wipeout

Nebola to až taká katastrofa, prvotný zámer pobaviť sa naplnil tak z polovice keď od takej polovice bol utopený v záplave dramatických eskapád ala syn-otec. Nič originálne tu nehľadajte, tvorcovia sa držia zásady nejaké tie bláznivé zvieratká čo vyzerajú funny plus tanečné scénky a "smiešne" hlášky a nakoniec to všetko pokoreníme troškou emócií. Taký Madagaskar bez tých pravých tučniačikov a nameisto toho už otrepaná veverička, pubertálna žirafa so zvláštnym zmyslom pre výber partnera, nahúlený had, lemravá koala a desiatky ďaľších zvieracích komparzistov. Napriek všetkému to je poyerateľné a ako oddychovka poslúži v rámci svojich obmedzených možností celkom dobre. 2,5*

Geniálna sonda do pokrytectva a hyenizmu západu ako aj samotného konfliktu v Balkáne, ktorého nemými a nemohúcimi svedkami sa stávajú, ako vo veľmi veľa prípadoch, spolitizovanými a inkompetentnými predstaviteľmi OSN do ohnísk konfliktov vysielané jednotky UN. Nie je vôbec pdostatné či sa niečo podobné aj v skutočnosti udialo, lebo už len súčastnosť ponúka veľmi veľa ďaľších scenárov na podobnú tému. Tému západu s hrubou čiernou páskou na očiach dobrovoľne ponechávajúcu všetko akosi na samospád. Môžem ešte na podobnú tému odporučiť Welcome to Sarajewo(1997) alebo Guerreros(2002). 4,5*

Vizuálne a hlavne hudobne pôsobivé! Pri príležitosti 25 výročia vzniku Cirque du soleil vzniklo za účasti desaťtisícov Torontčanov toto predstavenie. Kombinuje tanečné a cirkusantské performance s multikultúrnym mixom etno-klasicko-operno-popovej hudby. Až na prvú skladbu hrala najmä hudba prím . Tanečné performace až tak nezaujali a pôsobily najmä ako kulisa hudbe. No a čo sa týka tých cirkusových tak až na fakľovú šou, skupinku vystupujúcich vrhajúcich sa o stenu a dvojicu silákov to bolo super. Nočné toronto v objatí tejto pesterj šou nápodobne ako Kanada sama, má neopakovateľnú atmosféru. 3,5*

Skrz nakrz podpriemerná survivlovka s náznakmy humoru a nejakej snahy o antiamerikanizmus. Jediné čo tento film zachraňuje sú výborné scény keď je na plátne príšerka a americký doktor s menším "problémom" s očami. Ale všetko ostatné padá na kolená pod nevydareným gulášom komédie, godzily po kórejsky, akejsi rodinnej drámy a satyri zároveň. Zostrihať, zamerať sa na akciu, pridať viac hororového korenia, ubrať z teatrálnosti hudby a dostal by sa nám na podnos super film. No takto to ani úvodná naprosto úžasná naháňačka po móle nezachráni.

Thajská verzia Amélie z Montmartu, ktorá sa snaží podobne ako jej francúzska sestra ťažiť z absurdných situácii plných šarmantnodetinského humoru. Problém je ale v nevyváženosti a nekonzistencii jednotlivých scénok ako celku. Všetko je akoby robené na efekt a aj napriek tomu, že som bol vyzbrojený poriadnou dávkou nadsázky veľmi veľa scén len narúšalo vlastné plynutie tohto filmíku. Celkovo sa človek nasmeje, občas aj nadchne, či dojme ale všetky tieto atribúty sú udržované len na štartovacej čiare z priemeru, a nezachráni to ani celá paleta farieb do ktorej sa film ponoril pred nahraním na celuloid.3,5*

"Priatelia sa nemusia za nič ospravedlňovať" Príbeh aký pozná s dospievaním asi každý z nás. Priatelia prichádzajú a odchádzajú ale len tí skutočný odolajú skúškam času. Práve tento problém rozoberá táto komorná dráma z Kórejskej kuchyne. Vizuálne, ale najme herecky pôsobivé predstavenie, ktorý nás sprevádza 15 ročnou kronikou priateľstva. Záver ako obvykle všetky počas celého filmu hromadené emócie nechá vykipieť v plnej nádhere! Jediným problémom je to, že často sa mi jednotlivé postavy a ich príbehy zlievaly do jedného celku, čo je najmä problém faktu, že celkovo v Ázijskí herci majú teda aspoň z pohľadu Európskeho diváka menej navzájom odlišujúcich sa čŕt. Dúfam, že napodruhé to už bude lepšie zatiaľ "len" čestné štyri hviezdy.

Jediné čo ma ako tak zaujalo bol príbeh o troch "nerozlučných" priateľoch a o ľahkokorumpovateľnosti ľudí. Namiesto toho aby sa viac rozoberala práve tento aspekt filmu, tak sa na nás valia tony akcie ala Komando s nesmrteľnými hrdinami, ktorí aj po viacnásobných zásahoch do rôzbych častí tela su úplne fit. Hudba sa dokola opakuje, a celkovo zvuky patria k tomu najhoršiemu čo som mal možnosť. Veď výbuchy granátov, rakiet, mín dokonca aj sudov, proste všetkého čo môže ako tak účinne explodovať znejú úplne rovnako bez ohľadu nato kde vybuchujú. Keď ste mali možnosť hrať Tiberian Sun tak tie zvuky sú úplne identické.:) A čo sa dá povedať na lietajúce postavy zázračne sa vyhýbajúce guľkám, jednoducho všetci či už rákosníci alebo gangstri nemali práve presnú mušku počas natáčania ak by som to mal jemne nazvať, jedine tím američanom to ako tak išlo. No a herecké výkony? Pripadali mi hrozne skrečovité až predramatizované, ako keby sa snažil niekto vyjadriť lásku bez toho aby ju cítil. No to by už hádam aj na odôvonenie hodnotenia stačilo heh

Oproti jednotke si "užijeme" ešte viac fekalít a podobných nechutností. Ako aj takýto druh zábavy sa dá ešte ako tak prehltnúť, aj keď neikedy je toho už naozaj priveľa. Niektoré z nápadov sú originálne no aj tak väčšina je len voľnou variáciou už vytvoreného. Často som mal problém s uverením autencity a nehrania na bolesť, prekvapenie či nadšenie. Ešte štastie, že nepozerávam seriál lebo ten by ma omrzel určite ešte viac. No vcelku sa dá zabaviť, záleži len na tom či vám podobný humor zdá zábavný.

Tento snímok sa snaží prostredníctvom osudu dvoch policajtov zasypaných počas teroristických útokov na WTC priblížiť celú tragédiu. To sa mu nedarí a treba tento film brať ako jeden z prvých pokusov postaviť sa k tejto háklivej téme. Je naozaj otázne po akej dobe by sa niečo podobné malo sfilmovávať a určite by som nechcel byť v koži Olivera Stoneho. Je an škodu, že nedokázal vyťažiť dostatočné množstvo emócii z takej vďačnej témy, celkovo ma proste počas väčšiny trvania nechal tento mikropríbeh v príbehu chladným. Určite nemal obsadiť do hlavných rolí známe filmové hviezdy a to najmä Nicolasa Cageho, určite by bolo pre celkový dojem obsadiť anonymné tváre, nestrhávajúce na seba pozornosť. Nepáčil sa mi podtón keď pri konci jeden mariňák zahlásil "Budeme tu potrebovať veľa dobrých ľudí na pomstu!". No uvidíme akých ďaľších spracovaní tejto témy sa dočkáme. Možno keby som bol Američan by som sa nato pozeral inak ale viac to nebude. 2,5*

Už je to viac ako rok čo som videl vtedy mnou vnímanú pecku hororového žánru. Bolo to ešte na začiatku mojej cesty v ústrety čistokrvnému strachu. Ten som našiel zase len raz v Ázii ako príklady môžem uviesť Kairo, Shutter alebo Uzamaki. A práve dnes, keď som sa znovu vrátil k tomuto pôvodne 4 hviezdičkovému hororu som pochopil, že nie je zlato všetko to čo sa bliští. Absolútne nezvládnuté budovanie atmosféry, ktorá bola priam deštruovaná príliš častými lakačkami, čo malo sekundárne aj za následok ich znehodnotenie lebo v horore viac ako v niečom inom platí že kvantita nie je kvalita. Tvorcovia sa chytajú slamky v podobe rýchlych prestrihov a "osvedčených" receptov na vyľakanie. V konečnom dôsledku sa dá povedať, že sa tu prejavili všetky choroby akými trpí mainstreamový Hollywoodsky horor, aj keď treba uznať, že práve v tomto nie sú ešte v akútnom štádiu. 2,5*