PALINO

STAR WARS: REVELATIONS sa odohráva v období medzi Epizódou III a IV a príbeh sa sústredí okolo okolo snahy Impéria do jedného vyhubiť všetkých Jediov. Hlavnou postavou je rytierka Jedi Taryn Anwar, ktorá je obdarená schopnosťou videnia (tzv. Seer), na strane záporákov je to Zhanna a dá sa povedať, že všetky dôležité postavy majú spoločnú jednu vec a tou je, že ich predstavitelia nevedia príliš hrať. Ale myslím si, že to nie je až tak dôležité, pretože REVELATIONS je predsa iba FanFilmom, ktorý vytvorili fanúšikovia vo voľnom čase a z tohto pohľadu musím dať pred ich výtvorom klobúk dole. Vizuálne efekty sú na niektorých miestach slabšie, na iných zase dosahujú kvalít, za ktoré by sa nemusel hanbiť ani hocijaký sci-fi seriál (alebo sci-fi béčko). Takisto zvukové efekty nesklamú alebo hudba, ktorá je z veľkej časti úplne na novo zložená, Williamsom si pomáha len zriedka a nie je iba rutinnou výplňou, ale dokáže na seba aj upozorniť. Tvorcovia nám ponúknu i dve akčné scény, jednou z nich je súboj so svetelnými mečmi, tou druhou je vesmírna naháňačka, ktorá je svojou dynamikou a prevedením príjemným osviežením. Čerešničkou na torte sú vystúpenia pôvodných postáv, okrem Dartha Vadera a Cisára Palpatina sa tu mihne i Artoo. Ako fanúšik STAR WARS môžem iba vrelo odporučiť a odkázať na stránku www.panicstruckpro.com/revelations, kde sa dá tento FanFilm zadarmo a legálne stiahnuť.

Vynikajúce herecké obsadenie bije do očí ako prvé, ale nie je jediným pozitívom kvalitného filmu. V prvej, približne hodinovej časti sledujeme štvoricu kamarátov ešte ako chlapcov a sú to práve scény z detského nápravného zariadenia, ktoré v divákovi najviac zarezonujú a nenechajú chladným. Stredobodom druhej časti je súdny prípad, ktorý je vyústením predchádzajúceho deju a je veľmi zaujímavé sledovať ako jeden z kamarátov sedí na stoličke žalobcu a druhí dvaja na stoličke obžalovaných, no spoločný cieľ majú rovnaký. Alebo sledovať Otca Bobbyho v podaní výborného Roberta De Nira a jeho vnútorné rozhodnutie, či klamať alebo neklamať pred Bohom. A práve príbeh a podobné momenty tvoria najväčšie pozitívum Spáčov.

Každého, kto sa rozhodne prijať pozvanie Marca Forstera a vstúpi do jeho filmu, čaká veľmi pekný zážitok i príjemný pocit, že aj on mal na chvíľku možnosť pocítiť atmosféru pomyselnej Krajiny-Nekrajiny, pretože FINDING NEVERLAND je krásnym a hrejivým filmom, ktorému nechýba to najpodstatnejšie a tým je srdiečko. Kúzelnú príchuť prináša filmu i herecké obsadenie, či už sú to detské postavy na čele s výborným Peterom alebo ich mamina v podaní Kate Winslet, no a samozrejme magický Johnny Depp, ktorý si tu vystrihol jednu zo svojich ďalších nezabudnuteľných úloh. A peknú výslednú podobu filmu ešte domaľováva kúzelná hudba Jana A. P. Kaczmareka a nielen ona zanecháva v divákovi príjemný i v dobrom zmysle slova myslený melancholický dojem.

Keď som si prečítal, že Steven Spielberg bude mať na vytvorenie VOJNY SVETOV iba necelý rok, trochu som sa zľakol, či z toho dokáže v tak krátkom čase vytvoriť nezabudnuteľný film, no po zhliadnutí filmu hlasno kričím: DOKÁZAL TO ! Samozrejme mi hlavou hýria myšlienky, ako by vyzerala VOJNA SVETOV, keby mal na ňu majster viac času a keby ju spracoval ešte vo veľkolepejšom rozmere, ale podobné myšlienky sú pri pomyslení na konečný výsledok razom zahnané, pretože práve skutočnosť, že Spielberg rozpráva tento príbeh očami obyčajnej rodiny, obyčajných ľudí, je pre film tou najväčšou silou a ideálnym nástrojom na získanie si sŕdc divákov. Spielberg nevenuje veľa času expozícií a okamžite ide na vec a nutno podotknúť, že ide o vec veľkolepú. Od okamihu, kedy začnú udierať blesky, cez útok trojnožky až po okamih, kedy sa dostávame do domu bývalej Rayovej manželky, máme možnosť sledovať filmové divadlo, ktoré sa nevidí každý deň. S podobne napínavými a výbornými momentami ale Spielberg pokračuje aj ďalej a jediné, čo by som mu po tejto stránke vytkol je, že počas stretu armády s mimozemšťanmi nás mohol ohúriť aj viacerými obrázkami. Z môjho pohľadu dve najzávažnejšie negatíva filmu sú konanie a osud Rayovho syna a záver, ale všetky nedostatky som ochotný Stevenovi prepáčiť, pretože opäť raz vytvoril jeden vynikajúci a pôsobivý film, ktorý som sledoval so zatajeným dychom a je jedno, či pri ňom vidíte 3 alebo 5 *, treba ho skrátka vidieť na vlastné oči. Jedna z najnedokonalejších stoviek, akú som videl.

Ani prvý NEZVRATNÝ OSUD nebol bohvieaké veľdielo, ale ponúkol námet, ktorý po prvýkrát celkom zaujal a ten istý námet je aj stredobodom druhého dielu, ale v tomto prípade (možno i prispením slabšieho scenára) už nedokáže vytiahnuť film z podpriemeru. Staré známe pravidlo "nevstúpiš dvakrát do tej istej rieky" sa vo filmovom priemysle porušuje dosť často, no v tomto prípade sa už radšej porušiť nemalo. Úvodná ďialničná búračka i vyvražďovacie scény sú ale natočené vcelku zručne a hlavne neberú seba úplne vážne, takže aj keď považujem NEZVRATNÝ OSUD 2 skôr za slabší film, aspoň som sa pri ňom nenudil.

Miestami celkom dobrá atmosféra prvého dielu je nenávratne preč a zostáva iba film, ktorý sa síce snaží byť veľkolepejší ako jeho predchodca, no v konečnom výsledku v ňom absentuje výraznejšia zábavnosť a zostáva len nuda a kŕč. Malý sympaťák Gizmo i hlavní hrdinovia sú síce opäť fajn a jeden Gremlin po tom, čo sa napije nejakého lektvaru v laboratóriu a stáva sa z neho mudrlantský profesor s horčičákmi menom Brain Gremlin, nám ponúkne i niekoľko vtipných a zábavných momentov, ale na plnohodnotné pokračovanie je to málo.

Hneď úvodné zábery z čínskeho obchodíku navodia zaujímavú atmosféru, ktorá na nás dokáže sálať i z malého mestečka Kingston Falls. Samozrejme najväčšou atrakciou filmu sú Mogwaiovia, respektíve Gremlinovia, z ktorých si pochopiteľne našu najväčšiu priazeň získava malý, sympatický a roztomilý Gizmo. Celkovo sú tieto príšerky nielen dobre výzorovo spracované, ale autor scenára Chris Columbus im dodal aj na vážnosti pomocou 3 pravidiel, ktoré sú i hlavnou zápletkou filmu. Dnes sa už síce na Gremlinoch prejavuje i zub času, no stále ešte obsahujú niekoľko motívov, ktoré zaujmú a zabavia.

Bond ! James Bond ! Tak takto sa nám po prvýkrát predstavuje Sean Connery, ktorý mal tú česť ako prvý vdýchnuť život nezabudnuteľnému agentovi 007 a tým odštartovať nesmrteľnú sériu. Aby som ale neklamal, musím sa priznať, že bondovskej sérií som nikdy výraznejšie nepodľahol, no napriek tomu si ju veľmi vážim. Sean Connery je síce "len" mojim druhým najobľúbenejším Bondom (prvým je Pierce Brosnan), ale ak by som sa na to pozrel cez okuliare objektivity, povedal by som asi jeho meno. DR. NO nám už hneď ako prvá bondovka predstavuje niekoľko trademarkových prvkov, ktoré sprevádzajú celú sériu (kultový hrdina-kultové metódy, záporák s tendenciou všetko vykecať a ovládnuť (zničiť) svet, bondgirl, náznak štýlových úvodných titulkov, kultový hudobný motív...), ale niekoľko dôležitejších prvkov aj chýba, ako napríklad úvodná predtitulková sekvencia, titulná pieseň, či bondovské hračičky. DR. NO to ale celé začal a preto si zaslúži poklonu.

Jediná výraznejšia slabina filmu sa odkrýva hneď v jeho úvode, kedy sa Gary Ross trošku zdĺhavejšie venuje predstavovaniu a aj preto si musíme chvíľku počkať, kým sa začne príbeh sústrediť okolo Seabiscuita, ale na druhej strane Seabiscuit je jedným z tých filmov, ktorý sa nesnaží diváka ohurovať svojim tempom od úvodných minút, ale postupne ho vťahuje do deja a na konci mu prináša dobrý pocit. Celý film je vyslovene pekne natočený, vyčnieva dobrá kameramanská práca a veľmi dobre sú nasnímané i závody, ktoré nenechajú chladnými, či už je to súboj Seabiscuit vs. War Admiral alebo záverečný závod, ktorý síce po režisérkej stránke nie je dokonalý, no aj napriek tomu som pri ňom držal palce osudom poznačenému Seabiscuitovi i Redovi Pollardovi na rukách aj nohách. Ďalšími plusmi filmu sú sympatické postavy-sympatickí herci na čele s triom Bridges-Maguire-Cooper, pekná hudba Randyho Newmana, či príjemné prostredie a predovšetkým skutočnosť, že z filmu srší pozitívna energia zo všetkých strán.

Jackie Chan mi je síce sympatický, no to nič nemení na mojom názore, že jeho americké produkcie až na niekoľko výnimiek za veľa nestoja. A TUXEDO určite nepatrí medzi tie výnimky. Priemerné spracovanie, priemerný námet a ešte priemernejší scenár by sa ešte dali ako-tak ignorovať, keby TUXEDO plnilo aspoň jednu zo základných funkcií filmu: zabávať diváka. No to sa mu počas 98 minút moc nedarí.