PALINO

Filmové komédie síce nepatria medzi moje srdcové záležistosti, ale nad dobrou komédiou nikdy neohrniem nosom, zvlášť keď tých naozaj vtipných, inteligentných, vydarených a zábavných je tak máľo. A som rád, že WEDDING CRASHERS túto malú skupinku rozširujú. Owen Wilson a Vince Vaughn odviedli v rámci žánru vynikajúcu prácu, v ich spoločnosti je veľká sranda a je to najmä ich zásluha (samozrejme s prispením scenáru), prečo sú WEDDING CRASHERS miestami veľmi vtipnou záležitosťou. Svoj vrchol dosahuje film podľa môjho názoru na prvej svadbe ministrovej dcéry a následne v ministrovej veľkolepej rezidencií, len škoda, že po tom trošku stráca dych, no aj napriek tomu nasledujú momenty, za ktoré by bola väčšina komédií vďačná.

Veľa vecí nasvedčovalo tomu, že Smithovci budú dobrá odľahčená akčná komédia, plná super hlášok a slovných prestreliek, ktorá z chuti zabaví. Ale sú predchádzajúce slová pravdivým opisom Limanovho filmu ? To tažko ! Musel by som byť asi človek, ktorému k filmovému štastiu stačí iba nenáročná zábava a filmová hviezda (tentokrát hneď dve) v hlavnej úlohe, aby som si Smithovcov naplno užil, pretože mne osobne z toho nevyšlo nič iné ako len priemerný a polozábavný film, ktorý mal na viac. Brad Pitt a Angelina Jolie sú ale samozrejme vynikajúci, na plátne im to veľmi svedčí, ale kto sa chce potešiť ešte lepšími manželskými ťahanicami a lepšie sa aj pri tom zabaviť, nech si radšej pozrie, čo vyvádzajú Michael Douglas s Kathleen Turner vo Vojne Roseovcov. Tým ale nechcem kritizovať Brada, ani Angelinu, napokon sú tým najlepším, čo film ponúka, ale skôr scenár, z ktorého vypadlo len veľmi málo momentov, na ktorých sa dá úprimne zasmiať.

Tim Burton použil pri spracovaní Dahlovej knižky svoje osobité filmové zbrane, pomocou ktorých tak pekne ozdobil svoju filmografiu a jej lesk bezpochyby zvýrazní aj Charlie. Film si hneď po svojej premiére dokázal vybudovať slušnú povesť, ktorá vo mne vyvolala veľké očakávanie, ale nakoniec nemôžem skrývať malinké sklamanie. Tým ale nechcem uberať nič z krásy Burtonovho filmu, pretože sa jedná o kúzelnú vec, ktorá na mňa už od úvodných minút (úvodné titulky, scénky v Charlieho dome, dianie okolo zlatého lístka) veľmi zapôsobila a moje malinké sklamanie z filmu paradoxne začalo vznikať až vo Wonkovej čokoládovej továrni. Tá je po vizuálnej stránke nádherná, brilantná, skvostná, ale aj napriek niekoľkým nezabudnuteľným scénam, ktoré sa tu odohrajú, mi pri prechádzke továrňou niečo chýbalo. Najviac mi asi vadilo, že sa dej trochu odklonil od malého Charlieho a jeho dedka, pretože práve dianie okolo ich postáv v úvode a závere prináša filmu hrejivú a milú atmosféru. Ale na druhej strane je to práve továreň, vďaka ktorej máme možnosť zhliadnuť neopakovateľného Willyho Wonku a ten je v podaní Johnnyho Deppa skutočne silným dôvodom, prečo sa vybrať do kina. A ak sa rozhodnete stráviť svoj čas v spoločnosti Charlieho, Willyho a jeho továrne, bude pre vás odmenou pekný film, ktorý sa len ťažko nedá obľúbiť.

Je dobré, že Ron Howard kašle na staré známe príslovie "Nevstúpiš dvakrát do tej istej rieky" a po Oscarovo úspešnej Čistej duši spracúvava opäť skutočný príbeh skutočnej osobnosti a moje nadšenie z filmu je naozaj obrovské, pretože Howardovi sa podľa mňa podarilo vytvoriť ešte lepší film ako je jeho vynikajúca Čistá duša. CINDERELLA MAN je neobyčajne pekný film s množstvom krásnych a dojímavých momentov, možno si niekdo povie, že Howard sa snaží samoúčelne tlačiť na naše city, používa najklasickejšie klišé a vytvára podliezavý oscarový film, čo je aj trošku pravda, no mne osobne niečo podobné nikdy nevadí, pokial s tým režisér dokáže dobre narábať a použije to v prospech filmu. A pre mňa predstavuje CINDERELLA MAN skutočne veľký a nezabudnuteľný filmový zážitok. Okrem toho sa ešte môže pochváliť vynikajúcim hereckým obsadením a strhujúcimi boxerskými zápasmi. Russell Crowe svojou charizmou opäť raz ožaruje celé plátno a akonáhle jeho Jimmy Braddock vstupuje do ringu, nasledujú momenty, pri ktorých sa tají dych a začína úprimné fandenie a povzbudzovanie hlavného hrdinu. Spojením kvalitnej réžie, kamery, hudby a zvuku vzniklii vskutku excelentné zápasy na čele s tým záverečným, kedy bo som sa ani v horúčave nevedel ubrániť zimomriavkám. Skrátka Ron Howard opäť raz vytvoril Film s veľkým F.

Jedna z vecí, ktorá ma na OSTROVE veľmi zaujala, je jeho námet, z ktorého cítiť veľký potenciál, ale Michael Bay ho obliekol do svojho typického kabátu, čo mi prišlo v konečnom dôsledku ako plytvanie. Ja osobne by som dal väčší dôraz na dejovú líniu dotýkajúcu sa života klonov vo výchovnom zariadení, ich postupné objavovanie pravdy a zmyslu ich života, ako i väčší dôraz na prekreslenie jednotlivých postáv a emotívnu stránku filmu, ktorú nám Bay len miestami pootvorí (výborná je napríklad scéna, keď sa Lincoln Six-Echo dozvedá pravdu o osude vylosovaných). Možno mal tento námet spracovať skôr nejaký vizionársky režisér, ktorý by uprednostnil serióznosť v podobe vážnej sci-fi pred blockbusterovou zábavou a scenáru by zase neuškodila mierna redukcia akčných scén v prospech vedecko-fantastickej stránky filmu. Ale to sú všetko iba hypotetické poznámky, OSTROV je tradičným filmom Michaela Baya a podobne ako všetky jeho predchádzajúce kúsky, je i tento vynikajúcou a bombastickou filmovou jazdou. Herecké obsadenie dáva dôvod na radosť, dobre funguje i humorná stránka filmu, ktorá súvisí hlavne so vstupom Lincolna a Jordan do reálneho sveta, či návštevou skutočného Lincolna, ale z chvály musím trošku ubrať u akčných scén, ktoré sú síce tradične veľkolepé, ale zároveň i mierne chaotické. OSTROV sa mi ale veľmi (naozaj veľmi) páčil, no aj tak som toho názoru, že Bayov štýl sa pre tento námet nehodí a film mohol byť koncipovaný trochu inak.

Ani predchodca Rodriguezovho VTEDY V MEXIKU ma filmovo nedostal a to čo sa nepodarilo Desperadu, sa nepodarilo ani tomuto filmu. Rodriguez je možno po formálnej stránke znamenitým režisérom schopným robiť si veľa vecí sám, ale ako rozprávač má značné rezervy. Hlavný problém jeho filmu sa podľa mňa rozvetvuje na dva korene. Jedným z nich je i napriek El Mariachimu a skvelému hereckému obsadeniu neprítomnosť postavy, s ktorou by sme sa mohli stotožniť a sympatizovať a tým druhým je, že sa Rodriguezovi nedarí vtiahnuť diváka do deja a aj preto je jeho výtvor jedným z tých filmov, ktorý zaujme pri niekoľkých momentoch, ale ako celok zanecháva skôr rozpačitý dojem.

Och Bože a je to tu zase! Je smutné už po druhýkrát sledovať na plátne Laru Croft v tak slabom a nudnom filme a nemyslieť pri tom na to, že keby sa tejto látky zmocnil talentovanejší režisér a scenárista, mohla by Lara Croft usadnúť na trón hneď vedľa Indyho a spolu by vládli dobrodružnému žánru ako kráľ a kráľovná. K tomu by bolo ale skutočne potrebné mať talentovaných a schopných rozprávačov. Jan de Bont ním možno v minulosti aj bol, no dnes už akosi nevie divákov zabávať a scenáristi nám zase ponúkajú príbeh, ktorý by možno bol dostačujúci pre Larine počítačové dobrodružstvá, ale pre tie filmové je to sakramentsky málo. Jednu z mála vecí, ktorú možno na tomto podpriemernom filme pochváliť, je Angelina Jolie, ktorej padne postava Lary Croft ako uliata a snáď jediné, čo je v dvojke výrazne lepšie ako v jednotke, je hudba, tentokrát od Alana Silvestriho, ktorý zložil Lare aj hudobný motív. No a vzhľadom na chabé tržby (v Amerike len 65,6 mil. $) sa už asi tretieho dielu v blízkej dobe nedočkáme, za normálnych okolností by som aj uronil slzu, ale pri danej kvalite len smutno konštatujem: chvalabohu!

James Bond pokračuje vo svojich dobrodružstvách už po štvrtýkrát a zo svojej typickej vyšlapanej bondovskej cestičky nevychádza ani tentokrát, takže svojich fanúšíkov spoľahlivo poteší aj v tomto filme. Ja som k nim nikdy veľmi nepatril, ale na druhej strane THUNDERBALL je určite vydarenou bondovkou s vynikajúcim Seanom Connerym v hlavnej úlohe a niekoľkými podarenými scénami typu podmorská prestrelka, či divoká jazda na jachte s akčnou barryovskou hudbou. Operácia Thunderball môže začať!

V poradí tretia bondovka môže mať prívlastok zlatá, lebo patrí k jedným z najviac vydarených. Počas úvodných titulkov už máme možnosť tentokrát vôbec po prvýkrát počuť titulnú pieseň a to je len dobre, pretože patrí k jednej z najlepších, aká bola pre bondovskú sériu napísaná. Sean Connery ako James Bond je naspäť v plnej paráde, svoju úlohu si neskutočne vychutnáva, no čím GOLDFINGER zaujme v prvom rade, to je niekoľko prvkov, ktoré nadlho zostávajú v pamäti. Takými sú určite postavy Goldfingera, či jeho klobučikára Oddjoba alebo scény, ako napríklad Goldfingerovo podvádzanie v kartách, kedy do toho vstúpi James Bond, ich partička golfu, scéna s laserom, či vo Fotr Knoxe. Skrátka stará dobrá bondovka.

Skvelé ! Tim Burton vytvoril comicsový film, ktorý sa nezmazateľnými písmenami vryl do (nielen) comicsového žánru. Jediné, čo by som mu vytkol je, že samotnej postave Brucea Waynea/Batmana sa mohol venovať viac. Michael Keaton bol síce odvážnou voľbou, ale svojim výkonom určite nesklamal, no najväčšiu pozornosť na seba strháva neopakovateľný Jack Nicholson. Jeho stvárnenie Jokera je jednoznačne najlepšou hereckou kreáciou comicsového filmu a to ani nehovoriac o množstve nezabudnuteľných hlášok, ktoré na nás chŕli ("Tolik práce a tak málo času", "Brak, brak, brak a tohle je skvělá práce", "Člověka s brýlemi bys přece neuhodil", "Bobe, zbraň" a tak ďalej). Vynikajúci film ešte dokresľujú kvalitná výprava, ktorá je ale iba predohrou druhého Batmana a samozrejme hudba Dannyho Elfmana i s jeho nezabudnuteľným batmanovským motívom.