nepodarilo vytvoriť svet, ktorým by dokázal pohltiť diváka tak, ako sme zvyknutí z jeho iných filmov. Ale dosť bolo kritiky, HOOK je pre mňa rozhodne dobrým filmom, ktorý si kedykoľvek rád pozriem, Robin Williams i Dustin Hoffman sú vo svojich úlohách vynikajúci a občas nám Steven ponúkne i niekoľko momentov, pri ktorých sa tají dych, ako napríklad scéna, v ktorej si malý černoško prezerá dospelého Petra, aby zistil, že je to naozaj Peter Pan a do toho hrá prekrásna hudba Johna Williamsa, ktorý (ako býva u neho zvykom) obohatil Spielbergov film množstvom vynikajúcich hudobných motívov.

V Annaudovom filme sa stretli dve veci, ktoré ma odjakživa fascinovali, sú nimi horolezecký život a Tibet, ale aj napriek veľmi silnému príbehu, ktorý mal Annaud k dispozícií, sa mu nepodarilo natočiť stopercentný film. Pekný a dobrý film to ale určite je, obsahuje množstvo filmových záležitostí, ktorými sa môže pyšniť. Jednak je tu Brad Pitt, ktorý tiahne celý film a navyše mu pomáha David Thewlis, jednak film sprevádza vynikajúca hudba Johna Williamsa (ústredný motív je super) a samozrejme je tu už spomínaný príbeh, či prekrásne prostredie, v ktorom sa Sedem rokov v Tibete odohráva.

R. Rodriguez, F. Miller a Q. Tarantino spojili svoje sily, aby sa pokúsili natočiť vizuálne úchvatný a pôsobivý film a to sa im podľa môjho názoru podarilo. Miestami vyznieva ich dielo ako dobre premazaný stroj, ktorý ale aj napriek vynikajúcej 126 minútovej jazde neprichádza do cieľa ako jednoznačný víťaž. Jednak Rodriguez pri prepájaní dejových línií nie je takým machrom ako jeho kamarát Tarantino, po rozprávačkej stránke nepôsobí SIN CITY úplne vyrovnaným dojmom a takisto na hudbe si mohol dať Rodriguez viac záležať. Z troch príbehov, ktoré nám SIN CITY ponúka sa mi najviac páčil ten prvý a to je predovšetkým zásluha výbornej postavy Marva v podaní Mickeyho Rourkea, ktorý dáva tejto časti filmu neuveriteľnú silu. Rourke však nie je ani zdaľeka jediným dobrým hercom, ktorý sa mihne v temných zákutiach SIN CITY a dá sa povedať, čo postava, to známa tvár. SIN CITY je skrátka dobrý a sakramentsky zaujímavý film, ktorý na mňa dokázal zapôsobiť a jeho klady i zápory by sa dali opísať mnohými slovami, ale rozhodne by to neboli slová, že tento film je obyčajný.

Christopher Nolan vsadil na realistické spracovanie batmanovského comicsu a vyšlo mu to, natočil SUPER FILM. Ale aj napriek všetkým tým pozitívam, ktoré sršia z jeho Batmana, mi je pri niektorých recenziách a všetkých tých sebavedomých, niekedy až samoľúbych vyjadreniach tvorcov trošku ľúto, že sa zabúda na jednu vec a tou je, že Batmanovia Tima Burtona sú rovnako kvalitnými a v niektorých ohľadoch kúzelnejšími filmami. Ale späť k BATMAN ZAČÍNA. O skvelom hereckom obsadení je asi zbytočné hovoriť a tak to skrátim na hlavného hrdinu. To, že Christian Bale vie dobre hrať, už dokázal ako dieťa a v prípade Nolanovho Batmana to len potvrdzuje. Jeho stvárnenie Brucea Wayna a Batmana, kedy vynikajúco mení polohu hlasu, je skutočne neopakovateľné. Hudba dua Zimmer-Howard dopadla celkom dobre, ťažko povedať, ako sa počúva na samostatný posluch, no vo filme plní svoju úlohu na jednotku a kritika smeruje len k tomu, že neponúka žiaden výraznejší batmanovský motív (resp. jeden by tu aj bol, ale Nolan mu nedáva veľa priestoru). Keď už som u kritiky, tá smeruje aj k filmu. Stvárnenie Gotham City je vzhľadom na realistickú koncepciu filmu nenápadité, obyčajné, ľahko zameniteľné s iným bežným veľkomestom a u akčných scén sa zase Nolan nepredstavuje ako absolútna špička. Ale nevadí, BATMAN ZAČÍNA okrem toho, že dokáže zabávať, ponúka aj určitú hĺbku a tým aj viac ako len obyčajný filmový zážitok. A asi najdôležitejšia otázka, je Nolanov film doposiaľ najlepším Batmanom ? Ťažké zodpovedať, no spolu s burtonovskými Batmanmi patrí rozhodne do najvyššej ligy.

Filmové nápady dua Macourek-Vorlíček nepoznajú hraníc a to je len dobre. Pane, vy jste vdova! je totiž film, ktorý určite netrpí nedostatkom vtipných scén, gradujúcich v záverečnom divadelnom predstavení, či vtipných postáv, ktorým dodali svoje kúzlo vynikajúci a neopakovateľní herci a z nich najväčšiu pozornosť na seba strháva Iva Janžurová, ktorá je po hereckej stránke na neudržanie. Klobúk dole.

12 OPÍC je neobyčajný film. Už od úvodných minút vďaka pôsobivej hudbe dáva najavo, že nám ponúkne filmovú porciu, ktorej nepopísateľná príchuť bude hodná zapamätania. Terry Gilliam rozpráva totiž neobyčajný príbeh, ktorý obaľuje dusnou atmosférou, no nie je to len jeho typická réžia, ktorá ju vytvára, ale i čitateľná kameramanská práca typická pre jeho filmy, výprava, kostýmy, hudba a samozrejme herci, kde dominuje presný Bruce Willis a šibnutý Brad Pitt. Vynikajúce záverečné vyvrcholenie a vlastne celý bravúrne vymyslený príbeh i jeho spracovanie nútia diváka rozmýšlať, neustále si udržujú jeho pozornosť a postupne ho vťahujú do svojho sveta, kde nás čaká iba jedno - vynikajúci filmový zážitok. Aby som bol ale úprimný, po dlhé roky pre mňa 12 OPÍC nebola stopercentná záležitosť a až 10 rokov po premiére som si konečne uvedomil, aký je to masterpiece. Myslím si, že je to dané aj tým, že filmy akým je i 12 OPÍC jednak zrejú veľmi pomaly a jednak aj od diváka vyžadujú určitú zrelosť, filmovú i vekovú.

George Lucas už vo svojom predstarwarsovskom období dokázal, že vie točiť dobré a zaujímavé filmy, čoho priamym dôkazom sú i jeho AMERICKÉ GRAFFITI. Lucas sa v nich nezameriava iba na jednu postavu, ale rozpráva pomocou niekoľkých teenagerov počas jednej noci a jednotlivé dejové línie dokáže spájať veľmi dobre, takže jeho film nepôsobí roztrieštene, ale naopak plynulo a hlavne dokáže zabávať. Z hereckých predstaviteľov je asi najzaujímavejšie sledovať mladého Rona Howarda, ktorý sa kľudne mohol vydať aj hereckým smerom, či mladého Harrisona Forda. A príjemnú retro atmosféru dokresľuje i vhodne zvolená dobová muzika.

Taylor Hackford spracoval dobre napísaný scenár dostatočne pútavo na to, aby sa v súvislosti s jeho filmom mohlo hovoriť o kvalite. A to sa v prípade Dôstojníka a gentlemana naozaj môže, pretože sa jedná o dobrý film, ktorý podporujú dobrí herci a dobrý príbeh. A poteší aj pesnička Up Where We Belong.

Prvá bondovka vyslala Jamesa na Jamajku, druhá ho posiela do Istanbulu, kde nás okrem iného zaujme prestrelka v cigánskej dedine, no najlepšie momenty filmu nás podľa môjho názoru čakajú v útrobách vlaku, kde sa môžeme zabaviť na typických bondovských finesách. Celkovo povedané ma SRDEČNÉ POZDRAVY Z RUSKA zabavili o niečo viac ako ich predchodca Dr. No, sú viac bondovejšie a okrem toho ponúkajú i niekoľko nových nezabudnuteľných bondovských ingrediencií, medzi ktorými rozhodne patrí postava Q v podaní Desmonda Llewelyna, ktorého máme možnosť vídať v tejto sérií neuveriteľných 36 rokov a ktorý vždy poskytne Jamesovi nejakú tú potrebnú, život zachraňujúcu hračičku alebo kultový záporák Blofeld, typický svojou láskou k mačičke a ktorý tiež nie je len jednorázovou záležitosťou.