wipeout

Moju čarovnú púť naprieč celovečernou tvorbou majstra Miyazakiho som ukončil práve tímto skvostom. Vždy som si myslel pri každom jeho kúsku, že na vyššíiu úroveň sa už animácia nemôže dostať, no zase som raz bol vyvedený z omylu zázračnými rukami ľudí z Ghybli studios. To akých vizuálnych orgií sa tu divákovi dostáva sa musí len a len zažiť, aj keď animácia už je viac uhľadená, no stále si zachováva svoje čaro. Treba dopredu upozorniť, že sa upustilo od vážnych tém a užijete si jednej z najlepších rozprávok aké kedy uzreli svetlo filmového vesmíru. Dvere do sveta mágie, čarodejníkov, kráľov, vojnou zmietaných miest, čarovných dverí, najzlatších psíkov, chodiacich hradov, ješitných zhovorčivých ohňov a mnoho iných kúzelných zaklínadiel, ktoré vám budú robiť spoločnosť na ceste k ďaľšiemu z pokladov z puncom dokonalosti vykladanej truhlice pána rozprávania veľkých príbehov i rozprávok pre deti nad dvadsať.

Krásny komorný príbeh zachádzajúci omnoho ďalej ako bežná Kórejská romantika. Rozoberá zaujímavý "ľúbsotný" trojuholník plný citu, priateľstva a nehy. To čo zo začiatku vyzerá ako pekné kačiatko chystajúce sa po prvý krát vzlietnuť z hniezda sa nakoniec vivinie v krehkú story o citovom labyrinte ranených duší. Aj keď druha tretina sa sprvoti zdala stagnujúcou nakoniec sme sa presvedčili, že do filmu zapadá na tom správnom meiste. Je len škoda, že na rozdiel od iných Kóresjkých súrodencov Lovers concreto si ma nedokázal omotať okolo prsta do stavu keď som nebol schopný vôbec odolávať. Čo ale vonkoncom neznižije kvalitu tejto snímky.

Naozaj zaslúžené prvé miesto. Film pre široké spektrum diváckeho publika, ktorý musí zaimponovať asi naozaj každému, čo potvrdzuje aj toto umiestnenie pri takom množstve hodnotení. Niet čudo jednoducho, stráviteľne podaný ľudský príbeh, ktorý doslova "smrdí človečinou". Každá minúta je na 100% percent zužitkovaná a poskytuje priestor pre hercov naplno sa prejaviť. A o aké prejavenie sa ešte jedná!!! Ja osobne si od prvého vzhliadnutia púšťam tento skvost každého silvestra nad ránom aby som si uvedomil aký vďačný mám byť za tú "samozrejmosť" nazývanú sloboda. A povznesený na duši som potom pripravený akceptovať čas nie ako krutú daň života, ale faktor, ktorý robí náš život ľudským.

Najlepší animák tohto roku, teda keď beriem do úvahy len Európu a USA. Hneď od začiatku si človek proste zamiluje autíčka a už ho ten hrejivý pocit nepustí do konca na animovanú produkciu neobvyklej 2hodinovej stopáži. Všetko to čo mi obvykle vadí sem zapadalo má. Skvelá zábava, najmä keď si uvedomím koľko veľa priemerných animákov mám už za sebou a v poslednom čase sa proste s nimi vrece roztrhlo. Čo sa týka kvality technického spracovania, pokiaľ do oka naozaj nebije tak to v tomto žánri vôbec nie je podstatné, ako príklad uvediem Karcoolku. No ani v tomto ohľade nám Cars nič nezostáva dlžný. Dokonca sa občas aj na povrchu etjto pokojnej hladiny vykrištalizuje aj nejaká tá myšlienka aj ke´d to vôbec primárnym cieľom nie je...tím najhlavnejším je zabaviť a dojať a toho sa nám dostáva plnými priehrštiami. 4,5*

Nebudem hodnotiť tento dokument ako film lebo skutočný tvorcovia tohto monštrózneho predstavenia sú vedci a politici, ktorý za vytváraním podobných ľudstvo ohrozojúcich prostriedkov stoja. Je to zvláštne fascinujúce predstavenie farieb a deštrukcie, podfarbené podľa mňa nevkusnou hudbou intenzifikujúcou devastáciu v najintenívnejších obdobiach zbrojenia a testovania jadrových a termonukleárnych zbraní. Veľmi zaujímavé sú najmä úryvky z rôznych propagantistických filmov made by us army. Keď vás táto téma zaujíma tak spolu s viacerými novoodtajnenými zábermi tu máte na tácke to pravé "šťavnaté nukleárne menu". Bon appetit.

Niečo tak osviežujúco humorné som už dávno nezažil. Prvý krát som počul v kine ľudí sa nekontrolovateľne smiať, čo bol aj môj prípad. Problámy s bránicou sú len sprievodným efektom tejto cesty do pravej tváre ameriky. Takáto kombinácia dokumentu a hraného filmu nielenže pobavila ale aj donútila človeka sa zamyslieť nad reakciami obyčajných ľudi konfrontovaných s aktivitami tohto Kazašského reportéra. Keby Sascha Baron Cohen nebol sám židom, určite by bol obviňovaný z antisemitizmu, na ktorý sme našli viacero odkazov, no takto si mohol dovoliť nemysliteľné. Viaceré už teraz kultové hlášky sú jednoducho nezabudnuteľné. Ideálny film do kina na ktorý ale neodporúčam sa vydať s prieteľkou na rande. Nad hodnotením som ani len sekundu nepremýšľal ved kde inde človek nájde toľko zábavy a štipľavého humoru?!

Táto minimalistická pecka s vinikajúcimi súbojmi a atmosférou na krájanie ťaží najmä zo svojej krátkej stopáže a mixu novej dinamyckej dravej filmárčiny a klasického stvárnenia starších japonských filmov. Ani neviete prečo, len jednoducho pozerate pozeráte na dialóg dvoch "ľudí" prerušovaný občas súbojmi a ani po vyše hodine vás to neprestane baviť. Ešte poopravím, že o horor sa tu vôbec nejedná, jednoducho sa pekne posadíte zhasnete svetlá, vytnete zvuku a oddychujete. Najmä posledný súboj a koniec u mňa vydvyhli hodnotenie do týchto výšin. 3,5*

V globále sa nedá hovoriť o zlom filme pretože ním Iluzionista vonkoncom nie je. Čo sa týka prostredia stále som sa nevedel zbaviť pocitu, že všetko je príliš strojené a naaranžované. Takisto ako všetky triky, ktoré keby som ich videl niekde naživo predvádzané, by som tlieskal od nadšenia ale keďže človek vie čo digitálne efekty a filmové plátno všetko umožňujú nemohol som sa nejako naplno uvolniť. Záverečné rozuzlenie logicky vyplývalo zo základnej premisi, že ten happyend asi už raz bude zase nevyhnutný. Mrzí ma, že prvý krát vidím Edwarda Nortona v menej prestížnej úlohe. Neviem či príbeh vychádza z skutočných dobových reálii a ak tak by som ešte jednu hviezdičku možno pridal ale inak len 2,5*

Mononoke hime ako už viackrát u majstra Miyazakiho rozpráva príbeh na pozadí stretu techniky a príody, človeka a zvierat, dobra a zla. V tomto príbehu je samo hnanie sa za technickou vyspelosťou v centre pozornosti a zastupuje ju mladá ambiciózna lady Eboshi. Nebojí sa bohov ani prírody a podobne ako všetci ľudia nárokuje si nadvládu nad silami prírody. Naproti tomu stojí ríša majestátnych bohov, mohutných pradávnych vládcov prírody, ktorí sa obávajú o svoj osud. Ich spojítkom so svetom ľudí je princezná Mononoke, adoptovaná vlkmi. Do súboja týchto dvoch svetov vstupuje chlapec Ashitaka, nesúci kliatbu a víziu harmónie medzi obomi stranami konfliktu. Čo sa týka technického spracovania bol som zase raz unesený, ale to je pevný základ na ktorom potom Miyazaki buduje tak fascinujúce príbehy, ktorých paraleli často nachádzamo prekvapivo aj v tom našom menej rozprávkovom svete. Určite jeho vrcholné dielo, u mňa zastáva tretiu priečku hneď po Nausicaä of the Valley of the Winds a Spirited Away.

Nijaká pohroma tu na nás nečaká. Klasický americký odvaz, ktorý až na výborný nápad s fake collage neobnáša akúkoľvek štipku originality. Nad hlúposťou, naivitou či nelogičnosťou sa tu radšej nebudem rozplývať, nestojí to zato. No ale keď porovnám čo sa v tomto žánri obvykle rodí v hollywoode tak táto komédia sa zaraďuje v pomyselnom panteóne komediálnych zlyhaní do jeho nadpriemernej časti. Herecké výkony sú v rámci normu akú podobný kúsok vyžaduje, bránica je zamestnaná práve tak akurát. 2,5*