maddy

Dve postavy, jeden obytný karavan a takmer hodinu a pol dlhý dialóg, kde dusnú atmosféru, napätie a čoraz väčšiu paranoju dotvára režisér výhradne perfektnou prácou so zvukom a svetlom. Hororovejšie dianie nastúpi až v poslednej tretine, kde paradoxne film môže mnoho divákov tým halucinogénnym vyčíňaním stratiť, ale ja tieto malé, nejednoznačné, psycho, slow-burn, indie horory jednoducho môžem. Hlavne, keď ich točí niekto kto má talent a Josiaha Allena a Indiannu Bell sa do budúcna určite oplatí sledovať. Režisérsky majú na prvú hororovú ligu, akurát by to ešte chcelo mierne zapracovať na scenároch. CELKOVO: 7/10

Skôr než horor, taký survival thriller zaujímavo zasadený do praveku, ale tu celá jeho zaujímavosť aj končí. Out of Darkness síce dokáže občas nastoliť fajn atmosféru podporenú nočným lesom a tiesnivou hudbou, a v závere sa dopracuje aj k nejakej pointe, takže je vidieť, že to mal scenárista  koncepčne celkom premyslené. Akurát to je aj na rozmedzí pomerne krátkej 87 minútovej stopáže pomerne nuda. Andrew Cumming nedokáže z prostredia, ani doby vykúzliť čokoľvek zaujímavé, chýba tomu správna dávka napätia alebo aspoň kúsok adrenalínu, aj tempo, a celkovo nemá dosť schopností, aby celovečerný film utiahol. Scény v noci v lese podporené hudbou sa veľmi rýchlo opozerajú a fungovali by skôr v krátkometrážnom filme, ale s minimálnym rozpočtom tu neskúsený režisér nevie ponúknuť v celovečernej stopáži čokoľvek viac. Škoda, čakal som malý, zaujímavý indie horor, no Out of Darkness nie je vo výsledku ani poriadny survival, ani poriadny adventurous film, ani thriller a už vôbec nie horor. Síce neškodý, neurážajúci film, ale inak absolútny priemer vo všetkých ohľadoch. CELKOVO: 5/10

Úprimné priznám, že prvá Duna ma nezaujala. Objektívne uznávam všetky jej priam dokonalé filmárske kvality, ale subjektívne ma tie postavy a svet, v ktorom sa dej odohrával jednoducho vôbec nebavili. Dvojka našťastie dokáže tieto chyby napraviť hneď v úvode a konečne som mal pocit, že ten dej chce niečo povedať a celkové podanie príbehu s tým, či sa skutočne jedna o náboženskú posadnutosť s poverami o vyvolenom alebo iba politickú hru na pozadí s cieľom ovľádať masy dostáva zaujímave kontúry. Zároveň je Part 2 o niečo akčnejším a epickejším filmom než jednotka. O priam dokonalých technických kvalitách sa nemá zmysel rozpisovať, lebo tam Denis Villeneuve posúva auditovizuálny zážitok už tradične do najvyššej ligy. Je to dokonalá ukážka toho, že nie každý hollywoodsky stámiliónový blockbuster musí byť jeden veľký digibordel, ale digitálne triky slúžia primárne k budovaniu sveta, než k prvoplánovému ohurovaniu diváka. Akurát mám s Dunou ako so sériou stále jeden zásadný problém. Napriek tomu, že dvojka opravila mnoho mojich výhrad k deju, ktoré som mal pri prvom filme, stále sa ako človek nedotknutý knihou neviem napojiť na akúkoľvek postavu. A to je pomerne zásadný problém v takmer trojhodinovom filme silne postavenom na postavách. Nemôžem si pomôcť, ale všetky mi prídu extrémne odťažité, a tým pádom na mňa nefunguje ani ústredný vzťah Zendayi a Chalameta, a za tie tri hodiny sa nedostaví ani štipka emócie, ktorú by ten film hlavne v závere chcel z diváka ždímať. A bude to skôr réžiou Velleneuva, pretože podobne chladné sú všetky jeho filmy. Je to priam úchvatný vizuálny režisér, ktorý dokáže tvoriť (po Nolanovi) tie vizuálne najpútavejšie filmy, ale v práci s postavami je na tom už podstatne horšie. Je mi to trochu ľúto, keďže v prípade Duny sa jednoznačne jedná o inteligentnú sériu a kiežby takto vyzerali všetky súčasné blockbustery - no bohužiaľ fanúšikom tohto dunivého sveta asi nikdy úplne nebudem. Minimálne nie do času, kým ma tie postavy nebudú skutočne zaujímať. Vo výsledku tak dobré sci-fi a stále vynikajúci film, avšak k dokonalosti ešte malý krôčik chýba, aby film naplnil hype jedného z najlepší sci-fi aký sa o ňom vytvoril. CELKOVO: 8/10

Po traileroch som čakal ďalší z radu podpriemerných, otravných, až neusledovateľných filmov na Netflixe a nakoniec dostal síce nie vyslovene vynikajúci, ale minimálne okej film, ktorý je tak nejako na pol ceste medzi fantasy survival hororom a fantasy rozprávkou. A práve to je jeho najväčší problém, že mu chýba (ako väčšine tvorby na Netflixe) skúsený producentský dohľad, ktorý by dal filmu jednotné smerovanie. Damsel má vďaka zručnej réžii Juana Carlosa Fresnadilloho (je od neho aj môj obľúbený horor 28 Weeks Later) slušné tempo, aj fajn triky (drak), a vo výsledku to vôbec nie je tak hlúpy film ako sa javilo z trailerov, akurát sa nevie rozhodnúť akým chce byť vlastne filmom. Občasné jemne drsnejšie scény a hororovo ladená atmosféra nie je vôbec na škodu, avšak samotný survival v jaskyni s drakom je až príliš bezpečný, uhladený a celé dianie akosi umelo sterilné. Dospelému divákovi tak dá na chvíľu prísľub, že by sa mohlo jednať o pomerne zaujímavý prístup k natočeniu 18+ rozprávkového hororu, aby z toho nakoniec nič nebolo. A detskému divákovi to v úvode ponúkne klasický rozprávkový úvod ako od Disneyho, aby sa nakoniec film po väčšinu stopáže mohol presunúť do survival časti v jaskyni. V konečnom dôsledku tak ani pre deti, ani pre dospelého. Škoda, nie zlé, ale vo všetkom tak na pol ceste. CELKOVO: 6/10

Madame Web alebo film o tom ako sa Dakota Johnson v 116 minútovom filme najprv prvú hodinu snaží pochopiť, či vidí skutočne do budúcnosti (aj keď divákovi to je jasné tak od piatej minúty); následne pol hodinu cestuje po svete, aby pochopila prečo a v závere tam je pätnásť minútová akčná scéna ako z televízneho seriálu, aby sa z dievčat nakoniec mohli v poslednej minúte filmu stať superhrdinky a navliecť si superhrdinské kostýmy. Ach jo ... ja fakt neviem čo týmto superhrdinským počinom chcelo Sony v roku 2024 dokázať. Je síce pravda, že som po všetkých tých maximálne zdrvujúcich recenziách čakal omnoho horší zážitok a Madame Web nie je vyslovene odpadovým filmom (tie vyzerajú trochu inak), ale tu aj akákoľvek chvála prakticky končí. Inak sa jedná o absolútne neorigininálny, nezaujímavý a nezáživný film, ktorý vo všetkých aspektoch pôsobí ako pilot televízneho seriálu zo CW (Supergirl, Naomi, Batwoman), ku ktorému už nikto nenatočil ďalšie epizódy a nejakým omylom zablúdil do kín. CELKOVO: 4/10

V jadre poriadne zhnitá psycho úchylnosť, kde sa Robert Morgan nesnaží diváka prvoplánovane  postrašiť, ale skôr zobraziť psychologický (a v závere aj telesný) rozklad hlavnej postavy. Námetovo dostatočne originálny indie horor s fajn creepy stopmotion vsuvkami, akurát škoda, že po príbehovej stránke sa odvíja iba očakávaným smerom ako ďalších tisíc nezávislých hororov pred ním. Tam kde však Morgan nestačí scenárom, tam to doháňa formou a po celý čas zlovestou, až psychedelickou atmosférou. Vo výsledku tak pravý hororový indie art, ktorý sadne asi málokomu, no za mňa rozhodne palec hore, aj keď by to chcelo dotiahnuť pár vecí. CELKOVO: 7/10

"Láska prichádza a odchádza, pozemky ostanú." Animovaný, resp. olejomaľbový remake poľskej klasiky The Peasants z roku 1973, ktorá je mne absolútne neznáma, takže nemôžem porovnávať. V prípade tejto verzie z roku 2023 sa však opäť jedná o vynimočný kúsok, kde režíjne duo Welchmanových kombinuje podobne ako v Loving Vincent živých hercov s olejomaľbou a výsledokom je nielen originálny animovaný film, ale celkový priam fantastický audio-vizuálny zážitok, kde sa režiséri vyhrali s každou sekundou záberu a navyše to podporili famóznou hudbou, ktorá predstavuje tradičné poľské ľudovky v modernej podobe. Wow! Žasol som aj ja a to sa inak nepovažujem vôbec za priaznivca folklóru. Bol by to však len polovičný produkt nebyť veľkolepého vidieckeho melodramatického príbehu, neraz nežného, no čím bližšie k záveru tým krutejšieho, ale dokonale odzrkadľujúceho ako danú dobu a sedliakov vtedy žijúcich, tak podprahovo dávajuc najavo, že ani o tých niekoľko desiatok rokov ďalej sme sa ani v dnešnej dobe tým majetníckym zmýšľaním ďaleko nepohli. CELKOVO: 8/10

Niekde na pomedzí pokusu o artový film a o Béčkový thriller. Red Rooms je síce dobre natočený, ale v priebehu stopáže dá prísľub zaujímavejšieho filmu, než divák nakoniec dostane. Rozpracuje totiž množstvo tém - od úvodného 20 minútového prejavu prokurátora na súde a zahájenia prípadu vrážd troch dievčat, aby sa následne mohol dlhú dobu venovať podivného vzťahu hlavnej hrdiny, dark webu, snuff videám a nejasným motiváciam hlavnej hrdinky. Oceňujem síce nejednoznačnosť celého diania a fakt, že množstvo vecí film necháva na divákovu interpretáciu a často aj fantáziu, ale čo z toho, keď Red Rooms vo výsledku nepovie nič zaujímavé a všetky jeho témy, vrátane v úvode načrtnutého súdneho procesu, pominú úplne do prázdna. Nakoniec tak ani intenzívny thriller, ani poriadna artová podivnosť, ani súdna dráma. Iba prapodivný mix, u ktorého som mal pocit, že sa režisér nevedel rozhodnúť čo chce vlastne natočiť, i keď režíjne schopnosti sa mu rozhodne uprieť nedajú. CELKOVO: 6/10

Bride of Frankenstein meets Edward Scissorhands (resp. čokoľvek od Tima Burtona) meets Kamasutra (jo, tú knihu). Yorgos Lanthimos tentoraz v plne artovej forme, kde skrz grotesku prepletá fantasy svet so skutočnými problémami zobrazujúcimi človeka, v tomto prípade ženu, v zámerne neúmernej, zveličenej podobe. Ženská emancipácia, skúmanie vlastnej sexuality, až po uvedomenie si vlastnej hodnoty. V osobitnom podaní ukotvenom v maximálne zosmiešňujúcom a prehnane strašidelnom svete, zároveň filmársky odkazujúcom na tridsiate roky dvadsiateho storočia (čiernobiela prvá štvrtina filmu). Uf, obrovská dávka originality na prvý pohľad, ale paradoxne mi to na tú robustnú 141 minútovú stopáž prišlo málo. Frankensteinova satira sa pomerne rýchlo opozerá a následne skúmanie vlastnej sexuality je možno až príliš doslovné a opakujúce sa. A vzhľadom na triviálnosť celého diania a postáv tu vystupujúcich aj emočne úplne chladné. Filmová originálnosť sa Poor Things nedá uprieť, od fantastickej práce s obrazom, po vynikajúcich hercov, a Yorgosa Lanthimosa ako režiséra zbožňujem, ale aj tak preferujem, keď sú jeho filmy ukotvené vo väčšej realite (fantastická The Favourite) než v podobne absurdných groteskách. Vo vysledku veľmi dobré, ale čakal som ešte o niečo viac. CELKOVO: 7/10

Film o koncentračnom tábore bez sekundy záberu na koncentračný tábor. Zaujímavá myšlienka, kde po celý čas divák sleduje iba bežné činnosti rodiny jedného veliteľa koncentračného tábora v priľahlom dome a znepokojenie je dotvárané len občasnými zvukmi ďaleko v pozadí. A tento nápad funguje tak zhruba prvých pätnásť minút, kde by následne Zóne záujmu prospelo byť skôr úderným, krátkometrážnym filmom, no v celovečernej stopáži je skôr úmorným filmom, ktorý nemá okrem ústredného nápadu veľmi čo ponúknuť. O postavách sa tu nedozvieme nič, nevedú ani nijako podnetné dialógy, a tak sa skutočne jedná iba pohľad na život pri káve, v záhrade a podobných činnostiach bez náznaku nejakej zlovestnej atmosféry, pokusu o dramatizáciu udalostí alebo aspoň náznaku akejkoľvek zdrvujúcej emócie, ktorú by si podobný námet žiadal. Vo výsledku tak pre mňa skôr tá Zóna nezáujmu, so síce fajn nápadom v úvodných minútach a zaujímavým záverom, ale medzitým nerozpracovaným do ničoho zaujímavejšieho. CELKOVO: 6/10