Torgal

Howard po rokoch opäť v silnej forme. Neuveriteľne autentický zážitok, kde mi fakt, že sa pozerám na film a nie dokument pripomínali len tváre Mortensena, Farella a Edgertona. Žiadny pátos, len partia chlapov, ktorí si uvedomujú ťarchu zodpovednosti čo na nich leží, postavená pred mimoriadne náročnú úlohu. Hlavne pragmatický Mortensen bol fenomenálny a opäť som si musel povzdychnúť nad tým, že sa pred kamerami objavuje tak sporadicky. Úctyhodná stopáž je využitá na maximum a je nabitá až k prasknutiu napätím, pričom sa skutočných udalostí drží pevne ako kliešť. Scenár sa ani na okamih neuchýli k lacnému žmýkaniu emócii alebo umelému vytváraniu drámy. Klobúk dole, takýto prístup sa už bohužiaľ veľmi nenosí. Po dlhom čase teda film, ktorý ma strhol natoľko aby som mu dal najvyššie hodnotenie. 9-/10

Komorná melodráma z prostredia Divokého západu, ktorá miestami skĺzava k červenej knižnici, inokedy sa zas utápa v siahodlhých dialógoch. Kamera maľuje krásne scenérie, výprava je ale inak chudobná ako kostolná myš a všetko sa odohrá pred minimom kulís. Celkový look na mňa navyše pôsobil až príliš uhladeným dojmom, v duchu som si ho definoval ako “western pre ženy”. Celý čas som to preto videl skôr na tri hviezdy, potom ale prišla záverečná epizóda. V nej sa ukázalo, že celý príbeh bol omnoho komplexnejší a tragickejší než sa javilo na prvý pohľad. Toto je typ seriálu, ktorý si celý čas drží karty blízko pri tele a všetko do seba zapadne až v samom závere. Priam pozýva diváka aby si ho pozrel druhý krát, iba tak sa totiž dá vychutnať naplno. A v tom je tak trochu problém. Na prvé zhliadnutie je to miestami zmätená nuda a opätovne to pozerať nemienim, zas tak skvelé to nie je. 7+/10

Hororová trefa od protinožcov, v ktorej TikToková generácia spozná, že zahrávanie sa s “druhou stranou” má následky. Páčil sa mi presah v tom, ako bol kontakt so záhrobím prezentovaný - v skupine tínedžerov to bolo hlavne o dosiahnutí uznania v kolektíve a prežívaní eufórie podobnej účinkom drog. Do toho ešte náročné vyrovnávanie sa s traumou po smrti matky a máme tu nečakane komplexný pohľad do nástrah dospievania. Ako duchársky horror film ale tiež funguje veľmi dobre a gore scény boli naozaj nepríjemné. Gradovanie ale nebolo úplne podľa mojich očakávaní a vlastne ani samotný záver, i keď žánru nerobil hanbu. K špičkám žánru by som tento film teda nezaradil, ale kvôli originálnemu konceptu a komplexnému posolstvu určite stojí za zhliadnutie. 7+/10

To čo som napísal o prvom diely takmer do bodky sedí aj na jeho pokračovanie. Len tentokrát je ešte o kus hlúpejšie a krivky Amber Heard boli po tom fiasku na súde odstavené na druhú koľaj. Veľmi mi ale nechýbala, lebo štýl buddy dobrodružnej fantasy kde Jason Momoa a Patrick Wilson takmer neustále čelia hordám digimonštier mi celkom sadol. Akcia sa vždy zastaví len na to, aby sa hrdinovia nadýchli, zmenili scénu a už sa to zas mydlí. Trikovo to po tohtoročnej biede vyzerá veľmi slušne, humor medzi bratmi funguje, je to zábavné a Wan jednoducho režírovať vie. Ak si ale tento film chcete užiť, radím vám nechať mozog mimo jeho dosahu. Ja som to spravil a bavil som sa veľmi dobre. Priemernú známku tak dávam predovšetkým kvôli tomu, že do žánru smrdiaceho zatuchlinou tento film neprináša žiadny čerstvý vánok, ale len opakuje už videné. Pár rokov dozadu by mi to možno stačilo, doba sa ale zmenila. 6+/10

Dôkaz, že aj o takej banalite ako je teniska sa dá natočiť pútavý príbeh podľa skutočnej udalosti. Preťahovanie o Michaela Jordana v čase keď neodohral v NBA ešte ani jeden zápas mi síce prišlo prehnané v štýle “po bitke je každý generál”, ale inak to bolo zaujímavé nahliadnutie do osemdesiatych rokov (úvodné titulky sú v tomto vynikajúce!) a rivality medzi firmami vyrábajúcimi športové topánky, medzi ktorými Nike ťahalo za kratší koniec. A hoci sme všetci vedeli ako to všetko dopadne, sledovať ako k tomu dôjde nebolo o nič menej zaujímavé. Feel good záležitosť s výborným pesničkovým soundtrackom, ktorá v pamäti dlho rezonovať nebude, ale pozerá sa na ňu veľmi dobre. 7/10

Druhá séria ma tak nechytila ako prvá. Možno to bolo rozbitím partie, možno zasadením príbehu, ošúchanejšími dračími záporákmi, alebo za to môže jednoduchý fakt, že odoznel moment prekvapenia. Tentokrát ani nemôžem povedať, že by som situácie zo seriálu zažíval od stola, čo som nečakal. Stále ma to bavilo a teším sa na to ako to dopadne v tretej sérii, no teraz som si to až tak neužíval a neprežíval spolu s postavami. 8-/10

Po (pre mňa) rozpačitej druhej sezóne návrat na trón pohodových feel good seriálov. Stále je to síce hyperkorektné a tak ohľaduplná ako v podstate hocikto z Richmondu by nebola snáď ani Matka Tereza, no zas to niekam smerovalo a tvorcovia si dokonca spomenuli, že sa tu hrá aj nejaký futbal. Ešte jednu sezónu by som si predstaviť vedel, toto pôsobilo dojmom akoby sa narýchlo uväzovali konce (taký Nate napríklad vôbec nestihol byť zlý), ale aj tento záver seriálu bol veľmi fajn a aspoň skončil na vrchole. 8/10

Ako hodnotiť seriál, v ktorého dvoch najlepších epizódach (zo siedmich) sa vôbec nenachádza jeho titulná postava? A zaslúžil si vôbec Boba Fett aby seriál niesol jeho meno, keď ako protagonista vôbec nefunguje? Všetky rozhodnutia zaňho robí niekto druhý a keď skúsi niečo sám, zvyčajne to dopadne dosť zle. Nepomáha ani to, že Temuera Morrison hereckého kumštu veľa nepobral a celý čas si vystačí len s jedným kamenným výrazom. Navyše je starý a pôsobí unaveným dojmom. Situáciu nezachraňuje ani príbeh, skôr ju zhoršuje. Ten retrospektívny, ktorý sa vracia k tomu ako sa zachránil z žalúdka Sarlacca a potom žil medzi Tuskenmi má pár pekných momentov, medzi ktorým žiari prepadnutie vlaku, no je to len jednoduchá variácia na klasický príbeh o tom, ako muž z civilizácie nájde nový život v domorodom kmeni. Keďže mu ale chýba poriadne ukončenie, pôsobí prázdnym dojmom. Omnoho horšie je na tom ale príbeh odohrávajúci sa v súčasnosti. Ten sa nám snaží nahovoriť, že Boba Fett je rešpektovaný zločinecký boss na Tatooine, hoci na začiatku seriálu má len JEDNÉHO človeka. Postupom času sa k nemu, hlavne vďaka scenáristovej dobrej duši, pridá zopár ďalších indivíduí, no stále je to len smiešna hŕstka čudákov. Tým kraľuje štvorica sotva odrastených faganov na antigravitačných Vespách s plnými ústami rečí o povinnosti chrániť mesto. Všetko to pôsobí tak prirodzene ako Plačkovej ústočka. Zápletka o boji s nepriateľským syndikátom je za týchto okolností už úplne absurdná. A samozrejme nefunguje ani za mak. Okrem toho tu ale už nič iné nie je. Favreu ako hlavný scenárista už v Mandalorianovi dokázal, že veľké príbehy mu nejdú a toto celé pôsobí ako jedna seriálová epizóda roztiahnutá na niekoľko hodín. A keď už fakt nevedel čím by naplnil už tak povážlivo prázdnu minutáž, tak sem na drzáka šupol dve (výborné) regulérne epizódy Mandaloriana. Tie boli suverénne najlepšie na celom tomto projekte, lebo ako jediné mali sympatické postavy pri ktorých sa má divák o čo zaujímať. Nakoniec si čestnú zmienku zaslúži Robert Rodriguez, ktorý režíroval tri časti a všetky boli s prehľadom najhoršie z celého seriálu. Naháňačka z tretej epizódy by si zaslúžila byť skôr v Spy Kids a svojou kinetikou ma uspávala. No a veľké akčné finále bolo tak prepchané nelogickými sprostosťami (nekonečná streľba do nepreniknuteľných štítov bola naozaj len špička ľadovca) mohlo fungovať len pokiaľ sa človek nezačal zamýšľať nad tým, čo sa deje na obrazovke. Prečo nakoniec hodnotím tak mierne? Hlavne kvôli tomu Mandovi, Raylanovi Givensovi… pardon, chcel som povedať Timothy Olyphantovi a tomu, že ako pravidelný nenáročný program na večer to bolo vlastne celkom fajn. V pokračovaní budúcnosť značky  nevidím, no toto je stále lepšie ako ešte omnoho viac lobotomizovaný Obi-wan. 6/10

Nečakané kvalitatívne vzchopenie po slabej druhej sérii, ale stále len na úroveň ľahkého priemeru. Tvorcovia našťastie tentokrát krotili vlastnú fantáziu a pevnejšie sa držali predlohy, no filmárskeho umu stále veľa nepobrali, takže adaptovanie známych scén z predlohy je prinajlepšom toporné. Akcia ako taká nevyzerá zle, ale nudných a mimóznych pasáží tu bolo viac než dosť. Napriek tomu by som cítil nádej, že do budúcna sa to môže zlepšiť, no Cavill už opustil potápajúcu sa loď. Bez neho ako Geralta a aj jeho boja s producentkou seriálu o čo najmenšie znásilnenie predlohy tento projekt nemá žiadnu budúcnosť. 5+/10

Našťastie sa aj teraz potvrdilo, že párne sezóny fungujú lepšie ako tie nepárne. Človeka už neruší nový vzhľad známych postáv a môže sa viac sústrediť na dej. Tu sa mimoriadna pozornosť venovala Diane, čo sa dalo zefektívniť, lebo ostatné témy sa potom len preleteli. Trochu ma zamrzelo, že namiesto udalostí s globálnym presahom sa riešili prevažne osobné životy kráľovskej rodiny, no s ohľadom na to, že sa jednalo o finálnu sezónu to bolo pochopiteľné. Záverečná epizóda patrične dojemná a nostalgická. Po pre mňa mdlej a nezaujímavej predošlej sezóne dôstojné rozlúčenie so seriálom. Jeho vrcholy však už boli dávno za nami. 7/10