Veronika

Niet pochýb o tom, že Španielom tie duchárske kúsky celkom idú. Mňa to bavilo, aj keď pre stálych odporcov tohto žánru to opäť bude pravdepodobne len opozerané, rutinné, detinské a neviem aké klišé, kde je všetko dobre známe. No, môžu skúsiť nakrútiť duchársku originalitu, a možno pokľaknem od úžasu. Takže ak sa divák zmieri s tým, že sa zas a znova jedná o nepodarenú hru s ouija doštičkou, tak si to vychutná. Pekná holčina musí ochrániť svojich súrodencov pred zlým duchom, lebo otvoriť pekelnú bránu je omnoho jednoduchšie ako ju zavrieť. Technicky zvládnuté na výbornú, prízrak podarený, herci hrali presvedčivo, aj keď decká boli občas otravné, no to prežijem. Záver dostatočne akčný. U mňa na podobnej úrovni ako vydarené pokračovania Ouija či Annabelle. (09.11.2017)

Věděli jste, že název oné komerční spiritistické tabulky, který anglofoni vyslovují úplně jinak než španělofoni, prý pochází z francouzsko-německého oui-ja (ano-ano), takže ho oba tihle -foni vyslovují blbě? Já až doteď ne, našel jsem to na netu. A to je taky asi to nejdůležitější, co můžu k filmu napsat. Další duchařina. Další průměrná duchařina. Další průměrná duchařina s dětmi, u které se mohou bát snad zase jen děti. Holt záleží na vkusu - mně osobně se třeba asi nikdy neomrzí sebeblbější teenagerské vyvražďovačky, ale průměrné duchařiny s dětmi se mi omrzely už dávno. Téhle aspoň budiž dána k dobru její jakás takás evropskost (ve filmu je pár zajímavých záběrů), její zvláštní hudba (místy retro instrumentálka jak z nějakého Hitchcocka, místy jakýsi hovnařský španělský poprock), Ana Torrent (taková hezounká holčičí herečka to v sedmdesátkách bývala a dneska je z ní už stará ženská, hrůza jak ten čas letí), nebo hezká představitelka starostlivé a pracovité nejstarší dcery (která se ovšem z milé a slušné katolické týnky promění v hystericky uječenou a psychicky labilní protivnou týnku). Jo a v červnu 1991 žádný zatmění Slunce nebylo, ani v Hispánii, ani nikde jinde na Zemi, to jsem si taky zjistil na netu. Takže je to celý bouda, pusťte si radši něco jinýho a neztrácejte čas. Přesto dávám rozpačitou hubenou třetí, asi za tu jakous takous evropskost a divnou hudbu a Anu a týnku a tak... (12.01.2018)

Horor Verónica je voľne inšpirovaný skutočným prípadom asi 18 ročnej študentky katolíckej školy Estefanie Gutierrez Lázaro, ktorá často praktizovala hru Ouija v spoločnosti viacerých spolužiačok. Jedna z nich sa rozhodla skontaktovať s mŕtvym priateľom, ktorý zahynul na motorke. Študentky však pri hre prekvapila učiteľka, rozbila pohár a zlomila ouiju, z ktorej vyšiel zvláštny biely dym. Estefania ho vdýchla nosom a odvtedy nabrali hrôzostrašné udalosti v jej živote prudký spád. Dievča malo podivné kŕče, zmenené stavy vedomia a vízie tmavých tieňov bez tváre, ktoré ju volali k sebe. Počas šiestich mesiacov navštívila rôzne zdravotnícke centrá, no žiaden z lekárov nevedel stanoviť jej diagnózu. Zomrela v noci 14. augusta 1991. Podľa doktorov Pedra Cabezu a Gregoria Arroya „smrť bola náhla a podozrivá“. Paranormálne javy na ulici Luís Marín č. 8 na sídlisku Vallecas v Madride pokračovali aj po jej smrti. Cieľom útokov boli: matka (Concepcion Lázaro) a otec (Máximo Gutierrez) zosnulej a jej piati súrodenci. Rámus, kroky, škrabanie, otváranie skríň a dvier, lietanie predmetov, čierne tiene, éterické bytosti a samovznietenie fotografie Estefanie, ktoré sme videli vo filme (v reáli k nemu došlo 1. 11. 1992 na Sviatok všetkých svätých). Všetko sa stupňovalo, až raz nad ránom, 27. novembra 1992, okolo 02:30 hod. dostal komisariát vo Vallecas prekvapivý telefonát o sérii paranormálnych javov, ktoré sú zaznamenané aj v policajnej správe, podpísanej inšpektorom Josém Negrim a tromi policajtmi. Udalostiam sa už predtým venovala v hlavných správach televízia Antena 3. https://www.youtube.com/watch?v=7yenH60iVgs . Špekuluje sa, že za tým bol duch jej mŕtveho starého otca, ktorý ju neznášal pre liberálne názory. Pravdepodobnejšia je však verzia, že išlo davovú psychózu, ktorú vyvolala matka Estefanie, trpiaca epilepsiou. Telo mŕtvej dievčiny v roku 1996 dokonca exhumovali, ale prípad (známy ako El caso Vallecas) zostal nevyjasnený. Veľa úkazov, ktoré film zachytáva sa stalo až po smrti hlavnej aktérky, preto sa režisér Paco Plaza hrá s časom a príbeh chvíľami rozpráva retrospektívne a chvíľami chronologicky Oceňujem, že sa otrocky nedržal predlohy. Ďalej vo filme zaujímavo poskladal fragmenty skutočného príbehu Estefanie G. L. a spojil ich s mestskou legendou, na ktorú odkazuje názov Verónica. Je to vlastne taká španielska Bloody Mary, tá Verónica, preto nečudo, že epicentrom paranormálnych aktivít je vo filme kúpeľňa so zrkadlom. (07.01.2018)

Otec série REC predvádza španielského kríženca filmov Ouija a Poltergeist. Neprináša teda nič nové pod Slnkom. Dosť priestoru dostávajú momenty bežného života. Najstaršie dieťa Veronika sa stará o svojich troch mladších súrodencov, keď je matka práve v práci. Sledujete napríklad ich ranné rutiny pred cestou do školy. Do tohto stereotypu sa čoraz viac, samozrejme hlavne večer, začínajú vkrádať chvíle strachu a nočných môr. Atmosféra je vďaka tomuto striedaniu budovaná postupne a graduje v samotnom závere. Keďže má film fajn atmosféru, triky na obstojnej úrovni a hlavná postava bola herecky kvalitne obsadená, tak som dostal rozhodne nemodro-percentuálny zážitok. (24.11.2019)

Nieje to nič čo by tu ešte nebolo,no na druhej strane v takomto zlepenci mi to príde celkom originálne.Máme tu posadnutosť bez klasických neduhov ktoré väčšinou prznia podobné filmy.Zaujímavo chytený námet bez nejakých zbytočných cirkevných omáčok.Plaza vôbec nesklamal a predviedol aj celkom slušné strašenie.Nič mi v podstate nevadilo,fakt spokojnosť,len soundtrack mi proste miestami tématicky nesedel... 70% (07.01.2018)