Oči bez tváře

Kritici určite považujú Oči bez tváre za podobenstvo nacistických zverstiev, páchaných v mene pokroku vedy na bezbranných obetiach, dnešný divák bude vidieť paralely zase s plastickou chirurgiou, umožňujúcou doviesť túžbu po dokonalom vzhľade do absurdných rozmerov. Pre mňa je tento film hlavne príbehom vzťahu otca a dcéry, ktorý nie je jednoznačný. Ide profesorovi skutočne iba o záchranu milovanej dcéry, pre ktorú by urobil čokoľvek a o jeho výčitky svedomia, s ktorými sa nedokáže zmieriť, alebo je to viac fanatik, ktorý ju používa ako pokusného králika v mene vedy a za túžbou po vlastnej "nesmrteľnosti" na tomto poli? Nevie to ani on sám, ani divák a hranica, ktorá tieto dva postoje preklenuje, je nejednoznačná. Aj z pohľadu čistej rodičovskej lásky je film spoločensky nekorektný, pretože hlavní hrdinovia nie sú vykreslení divákovi antipaticky a každá smrť mladého dievčaťa prinesie jej rodičom podobnú bolesť, ako profesorovi. Znamená snáď jeho rodina v spoločnosti niečo viac? Doporučujem priaznivcom trilerov typu Les Diaboliques. (16.01.2013)

Skvělý námět pro psychologický hororový thriller, ale je to bohužel dost ospale odvyprávěné. Režisér formátu Alfreda Hitchcocka by z toho nepochybně udělal skvostnou žánrovou legendu ála Psycho... Jeden z těch mála vzácných případů, kdy bych si docela přál remake (samozřejmě pouze v rukách schopného tvůrce). 60 % (26.02.2018)

V Paříži mizí krásné mladé díky. Policie důvod nezná. Divák ví ale důvod hned. Precizní chirurg Dr. Génessier(Pierre Brasseur) za pomocí své asistentky Louise(Alida Valli) unáší dívky za jistým účelem. A tím je transplantace tváře pro jeho dceru která je „znetvořená" po autonehodě. Chce jí tak o5 navrátit její krásu a dodat jí z5 chuť do života. Ať to stojí co to stojí. Toť ve zkratce příběh. Žánrově jde o psychologický drama samozřejmě laděno hororově. A i proto je tenhle snímek zařazen v knize Jeden ze 101 hororů, které musíte vidět, než umřete od Steven Jay Schneidera. Film to má u mě za 4hvězdy (12.05.2024)

Zvolené ako spomienka na nedávno zosnulého obľúbeného herca Claudea Brasseura (22. 12.2020). Ten vo filme hrá len epizódnu úlohu pomocníka a kolegu policajného komisára. O to väčší priestor má vo filmovom príbehu jeho otec Pierre Brasseur. V titulnej úlohe chirurga sa snaží o obnovu krásnej fasády tváre vlastnej dcéry, zničenej dôsledkom autonehody, ktorú osobne zavinil. Neváha pritom poprieť lekársku etiku, zákon, dopúšťať sa únosov a vrážd. Démonické a vo vyobrazení sťahovania kože z tváre až nepríjemne detailné filmové dobrodružstvo. Berie si prvky z ikonických diel hororového žánru, pričom nejde ani tak o horor, ako o dramatický thriller so strašidelnou atmosférou. Tvár doktorovej dcéry s maskou s bezvýrazne výrazným výrazom ma bude ešte nejakú dobu znepokojovať. Boileau s Narcejacom, autori predlohy, sa opäť prejavili ako veľmi kvalitní spisovatelia, schopní ponúknuť neošúchaný námet. Režisér za ich kvalitami nezaostal a doklepol k predlohe výživný a doslova plnokrvný film. (26.12.2020)

Jeden z tých filmov, pri ktorých ľutujete, že ich pozeráte takmer 50 rokov po ich vzniku, pretože si viete veľmi živo predstaviť, čo by s vami spravili, keby ste ich zhliadli v "ich" dobe. Scénka, pri ktorej vidíme priebeh jednej operácie, vás dnes zo stoličky jednoducho nezdvihne, no na druhej strane, zub času sa určite nepodpísal na znepokojivej atmosfére, ktorou je film presiaknutý. "My face frightens me... and my mask frightens me even more." (02.09.2005)