glamgirl

"Komediálny muzikál Rolfa Kauku", ako sa to hovorí na začiatku rozprávky. S tým sa nedá nesúhlasiť, ale pravda je aj to, že prvá a druhá polovica Zlatej Márie a modrého Bella sú veľmi nekonzistentné. Kým sa dej odohráva v "nerozprávkovom" svete malého mestečka s jeho obyvateľmi a rodinou majstra Fľašku v centre, ide naozaj o originálny, milý a vtipný muzikál. Potom sa však dej presúva do rozprávkovejšej, fantazijnejšej časti, ktorá sa k začiatku príbehu vôbec nehodí. Celkovo mám dojem, akoby niekto zmiešal dokopy dve zápletky s rovnakými postavami... a nebol to práve najlepší nápad. Čo si však zaslúži chválu, je starý poctivý slovenský veršovaný dabing, z ktorého si už roky pamätám a používam hlášky.

Typický béčkový televízny film o osobe, ktorá je natoľko psychicky labilná, že má potrebu škodiť iným ľuďom. V tomto prípade ide o histriónsku matku trpiacu niekoľkými chorobami, ktorá je nezdravo naviazaná na svoju dcéru. Všetko by bolo v poriadku, keby si dcéra nenašla priateľa, čo matka nevie prežiť, lebo sa bojí, že zostane sama; preto sa ju snaží manipulovať, citovo vydierať a nakoniec aj ohrozovať... Gwynyth Walsh mi liezla na nervy tak, ako to bolo zamýšľané, Nicholle Tom v úlohe dcéry nič nepokazila a Cameron Daddo mi bol celkom sympatický... ako podmaz na lenivé víkendové popoludnie je film Matkina posadnutosť ako stvorený.

Pohodový seriál o cestovaní v čase a prevteľovaní sa hlavnej postavy do iných ľudí, ktoré vzniklo z tak trochu pokakaného experimentu (doslova "[it] went a little ca-ca" :)). A nielenže ma baví dej, ale zakaždým, keď pozerám na mladého Scotta Bakulu, tak sa po celý čas musím prihlúplo usmievať, pretože v tom čase bol fakt na zožratie.

Interview s upírom rozhodne má svoje čaro, ale Neilovi Jordanovi neverím, do scenára je toho napchaté priveľa a o Kirsten Dunst už ani nehovorím... a preto zážitok z filmu nie je pre mňa prevratný ani zásadný.

Lineárny film o tom, ako si Dennis Rader chodí po svete, vyberá a vraždí svoje obete, zatiaľ čo jeho rodina ani okolie nič netušia. A navyše, ide len o pohľad zvonka, všetko vyzerá bezproblémovo a o motivácii alebo aspoň náznaku psychológie nemôže byť ani reči. Dávam 3*, keďže je to len video film, ale veľmi si ich nezaslúži.

Dávam 5* aj napriek istým nelogickostiam a rozťahanosti, ktoré však dokonale vykrýva atmosféra beznádeje a typický rukopis Carola Reeda spolu so zobrazením rôznych osudov obyvateľov mesta.

Nightmare Alley zo začiatku pekne odsýpa, kým sledujeme vzostup jarmočného podvodníka od kočovného života ku klamaniu ľudí zo spoločenskej smotánky, pričom ho ťaží pocit viny z náhodného zabitia kolegu. Neskôr je dej už trochu rozťahaný, ale vynahradila mi to postava pragmatickej psychologičky a nahliadnutie do jej praxe (osobne je to pre mňa z profesionálneho hľadiska v podstate fascinujúca záležitosť). Až na ten koniec vcelku solídny noir a zároveň môj prvý film s Tyronom Powerom.

Príjemný noir... akurát že na vynášanie mŕtvol z domu za hlbokej noci je väčší expert Fritz Lang (Woman in the Window).

Netušila som, že obchodovanie s ovocím je taký tvrdý biznis... Osobne som však na jablká alergická a femme fatale je v tomto filme dosť nesympatická. Tak trochu nudný priemer.

New York zachytený v celej svojej nádhere rokov štyridsiatych, ale čo sa príbehu týka, ide o pomerne nudné lineárne vyšetrovanie, v ktorom výraznejšie zvraty a aké-také napätie prichádzajú až ku koncu. Inak mi film pripadal ako nekonečné pochôdzky policajta Hallorana. Je pravda, že realisticky zobrazuje rutinnú prácu polície, no podľa toho, čo som videla, by som usudzovala na malomesto - policajti sa niekoľko dní v hojnom počte zaoberali jediným prípadom. Priemerné herecké výkony kompenzuje rozprávač, ktorý komentuje počínanie postáv, no v konečnom dôsledku na mňa najviac zapôsobili zábery mesta a tak trochu som sa spotila, keď som sledovala hlavné postavy behať v tom teple kompletne navlečené v oblekoch a klobúkoch.