grogodil

Nechutný sentimentálny cajdák v tej najsladkobolestnejšej podobe o ďalšej osudovej, no ťažko skúšanej láske. Neviem čím to bolo, že pri v podstate podobnom Notebooku som sa cítil ako beznádejný romantik a pri tomto mi občas bolo bľuvno z toho precukrovaného gýču...Svoj podiel na tom, že chémia medzi našimi hrdličkami na mňa akosi nezaberala má určite aj mne nesympatická Amanda Seyfried, ktorá sa so sympaťákom Tatumom nemôže rovnať dvojke McAdams/Gosling. Tým dvom som totiž tie citové výlevy žral aj s navijákom :-)

Frky a hlášky postavené na strete dvoch časových období ("Akú farbu má Michael Jackson?") sú zväčša naozaj fajn, tak načo tie rušívé ubohé "záchodové" vsuvky, ktoré skôr ako bránicu šponujú dáviaci reflex?

Tých pár úsmevných momentov, pre ktoré som sa na Cop Out aj napriek nie priaznivým ohlasom tešil, si Smith vystrieľal už v traileroch. Inak všetky (snáď až na pár filmových citácií) tie naťahované a nasilu ulepené slovné prestrelky a pokusy o ich nejaké vtipné vypoinovanie zasluhujú nálepku "prestalo byť vtipné už pred minútou" (každá spoločná scéna S.W.Scotta a Tracyho Morgana). Okrem toho hlavný záporák mi prišiel akoby len náhodou zablúdil do filmu z nakrúcania nejakej epizódy Weeds. Takže ak tu z niečoho nebolia oči a uši, tak je to kamenne kľudný Bruce Willis so svojou predsvatobnou honbou zabasebalovou kartičkou..

Lacná a béčková, no napínavá a pôsobivá sadistická televízna inscenácia odohrávajúca sa celá v jednej zaprdenej telocvični.

Už od Bergovho Kráľovstva som dúfajúc čakal, kedy si konečne niekto poriadne zabrdne a utre hubu aj o toto Bushovho fiasko. Helgeland prišiel s vynikajúcm vyváženým scenárom, ktorý to umne hrá rovnako na akčnú ako aj závažnú nôtu, Greengrass roztriasol kameru, do maskačového mundúru štandardne navliekol dvorného Matta Damona a do behu mu vyhráva úderný Powell (podľa mňa zatiaľ ich najlepšia spolupráca)...Aj keď, tá snaha držať diváka nonstop v napätí je miestami až otravná, až má človek dojem, že Greengrass by nechal toho roztraseného kameramana s reumou tancovať okolo Damona aj keby sedel na latríne, len aby to všetko vyzeralo dôležito a náhodou nezvoľnil tempo a nenechal diváka na sekundu vydýchnuť :-)

Naozaj neinvenčné pokračovanie so zopár podarenými jatočnými efektami, ktoré sa sa však po desiatich minútach zvrhne na nezáživnú tipovačku toho, kto bude ďalší v poradí...

"-Konec tlachání, jde se mrdat!".. Tak ako je to teplé, tak je to zábavné - a že je to miestami prihriatejšie než Paviel Rochnyak (hlavne McGregor je naozaj presvedčivý pupuško) :-)

Nečakal som, že Pán Nikto bude až takto ťažkou psychedelickou záležitosťou. Vedieť to vopred, obchádzam napriek zvučným menám a fantastickému traileru oblúkom. Voči "lynchovkám" a podobne ladeným halucinogénnym bizardnostiam, ktoré sa dajú interpretovať na tristo spôsobov a pritom na ne nie je možné nájsť nejaké obecné racionálne vysvetlenie, som mal vždy trošku averziu. Mr. Nobody však napriek zdanlivej chaotičnosti dokázal skutočne strhnúť a nakonci všetky tie neskutočne zaujímavé detaily a zdanlivo nespojiteľné dieliky poskladať nenásilne do jednoduchej a prekvapivo uspokojivej pointy. Spolu so Stay a Donniem Darkom snáď jediná "psycho haluška", pri ktorej aj ja môžem povedať, že nie je dôležité pochopiť, ale zúčastniť sa.

S Justified mám rovnaký problém ako napr. s Mentalistom a to, že jedna sympatická postava v hlavnej úlohe celý seriál nespasí...pretože všetko ostatné je len x-tá variácia tuctovej kriminálky, akých v bedni bežia naozaj mraky..

"-Noc oživlých mrtvol? -Ne, kámošovo svatební video." ...Brutálny, absurdný, oplzlý a morbídny nárez, ktorý síce ešte v prvej sérii určite nevyždímal úplne potenciál tohoto naozaj bezbariérového sveta, no podaktoré fóriky sú naozaj luxusné.