Marcecek

Správne severské, kruté, chladné, historické dráma a hlavne dánske, takže každý trochu znalý bude asi tušiť kdo tu má hlavnú rolu a hlavné slovo. Je to drsný film odohrávajúci sa v drsnej dánskej nehostinnej prírode, v ktorom si jeden človek ide aj cez mŕtvoly za svojim snom a svojou zásadovosťou a poctivosťou serie hlavne namysleného zemepána Schinkela, ktorý si honí ego a brutálnym spôsobom zneužíva svoju moc. U Schinkela by som sa zastavil, tomuto charakteru budete priať tú najhoršiu smrť už po prvej minúte čo sa objaví na plátne alebo obrazovke, jeden z najvýraznejších a najúlisnejších záporákov za poslednú dobu a hovorí sa že film je tak dobrý ako jeho záporák. Mikkelsen nezaostáva, hrá ako vždy nadštandartne, je to správny chlap a jeho rozhodnutiam budete rozumieť, aj keď za jeden konkrétny čin by som ho nakradšej vyfackal. Film ukazuje, že svet je krutý, a že nie vždy /takmer nikdy/ nič nedopadne tak, ako by sme chceli. Nečakajte nejaké prehnané zvraty, cliffhangery, akčné scény, film je vystavaný pomalšie a režijne tak dobre, že nudiť sa nejde, namiesto toho obsahuje niekoľko silných momentov, ktoré diváka do toho sedadla, nech už sedí kdekoľvek, dokážu prikovať. Možno keby sme si odmysleli to chladné prostredie a estetiku, špinavosť, dostaneme tuctový príbeh, ale takto to spolu funguje, patrí to k sebe ako čas k priestoru a treba to hodnotiť tak ako to vidíme. A ja som videl vysokú kvalitu, veľké prekvapenie už na začiatku roka, náležite vysoko aj hodnotím, moja slabosť pre dánske filmy s Mikkelsenom pretrváva. Bravooo!

Pre niekoho už tuctový notoricky známy príbeh /aj keď oproti knihe dosť brutálne upravený kvôli logickým dôvodom/, pre mňa krásny príbeh s teraz už legendárnou nesmrteľnou animáciou od Disneyho, čo zahreje na srdci. Príbeh o láske /zčasti nenaplnenej/, o všetkých ľudských cnostiach, vlastnostiach, či už pozitívnych alebo negatívnych, o láske ktorá sa musí vysporiadať s čirým zlom v podaní sudcu Frola, u ktorého musím vytknúť vynikajúci český diabolský dabing. Je to rozprávka, svet sa tu hodnotí čiernobielo, ale je to aj zo života, pre veľkých aj pre malých, je to Disney produkt, takže musíte čakať pre neho typické muzikálové a humorné čísla. U konca budú mať citlivejšie povahy zimomriavky, ale nebudem klamať, mal som ich aj ja. A v takomto prípade dávam 5*. Bravoo Disney.

Začínam mať slabosť pre dánske filmy, pretože, aj keď som ich zatiaľ nevidel toľko, čo som videl, bol samý skvost. Asi nebude náhoda, že v každom hral Mads Mikkelsen, tento charizmatický chlapík, národný dánsky klenot, by mal už minimálne v Dánsku dostať sochu. V tomto multižánrovon filme hrá tú vážnu dramatickú zložku, zatiaľ čo jeho partia nesúrodých "hrdinov" tu tvorí zasa tú komediálnu vložku. To čo začne ako silný dramatický príbeh o strate manželky a mamy, truchlení a zvykaní si na nastálu situáciu, pokračuje krimi prvkami do čiernej komédie ala Guy Ritchie, v ktorej sa prelínajú Wickovské akčné scény, pokračujeme filozofickými úvahami o náhode a kauzalite, aby sme sa dostali k dôležitému dejovému twistu, a skončili takmer Tarantinovským záverom. Multižánrovka ako vyšitá, na prvý pohľad to vyzerá ako zlátanina, ale už hodnotenia dosť silno naznačujú, že táto "zlátanina" kur... dobre funguje, nič tu nevyčnieva, zapadá to do seba, komediálne prvky niesú trápne, dramatické ani akčné niesú prehnané ani prepálené, skvelá réžia to drží pohromade. Scenár nieje z tých najprepracovanejších, ale máme tu skvelo obsadenú, zahranú a zrežírovanú akčnú komediálne ladenú dánsku drámu, ktorá určite stojí za hriech. Osobne som sa bavil takmer dokonalo, preto dávam plnú dávku. Bravooo.

Heureka, práve rozdýchavam to, čo som práve videl v kine. Zjavenie, toľko originality na meter štvorcový, zábavne vystavaný scenár, naozaj geniálne dielo na pomedzí artu a mainstreamu. Inšpirácia Frankensteinom je jasná, kamera výprava, všetko na špičkovej úrovni a miestami tie zábery, ako namaľované vodovými farbami, nechýbajú tu prvky steampunku a artdeka. Dopĺňajú to vynikajúce herecké výkony, najmä Ema Stone, ktorá od čias Superbad stúpa na sláve a za takýto výkon, talent a drinu si Oskara zaslúži, berie film takmer celý pre seba. Hrá tu slečnu, ktorej fyzický vek nekorenšponduje s mentálnym vekom, je tým pádom ako veľké dieťa, teda až príliš úprimné, naivné a v neposlednom rade promiskuitné, áno je tu veľa opičích tanečkov, z čoho potom vyplývajú vtipné scény. Je to taký iný, originálny príbeh o dospievaní, o prerode dieťaťa na ženu, o poznávaní vlastného tela a o slobode, aby nakoniec dotyčná zistila, že to čo celú dobu chcela, mala už na začiatku. Spracovanie vývoja hlavnej postavy je zvládnuté a zahrané majstrovsky a ja sa klaniam. Je to zvláštny, dekadentný, filozofický, erotický a zároveň veľmi chytrý a vtipný film. Ďakujem a bravooo!

Videl som len prvé 3 diely série Saw, druhý a tretí si takmer nepamätám, prvý považujem za kultový premakaný drsný hororový triler. Som si povedal, prečo nepreskočiť ďalšie sračkoidné časti, súdziac dľa kritík a nepozrieť si zrovna naopak lepšie hodnotenú desiatku, ktorá teda dejovo zasahuje medzi geniálnu jednotku a priemernejšiu dvojku, aj keď teda je to asi jedno, dá sa to brať ako samostatný film a ždímanie značky. Keďže viem o čom séria Saw je, tak sklamaný úplne niesom, dostal som "premakané" pasce, neviem kde nato tvorcovia chodia, veľa medicínskych prešľapov, to s tým mozgom a črevami, a v pozadí to hecovanie, chvíľkami som myslel, že sa pozerám na Saw paródiu. Zo začiatku príbehu chcú tvorcovia ukázať tú civilnejšiu a ľudskejšiu tvár Jigsawa, že vlastne on je tá obeť, a treba všetkým zlým ľuďom dopriať hru, urež si nohu, lebo ti urežeme hlavu, toto je Jigsawova spravodlivosť trvajúca už 10 dielov. Logicky, v 10. diely akejkoľvek takto úzko zameranej série nemôžete čakať ani náznak originality, keď to tvorcovia nedokázali už v nejakom treťom pokračovaní. Je to priemer, pozerateľný priemer s jednoduchým scenárom, snažiaci sa byť aspoň teda v úvode originálny, chce ukázať, že je aj väčšie zlo ako samotný brutálny anjel spravodlivosti. Značka očividne ešte funguje, čo je chvályhodné, ale človek by mal aj vedieť povedať kedy prestať a teraz si myslím, je najvyšší čas.

Nie tak výpravné a veľkolepé ako predošlí novodobí Poirotovia, možno o niečo lepšie, ale nie o veľa, len trošku. Kenneth Branagh drží laťku stále dosť vysoko, tentokrát si vystačí s komornejším prostredím, menším priestorom. Film má tým pádom tiesnivejšiu atmosféru, ktorá je temnejšia, strašidelnejšia, dokonca tu na nás tvorcovia nastražili aj hororové prvky v podobe ľakačiek, celý film sa nesie v tomto duchu a súperí tu pocit mysteriózna a nadprirodzenosti, ktorý sa nám film snaží vnutiť, s čisto racionálnym myslením Poirota, ktorý ako vždy, to asi nebude spojler, vidí vo všetkom lož a podvody a na všetko príde. S koncom je to ako vždy, je jasné, že páchateľom bude niekto z prítomných, ale keďže je tých vysvetlení aj viac, tak nečitateľ Agathy Christie ako ja, môže byť až do konca v napätí, že ako to vlastne všetko bolo, zrozumiteľne sa na konci všetko vysvetlí. Z tohoto hľadiska mňa film bavil a nenudil, ale niesom z neho totálne paf, aj keď ho považujem z Branaghovej trilógie za najlepší, ale tesne. Každopádne, keď niekedy bude nakrútený ďalší Poirot, budem sa na neho určite tešiť, pretože viem, že sa budem dobre baviť.

Film o jeseni, vlastne skoro až zime života, mocnom Alzheimerovi, ktorý /nielen/ starým ľuďom kradne veci a spomienky. Ako v jednej múdrej knihe napísali "prach si a v prach sa obrátiš", teda že o starého človeka, keď sa už dožije požehnaného veku, sa musí blízky starať ako o mimino, taký je život. Konverzačné dráma, to neznie nejako lákavo, teda samozrejme, píšem hlavne za seba, ale keď tu konverzuje treba taký Anthony Hopkins s Oliviou Colman, treba tomu venovať čas. Potom náhle zistíte o aký klenot, či už hereckými výkonmi, réžiou alebo vynikajúcim scenárom ovplyvnený, sa jedná. Vážne až depresívne a smutné téma, ale tak hravo zobrazené, režisér presne dokáže vystihnúť pocity starého človeka trpiaceho demenciou, tak ako je zmätený on, je vlastne aj chytrým scenárom a strihom zmätený samotný divák, takisto miestami netušíte kdo je kdo, kdo je reálny, aký vlastne uplynul čas a to je práve zámerom tvorcov. Na konci už to dáva zmysel, je dojímavý a ľudia, ktorí toto so svojimi blízkymi prežívajú a nájdu si ten čas na film, asi zatlačia nejednu slzu. Právom ocenený Anthony Hopkins a Olivia Colman ma zaujala už v priemernej Tajnej invázii /iný biják s ňou som nevidel, niesom totálny cinefil, ale časom to napravím/. V rámci žánru /nielen/ existenciálnych drám naprostý majstrštyk, ktorý by žiadnemu správnemu filmákovi nemal uniknút. Bravoo!

Príbeh o undergroundovom metalovom bubeníkovi, čo stratí sluch, taký novodobý Beethoven. Strata sluchu u hudobníka sa dá prirovnať chirurgovi čo stratí ruky, čo môže byť horšie. Nenechte sa mýliť názvom, film nieje o metale, na začiatku zaznejú 2 by som povedal nejaké grindcorové vypaľovačky, a ďalej ide o komornú drámu, v ktorej sa hlavný hrdina, bývalá smažka, a vlastne aj jeho partnerka, aj keď tá sa na viac ako polku filmu vyparí, musia vysporiadať s novými krutými rozdanými životnými kartami, o zmierení sa s problémom a o zmene životných priorít. Film je minimalistický, dokonca aj zvukovo, pretože logicky sa tvorcovia snažia preniesť zvukové vnímanie hlavnej postavy na diváka, čo je originálny nápad a môže pomôcť vžiť sa do jej útrap, takže možno aj polku filmu budete počuť buď modifikovaný, utlmený alebo takmer žiadny zvuk. Riz Ahmed po vedľajšej úlohe vo Venomovi ukazuje, že dokáže solídne zahrať a tiahnuť aj vážnu dramatickú hlavnú rolu. Koniec filmu je symbolom zmierenia sa s nastálou situáciou a to ticho je v tejto uspechanej a uhlučanej dobe na nezaplatenie si asi hovorí hlavný hrdina. Neviem, či je to miešanie jabĺk s hruškami, ale porovnáva to takmer každý, jedná sa predsalen o iný druh drámy, pre mňa je najlepším hudobným filmom za poslednú dobu Whiplash, takže za mňa v tomto prípade, takisto veľmi kvalitného filmu 4*. Doporučujem pre tých čo sa chcú započúvať do ticha.

Výborný artový film, takýto druh filmov zbiera ceny po festivaloch, samozrejme musí byť do detailu vypiplaný. Hlavné 2 postavy, otec s dcérou, sú na prvý pohľad na idylickej dovolenke, ale neustále máte pocit, že niečo nieje v poriadku, že to čo vydíte je len obal, objavujú sa tu náznaky toho čo sa odohráva v hlave hlavného protagonistu, je tu stále očakávanie, kedy nastane nejaký zlom, niečo zásadné sa udeje a ono nič. Nieje tu prakticky žiadny dej, ale nádych mysteriózna, neustály pocit napätia, ktorý je v niektorých momentoch silnejší ako v hororoch, to plnohodnotne vynahradzuje, zábery ako z home videa vybudzujú dojem realističnosti. Na prvý pohľad originálny, na ten druhý možno až tak už nie, ale hlavne melancholická a depresívna verzia Účastníkov zájazdu, kvalita sa nezaprie, ale ja ako akčná povaha dať plnú pálku nemôžem.

Skrytý klenot 80. rokov, tak mi to aspoň pripadá. Skvelý film, Mickey Rourke bol pred kolapsom svojej kariéry na výslní, veľmi taklentovaný chlapík, čo si charizmou nič nezadá ani s takým Brucom Willisom. Alkoholika tu spolu s Faye Dunaway hrá veľmi presvedčivo, niekedy až karikatúrne, ale na pohľad je to výpitok na pohladanie, celý film sa odohráva v baroch a špinavých lokáloch, tak alkoholik žije. Veľa ľudí, čítam, obdivuje ten flegmatizmus a nihilizmus alkoholika, verím, že to myslia ironicky, pretože nikdo si nevie okrem alkoholika predstaviť, aké to je žiť v začarovanom kruhu, bez záujmov, bez chuti do života, byť len chvíľkovo šťastný, keď máte pohárik v ruke, postupne strácate všetko na čom vám záleží, nakoniec aj ten život. Viem to presne, sám som 3 roky po druhej liečbe a viem aké je to mať jedinú starosť, a to zohnať si chlast, a piť a piť do zaspatia, je jedno kedy, je jedno kde. Je to kruté, tento film to ale zobrazuje odľahčene, až tak, že si neznalý človek môže myslieť, že taký alkoholik nemá žiadne starosti, nič nemusí riešiť, že je mu aj čo závidieť, verte, že nie. Henriho Chinaskiho mi bolo aj miestami ľúto, je to dobrý chlap, zahraný až oskarovo, film je zábavný, hravý, zo života, aj keď komediálne ladený, ale nakoniec som rád, že nekončí tragicky, odpúšťam mu, že je to vlastne taká fikcia. Dojal ma, zabavil, a vychádza mi to na 5*.